To čo mi omylom došlo v balíku iných kníh objednaných z internetového kníhkupectva??? pýtala som sa sama seba, keď som našla knihu švajčiarskej spisovateľky maďarského pôvodu zo záhadnej edície „Jedným dychom“.
Prvotný impulz reklamovať zastavila náramne nízka cena a v ospalom popoludní som „dala knihe šancu“…
Aby som nezistila, že sa zotmelo, začalo pršať, nie je navarená večera a pračka už dávno doprala…
lebo som sa premiestnila na začiatok nešpecifikovanej vojny, na imaginárnu hranicu do špinavého domčeka, kam matka odkladá svoje dobre vychované dvojčatá svojej matke, zlej škaredej drsnej starene, ktorá vôbec nestojí o to, aby sa do jej sebestačnej a sebestrednej domácnosti uhniezdili nejaké decká a tieto už vôbec nie. A dej sa rúti dopredu ako dobre odtrhnutá lavína, bez sentimentu, bez súcitu a občas aj bez logiky, všetky podoby ľudskej zloby, surovosti, sexuality a snahy o prežitie, celým obdobím vojny, v zotretí hraníc medzi pojmami dobrého a zlého, priateľa a nepriateľa, súcitu a týrania…
Časové a geografické údaje na konci sú jasné a aj desivé poznanie, že všetko zlé je na niečo ešte horšie.
Keď som bola mladá a v literárnom rozbore som počula slovo „sonda do…“ mala som chuť ho preškrtnúť červenou fixkou. Ale po dočítaní Veľkého zošita som naozaj plasticky videla – ako cez tú tenkú sondu – kompletné ľudské zlo obmedzené malou maďarskou dedinkou na rakúskych hraniciach…
a pochopila som názov edície.
Veľký zošit sa číta na jeden krát.
A človek ho nechce čítať znovu, ak chce veriť, že svet nie je úplne zlý.
Agota Kristof, klobúk dolu.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments