Východofrancúzske mesto a hlavná metropola regiónu Alsaska nie je len sídlom eurokratov a bielych golierov. Síce sa oň Francúzi s Nemcami nedoťahovali pre jeho krásu, ale nebolo by na tom nič prekvapujúce. Máte radi históriu, architektúru, dlhé prechádzky popri rieke a plavbu loďou? Potom je Štrasburg to správne miesto pre vás. Pripravte si pohodlné topánky a výlet sa môže začať.
Po francúzsky Strasbourg, po nemecky Strassburg, spoločnú reč tu nájdete s každým. Napriek tomu, že u nás by sme Štrasburg nazvali skôr veľkomestom, prívetivosť domácich je porovnateľná s prívetivosťou obyvateľov drobných mestečiek. Možno je to len rokmi ovenčená profesionálna póza obchodníkov, ale uveriteľná. Ak si chcete vychutnať pravú atmosféru, neváhajte sa ubytovať v (ne)nápadných hoteloch a penziónoch v okolí rieky, ktoré sa nápadne ponášajú na alpské, drevom obložené domy alebo priamo v centre, ktoré je prezývané ,,Malé Francúzsko“.
Po výbornej rannej káve, ktorá rozvoniava z kaviarní a prebíja arómu rieky, odporúčam na zoznámenie sa s mestom plavbu loďou. Nasadnete alebo skôr zaľahnete do mäkkých sedadiel a necháte sa unášať prúdom rieky Ill pozdĺž kanálov. Neodporúčam plavbu tesne poobede alebo s unavenými nohami, lebo po hodine sa zobudíte a uvedomíte si, že z plavby ste si neodniesli nič, iba ak hodinového šlofíka, ktorého ste pokojne mohli absolvovať na hoteli. Loďka vás povozí okolo a cez celé mesto, vy si tak prstom môžte ukazovať na miesta, ktoré chcete navštíviť. Jemný pocit akoby ste boli stále na vlnách vás bude sprevádzať ešte pár minút, vychoďte ho smerom ku katedrále Notre-Dame. Nie, nepomýlila som si Paríž so Štrasburgom. Goticko-románska stavba priamo v srdci mesta Grande Île z červeného pieskovca dominuje Štrasburgu od 11. storočia. Domáci hovoria, že sprvu bola pre niektorých niečo ako keď Eiffel postavil vežu a dodnes sa stále nájdu tí, ktorí nad ňou krútia hlavami, ale nakoniec si zvykli. Priznám sa, že farba katedrály mi pripomína hrdzu a doslova kričala. V pozadí s drevom obloženými domami vyzerala akoby sem náhodne spadla z neba, ale po chvíli mi to už ani neprišlo.
Po návšteve katedrály sa vyberte rovno za nosom do Rue Mercière, kde vás na čísle 5 čaká vychýrený obchodík so sladkosťami ,,La Cure Gourmande“. Tisíce cukroviniek vyrobených podľa tajného receptu, ktorými je obchod dekorovaný, pripomínajú zmenšenú a vkusnejšiu verziu továrne Willyho Wonku, v ktorej nepobehujú umpa-lumpovia, ale nadšení zákazníci vo vekovom rozmedzí 9-99 rokov. Negarantujem, že to, čo nakúpite na domov, vám až domov aj vydrží.
O pár metrov ďalej sa nachádza obchodík s ručne vyrobenými šperkami a šatkami, ktoré sú mojou slabosťou a zároveň peknou pestrofarebnou spomienkou na Štrasburg. Rezervujte si však aspoň polhodinku, škála ponuky je široká a vaše oči nebudú vedieť kam sa skôr pozrieť.
Iste vyhladnete, vyskúšajte preto niektorú z mäsových špecialít, ktoré ponúkajú v každej reštaurácií a k tomu si doprajte pivko tradičnej značky Kronenbourg. Štrasburg je okrem iného známy svojimi pivovarmi, ktoré ponúkajú obhliadku spojenú s degustáciou a na záver sa vám ujde pár krígľov zadarmo (už viem, prečo toľko uhučaných a červeno-noso-lícich turistov za bieleho dňa).
V poobedňajších hodinách si doprajte opäť trošku kultúry a hneď máte na výber z modernej alebo tradičnej. Európska štvrť a Musée d’Art Moderne et Contemporain ponúka náhľad pre oko vyznávača modernej architektúry a umenia, Musée Alascien a Palais Rohan učarujú skôr fajnšmekrom v oblasti histórie 17. a 18. storočia. Ja som z tej druhej várky, preto by som obhliadku moderného umenia volila na doobedie v deň odchodu domov.
Vehementne sa vyhýbam patetickosti, ale západ slnka si rezervujte na prechádzku pozdĺž rieky. Oranžovkasté lúče presvitajúce cez škáry medzi domami, vám vydláždia cestu medzi riekou a domami na striedačku v nemeckom a francúzskom štýle. Štrasburg v oranžovom šate je z môjho osobného pohľadu najkrajší a vychutnávajte ho až kým sa zotmie.
Večer zakončite na terase pri pohári dobrého červeného vína a ďobkaní syra. Na terase sa dá sedieť do neskorého večera (alebo skorého rána), keďže obsluha vám ochotne prinesie teplú deku na zakrytie. Komu by sa chcelo odísť? Pri pohľade na osvetlené mesto lemované riekou mi po rozume behajú slová geniálnej Edith Piaf: ,,La vie en rose“.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments