Slovo národ pre mňa nemá ten „správny“ zvuk.
Keď som bola malá, učil ma sused spievať: „Slovák som a Slovák budem, čierne čižmy nosiť budem“, za čo som bola doma honorovaná fackou, hoci som naozaj nechápala, prečo moja slovenská babka a rakúsky dedko pri tejto pesničke v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zatvárali okná.
Keď mi môj slovenský dedko a maďarská babka vysvetľovali, prečo mám zdraviť „csokolom“ a nemám vykrikovať „Tót nem ember“, čo tiež honorovali fackou, začala som v tom mať guláš.
Tak je dobré byť Slovákom či nie je?
Rokmi som nenadobudla správne návyky a tak som pravidelne terčom dobre mienených vysvetlení, na čo MUSÍM byť hrdá a čo si MUSÍM myslieť.
Onehdá kamarát Walter zistil, že to už s jeho vierou v nadprirodzeno nie je to čo bývalo a akosi sa necíti byť členom cirkvi, ktorá tú vieru vyznáva, ovplyvnený aj ľuďmi v nej, ktorých správanie mu nevyhovuje a v neposlednom rade odmietnuc platiť príslušnú ročnú sumu a nebol problém, na príslušnom úrade si jeho vystúpenie z cirkvi zapísali, dostal o tom papier s razítkom a hotovo. Walter je ateista a okrem jeho tety z druhého kolena, ktorá to nevie rozchodiť, to nikomu nevadí.
Prečo to nejde takto isto jednoducho s národom?Ak sa človek v strednej Európe neasociuje s niektorým z národov, je označovaný najslušnejšie za čudného.
Remarque označoval svojich emigrantov za „predvoj svetoobčianstva“ ale bola to prázdna floskula. Boli to vyhnanci, ktorí sa práve držali akejkoľvek národnej identity. Ak ich jeden národ vyvrhol, aktívne sa snažili stať členmi iného…“ak sa u Vriesländera do získania občianstva hovorilo len koktavou angličtinou so strašným prízvukom, pár dní po jeho získaní sa znova vrátili k zmesi nemčiny, jidiš a maďarčiny“ a v prípade, že nevyšlo to ani ono, stále cítili príslušnosť aspoň k národu vyvolenému.
Ale čo ja?
Ak niekde poviem, že nemám žiadnu národnosť, len dve štátne príslušnosti, pravidelne mi je oznámené /podľa miesta, kde práve som/, že som alebo Slovák alebo Švajčiar a nič s tým neurobím.
Tak kde je nejaký „farský“ úrad, kde budem môcť vystúpiť z národnostného vlaku???
A kedy to prestane tak strašne iritovať mojich blížnych i neznámych oboch národností a potichu to zakceptujú ako nepríslušnosť k akejkoľvek inej ľuďmi vytvorenej skupine?
P.S. Ilustračný obrázok bol to prvé, čo mi google pri slove NÁROD ponúkol. Na zamyslenie..
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments