Priznám sa, že som mestský človek, nie z fajnovosti, ale preto, lebo mi to tak vyhovuje. Milujem prechádzku zavčas rána s kávou v ruke po uliciach, po ktorých sa každý ponáhľa do zamestnania, do obchodu alebo sa len tak premáva. Na druhej strane zvyknem v rámci psychohygieny cez víkendy alebo hoci aj v strede týždňa vypadnúť mimo mesta na vychádzku na koni, dobiť tak baterky a precirkulovať krvný obeh čerstvým smogom nepoškvrneným vzduchom. A ešte radšej navštevujem zahraničné mestá, v ktorých cítiť zvláštne vibrácie, a z ktorých mám príjemné chvenie v žalúdku.
Toto leto som si však povedala, že by opäť nebolo na škodu skúsiť niečo nové. Počas mojich výletov prechádzam takými zákutiami Slovenska, ktoré som nikdy predtým nenavštívila (smutné, viem), ale alibisticky napíšem, že my, deti revolúcie, sme boli hodené do jazera s názvom ,,otvorená Európa“ a nestihli sme sa poriadne rozkukať ani doma. Tak som sa šla rozkukať po Liptove.
Sandále, šaty a kabelku som na pár dní vymenila za trekkingové topánky, tepláky a nula paličiek symbolizujúcich telefónny signál. Štvorhodinová cesta vlakom z Bratislavy do Liptovského Mikuláša mi v polospánku ubehla ani neviem ako. Nie veľmi pozitívne sa však tvárilo počasie, ktoré sa na mňa mračilo po celý čas. Len pár kilometrov od liptovskej metropoly leží dedinka Liptovský Ján, ktorá je obľúbeným dovolenkovým rajónom zahraničných aj domácich výletníkov. Čapujú tu vraj najlepšiu Plzeň na Slovensku, sľubujú (a splnili) veľa zážitkov, poskytujú cyklistické trasy a dedinka sa nachádza neďaleko všakovakých prírodných kultúrnych pamiatok.
Alternatívou pre každé počasie sú jaskyne. Konkrétne, ktoré sa oplatí vidieť, sú Stanišovská a Demänovská ľadová jaskyňa. V Stanišovskej vám na hlavu navlečú čelovku, helmu a vy si lozíte, takmer úplne potme, v sprievode niekoľkých ďalších ľudí, po labilnom drevenom rebríku do niekoľkometrových hĺbok. Adrenalín, ale ak si dáte pozor, získate neuveriteľné zážitky. Dámy sa nemusia báť ani netopierov, ktoré sú síce ,,pánmi domu“, ale ich vlasový fetiš je len fáma. O minimálny kúsok menej adrenalínovou jaskyňou je Demänovská ľadová jaskyňa. Do nej sa treba vyzbrojiť teplým oblečením, bezpečnými topánkami a fotoaparátmi. Pre mňa osobne neboli zaujímavé ani tak megalomanské cencúle a hra svetla ako takzvaná kniha návštev. Teraz nehovorím o tej, do ktorej sa turisti zvyknú podpisovať po odchode z reštaurácie, múzea alebo hotela, ale o podpisoch priamo na stene jaskyne. A nie hocijakých. Prebudil sa vo mne pocit hrdosti na moju krajinu, keď som uvidela podpisy Štúrovcov, ktorí tam boli dobrých pár rokov predo mnou. Pri východe z jaskyne už na mňa nečakali dažďové kvapky, ale obloha sa stále tvárila nejako zradne.
Ďalšie stopy pneumatík a následne nôh viedli do Pribyliny. Múzeum liptovskej dediny v Pribyline ponúka nevídaný pohľad na staré slovenské remeselnícke a zemianske domy, panské sídlo, kostolík a niekdajšiu školu. To všetko zaobalené takou atmosférou, že máte pocit, že ste sa skutočne preniesli do obdobia našich predkov. Toto miesto na mňa zapôsobilo z toho dôvodu, že bolo úplne iné ako domy v súčasnosti. Domy bez plotov, lebo ľudia sa neokrádali, žili skromne, ale boli šťastní, nevlastnili autá a nevyťahovali sa pred susedmi, kto má krajšie, ale premávali sa na koňoch. Občas mi táto vlastnosť chýba na súčasných ľuďoch…
Nenechajte si ujsť prehliadku bývalej miestnej školy, ktorá pozostávala z jednej triedy, izby pre učiteľa, pár ľavicami a tabuľou. Každý si tu nájde svoje. Zaujímavosťou je, že sa tu natáčala Jakubiskova Báthoryčka, preto kto film videl, dá si dokopy asociácie s filmom.
Bodkou za Liptovom by mala byť aspoň krátka túra po našich kopcoch, či už ste pasívny alebo aktívny športovec. Keď sa po daždivých dňoch rozostúpila para a bolo vidieť v plnej kráse donebatyčné stromy a vrchy, cítila som sa ako ten typ zahraničného turistu, ktorý musí fotiť všetko a všade kam ide. A to som bola v podstate doma, na Slovensku.
Tento článok je akýmsi apelom na to, že nie exotické zahraničné dovolenky musia byť zárukou fajn letného zážitku, ale dovolenkovať sa dá aj doma. Kto neskúsi, nepochopí. Pekné leto.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments