Mať doma geniálne dieťa je pre rodiča hotová katastrofa.
Nemyslím tým nešťastníkov, ktorí v troch rokoch z hlavy vedia vypočítať piatu odmocninu zo 643,78 a potom s hrôzou zistia, že kalkulačka z Miletičky za 1 € urobí ten istý úkon za rovnaký čas (a to ani nechodila do škôlky). Nehovorím ani o tých, čo prvácku pani učiteľku Hosenschroffovú trápiacu sa s vlnovkami a háčikmi presviedčajú, že by si severoandské krajiny mali viac všímať domorodé skupiny Ajmarov a Kečuov, ktoré žijú v nesmiernej chudobe a celé dni trávia vyhrávaním na syrinxy a bubny (pani učiteľka Hosenschroffová má samozrejme iné starosti a okrem toho musí dennodenne bojovať s neovládateľnou chuťou capnúť Reného Šimáčka po paprčiach, lebo sa mu druhá vlnovka v piatom riadku zase vykrivila do inej svetovej strany ako ona určila).
Hovorím o geniálnych deťoch, ktoré sa vo svete nestratia, lebo ovládajú taktiku.
Netuším, koľko nájazdov Hunov, Avarov, Turkov či Tatárov museli zniesť moji prapredkovia (a špeciálne prapredkyne), keďže zanechali po sebe veľmi kvalitný genofond, ktorý sa prejavil práve tu a teraz – na mojom synovi. Dôkazy predkladám:
a) Keď som sotva štyriapolročné chlapča nútila zjesť špenátový prívarok s natvrdo uvareným vajcom, vyrukovalo na mňa s tým, že špenát už podľa najnovších výskumov vôbec nie je taký zdlavý ako sa myslelo a že nech na neho nechodím so žiadnym Pepkom námolníkom, lebo je to stalina ple dôchodcov. Špenát zožula naša babka, lebo nemá zuby.
b) V jedenástich rokoch presviedčal pani učiteľku Nálepkovú, že robenie projektov z dejepisu podľa jej predstavy je totálna blbosť, lebo na výkrese veľkosti A2 ťažko vysvetlí podstatu krízy rímskeho impéria, že vďaka svojmu antitalentu na kreslenie veľkých ozdobných písem určite dostane štvorku a že jeho protest, na ktorý má nárok, vôbec neznamená, že svojej spolužiačke Dominike, ktorá chodí na výtvarku, závidí jedničku z dejáku, hoci ona si myslí, že Superbus bol priamy potomok víťaza Superstar a hromadného dopravného prostriedku americkej výroby. Pani učiteľka si ma samozrejme zavolala a cez veľkú prestávku mi s vážnou tvárou vysvetlila, že môj syn je síce múdry chlapec, ale neuznáva autority (pche, učka, mne o tom hovor). Nakoniec sme dosiahli konsenzus a dohodli sa na dvojke, čo mi doteraz nevie odpustiť ani jedna strana sporu.
c) Keď ho dnes sťaby šestnásťročného mládenca s dvoma odrastenými chlpmi na brade každé ráno budím, ocení moju materinskú lásku otvorením jedného (tuším ľavého) oka a so slovami matka, podľa dohovoru o právach dieťaťa, ktorý schválilo ÓeSeN dvadsiateho novembra tisícdeväťstopäťdesiatdeväť, mám plné právo na porozumenie a toto právo by som v tejto chvíli rád uplatnil, takže ma nechaj ešte spať.
Na rozdiel od vedcov v oblasti psychológie dieťaťa ja presne viem, kde jeho genialita končí – pri domácich prácach. Môj pokyn na to, aby vymenil obliečky na perinách, končí zvyčajne konštatovaním, že nemá dostatočne dlhé ruky na to, aby ich vopchal do prázdnej obliečky a roztiahnutím horných končatín zachytil oba konce. Po premeraní rozpätia jeho rúk meracím pásmom, krajčírskym metrom i zeleným školským trojuholníkom s ryskou, musí aj on uznať, že trojnásobne vykonaný dôkaz má rovnakú právnu silu ako rozhodnutie Norimberského procesu a pustí sa do práce. To, že napchá perinu rozmerov 90 x 200 cm do vankúšovej obliečky rozmerov 50 x 70 cm, je svojím spôsobom prejav jeho naozajstnej geniality. Nedá sa ňou síce reálne prikryť, ale môj syn má ešte jednu peknú vlastnosť – tvrdohlavosť. Minulý mesiac vydržal pod takouto prikrývkou driemať celé štyri noci a na tomto mieste musím so sebazaprením priznať svoje slabošstvo pochádzajúce z čias tvrdej výchovy môjho otca, pretože som to psychicky nezvládla a tajne som celú zostavu obliečok prezliekla tak, ako to pôvodne zamýšľali aj Ružomberské textilné závody, a.s.
Podobným vývojom musela asi v detstve prejsť aj moja obľúbenkyňa v oblasti marketingových aktivít pani Nora Mojsejová. Niežeby som slintala po jej strakatých kúskoch visiacich v šatníku, ale fascinuje ma, že tá ženská presne vie, ako na to. Naozaj omylom1) sa mi do rúk dostalo jedno číslo časopisu Slovenka. Pani z Pereša v ňom opisuje svoj nový biznis – navrhuje a spomínala, že i šije dámske a pánske odevy. Na úvod spomeniem len niekoľko perál, ktoré ma dojali svojou nevinnosťou (citujem: „Človek sa musí uskromniť aj s málom.“), znalosťou dier (opäť citácia: „Vyšlo mi, že slovenské ženy by sa rady pekne obliekali, aj by za to zaplatili, ale nemajú kde. Takže som zaplnila dosť veľkú dieru na trhu.“), či prosociálnosťou (bohužiaľ posledný citát, hoci by si pani Nora zaslúžila viac priestoru: „Ponúkam najvyššiu kvalitu za rozumné peniaze. V nedávno otvorenom butiku nájdete šaty od 150 do 1300 vidíte dobre Eur“´). O jej marketingovej taktike som sa presvedčila v okamihu, keď som sa v kŕči 2) dočítala, že by do módy nikdy nešla, keby sa nevolala Nora Mojsejová, pretože ju všetci poznajú a nič nie je lepšie ako chodiaca reklama. To, že sa tam kdesi na východe motal redaktor Slovenky akurát v čase, keď plánovala otvoriť nový butik, je náhodne náhodná náhoda. Že ho ona, beťárica jedna, stiahla z ulice na kávu, lebo sa jej zdal smädný a unavený? Vždy som sa čudovala, kedy to stihne účtovať faktúry a rátať výplaty zamestnancom, keď furt hostí v garáži pocestných a varí bezdomovcom obed, ale toto bola zjavne len moja slepá závisť. Nie. Nora je geniálna ženská, ktorá presne vie čo urobiť, ako to urobiť a kde to urobiť (nezabudla som na kedy to urobiť?) a neberte to ako vriťovlezenie, keď poviem, že takto to robí naozaj šikovná bizniswomanka a ja skladám pred ňou svoj klobúk.
Ešte stále čakáte na ten sex? Tiež taktika, ako inak vás mám donútiť, aby ste si to dočítali do konca?
No dobre, tak predsa niečo. Naša sučka pred týždňom porodila štyri šteniatka. Sú naozaj chutnučké, majú malé chlpaté chvostíky a slabé nožky, takže sa ledva mocú. Že kde je ten sex? Čo ste robili na prírodopise? Maľovali projekty? Škoda.
1) Poznámka autorky: Na vlastnú obranu uvádzam, že som v tom čase sedela bez pohnutia v pohodlnom kresielku a moja pedikérka sa práve pokúšala zoškrabať z mojich nôh celotýždňové starosti, takže v snahe ubrániť sa pocitu šteklenia som siahla aj po týždenníku, ktorý ma vždy odpudzoval svojím ženským názvom. Podrobné detaily môžem v prípade záujmu vysvetliť emailom, žiadosť mi, prosím, zašlite v troch notárom overených kópiách na adresu administrátora Sieťovky. 3)
2) Poznámka autorky: Pedikérka mi práve obrezávala zarastený palec.
3) Poznámka autorky: Bude rád.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments