Ako sa skáče cez koňa – ostré streľby

Čitateľom týchto preskokov cez koňa by sa mohlo zdať, že vo svojich spomienkach používam iba pesimistickú optiku. Takže dnes začnem pozitívne. Jediným pozitívom povinnej vojenskej služby boli iba opušťáky (áno opäť to bude o vojenčine). Prideľovali sa hlavne za odmenu, ako prejav pozitívneho výchovného opatrenia, spolu s odfotením pred naštartovanou vétrieskou (V3S). No opušťák ste si mohli aj vystrieľať. Na úspešné streľby boli však potrebné minimálne dve veci, ostrá muška a dokonalá zbraň. Neskromne musím priznať, že na dokonalé zbrane som akosi nemal šťastie. Takže k opušťáku som sa so svojim samopalom vzor 58 neprestrieľal a nepomohol mi ani ľahký a ťažký guľomet (ináč obe tieto zbrane boli svinsky ťažké). Poslednou možnosťou tak boli ostré streľby bojových vozidiel pechoty. Presne takýchto:

Boli to pásové, pancierové a obojživelné vozidlá vyzbrojené kanónom s priemerom 73 mm vzor 71. Výzbroj dopĺňal guľomet o priemere hlavne 7,62mm a štyri kusy protitankových riadených striel ( ináč nechápem prečo si takéto sprostosti pamätám). Čakali ma streľby zo spriahnutého guľometu, určeného na ničenie živej sily, palebných prostriedkov a ľahko opancierovaných cieľov. Zo 100 metrovej vzdialenosti guľka vystrelená z tejto zbrane prerážala 3 mm oceľovú platňu, 25 cm tehlovú stenu a 50 cm dosku z bukového dreva, to len aby ste si vedeli predstaviť, aká to bola nebezpečná sviňa. Nabíjanie a streľba sa uskutočňovala plnoautomaticky. Strelec sediaci v strelnej veži sa orientoval v teréne prostredníctvom periskopu a podsvieteného displeja. Automatické elektronické systémy (priznávam elektronické systémy je trocha silné slovo) fungovali len pri nabehnutom motore vozidla, a tak bol strelec vo veži vystavený obrovskému hluku. S veliteľskou vežou preto komunikoval prostredníctvom prilby so zabudovanou vysielačkou.

Keď nastal deň strelieb, bol som naozaj vzrušený. Veril som, že k opúšťáku sa už určite prestrieľam. Takto navnadený som vliezol do veže bojového vozidla, usadil som sa, nasadil som si prilbu a zatiahol ku krku remence. Prispôsobil som si okuláre periskopu, ako keď si šofér začiatočník nastavuje sedadlo a spätné zrkadlá. Nasadil som do guľometu plný pás streliva a počkal som na povel veliteľa. Keď do slúchadiel dorazil rozkaz k paľbe, zameral som cieľ a vystrelil krátku dávku. Kapitán sledoval presnosť zásahov z veliteľskej veže. Okamžite mi ohlásil neúspešnosť prvého pokusu slovami: „takto si opušťák nevysrtílate desátnik“. Okamžite som znova zameral terč. Palec stlačil tlačidlo spúšte a guľomet vyslal krátku dávku. „ A máte posledný pokus“ ozval sa veliteľ. Od posledného pokusu záviselo, kde budem tráviť najbližší víkend. Na malú chvíľku som preto zavrel oči, zhlboka som nadýchol a už s otvorenými očami som zahľadel do optiky periskopu. Keď som už bol pripravený k streľbe, v mojom zornom poli sa zrazu objavil statný jeleň – dvanástorák. Pokorne sklonil hlavu a zahryzol sa do trsu trávy. Stiahol som palec zo spúšte a požiadal som o zastavenie paľby. Prikazovali mi to bezpečnostné predpisy a asi aj vštepovaná úcta k všetkému živému. Kapitán vo veliacej veži zareval do slúchadiel, „aký mate dúvod desiatnik?“.

„ V dráhe strely mám zviera“ zahlásil som späť.

„Aké zvíra?“ zareval veliteľ.

„ Je to jeleň, pán veliteľ“ odpovedal som.

„Dobré podľa pravidél strelnice počkáme chvilečku.“ zahlásil kapitán a zapálil si cigaretu.

Po piatich minútach čakania ho už prešla trpezlivosť a do strelnicového ampliónu vydal rozkaz k zahnaniu zvieraťa. Zopár mojich spolubojovníkov prerušilo prestávku a začali na jeleňa pokrikovať a mávať rukami. Jeleň sa však ani nepohol, a oni sa bližšie k zvieraťu neodvážili.

„Odožeňte to zvíra!“, kapitán opäť vydal rozkaz. Nikto sa však nechcel postaviť proti statnému zvieraťu v období ruje, a popravde s pohlavne nadržaným samcom by asi nikto z nich nemal žiadnu šancu. Veliteľ už nedokázal udržať hnev a k rozkazom pridával aj zopár šťavnatých vulgarizmov.

„Odožeňte to skurvené zvíra, to ste vojáci, kurvááá!“, vrieskal.

Nakoniec bol nútený zliezť z veliteľskej veže, rýchlym knísavým krokom sa vybral k pasúcemu sa paroháčovi. Vytiahol dôstojnícku služobnú devinu a streľbou do vzduchu sa snažil parohaté monštrum vyhnať z priestoru vojenskej strelnice. Jeleň odchovaný na zvukoch streľby z kanónov, samopalov a guľometov, však na nejaký kaliber 9mm vôbec nereagoval. Len sa povýšenecky pozrel na kapitána, pohol dvakrát sánkou a pokojne ďalej prežúval. Potom opäť pokojne sklonil šiju, prednými rezákmi odtrhol trs šťavnatej trávy a zrazu sa dvoma veľkými skokmi stratil v húštine. Presne zasiahnuť cieľ po takomto zážitku už nebolo v mojich silách. Preto som len tak naslepo vystrelil, a tým aj zmárnil svoju šancu na vytúžený opušťák.

Ozaj, pamätáte si na televízny seriál „Rozpaky kuchaře Svatopluka“? Bol to prvý a aj posledný seriál, keď československí televízni diváci mohli ovplyvniť život televízneho hrdinu Svatopluka Kuřátka. Hlasovalo sa prostredníctvom vypínačov, rozsvecovaním alebo zhasínaním žiaroviek v domácnostiach. Diváci tak rozhodovali, ako bude dej pokračovať a mohli rozhodnúť aj o alternatívnom závere každej časti seriálu. Aj tento diel seriálu by mohol mať alternatívny, taký akčnejší záver. Napríklad, že by hlavný hrdina urobil niečo úplne nepredstaviteľné. Alternatívny záver by mohol vyzerať asi takto:

Kapitán sa sám osobne rozhodne odohnať jeleňa. Strieľa do vzduchu, kričí a hreší. Zviera však nereaguje. Veliteľ je tak nútený priblížiť sa bližšie k zvieraťu, až sa ocitne tesne pred ním. Rozhadzuje rukami, vydáva pritom neartikulované zvuky, ktoré však zanikajú v hluku vojenských strojov. Desiatnik sediaci v strelnej veži bojového vozidla, sleduje celú situáciu cez periskop. Všimne si, že kapitán a jeleň sa stretli skoro na jednej osi. Potom ešte mierne pootočí strelnou vežou, aby sa ciele dostali do ideálnej splývajúcej polohy. Položí palec na červené tlačidlo spúšte, zhlboka sa nadýchne a … a potom sa zobudí s rukou v šerbli.

Tak a teraz zhasnite, alebo nechajte svietiť.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť