Kultová kniha či filmu musí mať svoje pokračovania, paródie, vydarenejšie či nevydarenejšie remaky. Či sa na nich ľudia smejú, či ich to uráža, alebo treba dokonca dokazovať, že je to fake, je len na vydarenosti parodie, pokračovania či remaku. Tolkienov Pán Prsteňov samozrejme nie je výnimka.
Prečítala som Posledný pán prsteňa od Kyrila Jeskova /prečo preboha Yeskova???/.
Pravdupovediac, čakala som paródiu ako chronicky známa „recenzia z Rudého práva“ alebo dokonca Pár pařmenu, čo je paródia vhodná na hodinku pred polnocou s príslušným promile a ešte za rok budete vedieť, že „Matrix je všude!!!“ a ortodoxní tolkienofanušikovia vás budú mlátiť na stretnutie.
Omyl.
Posledný pán prsteňa je spracovaný s výbornou znalosťou problematiky. Autor nie je z tých, čo si pozreli kinoverziu Spoločenstva prsteňa a pocítili naliehavú túžbu niečo napísať. Takže formálne nie je čo vyčítať. Princípom knihy je, že „dejiny píšu vítazi“ a že vlastne to, čo napísal Tolkien, je pohľad z „jednej strany frontu“. A ono to naozaj je tak…
Je po vojne o prsteň, Aragorn zasadol na gondorský trón, Mordor je v troskách. A čo sa vlastne v troskách Mordoru odohráva? Umbarský lekár Haladin, ork seržant Celeg a gondorský dôstojník Targorn, verný správcovi Faramirovi a znechutený prebratím vlády do rúk arnorských Dúnadanov dostávajú zvláštne poslanie od jedného z posledných nazgulov, pôvodne matematika…stačí spojlerovania. Pointou je zničenie efskej mágie, pomocou ktorej nastoľujú elfovia v Stredozemi svoju diktatúru. Nie je podstatné, či sa nakoniec podarí zničiť zrkadlo Galadriel, akú úlohu v tom zohrajú palantíry a ani krásy Umbaru, to si prečítajte.
Mňa dostala atmosféra. Ako dieťa kvetov narodené v socialistickom Československu som vyrastala na sovietskych vojnových filmoch – a viac-menej dobrovoľne. Jasná úloha zla, jasné vyznačenie dobra, primerané hrdinstvo a technikolorové farby.
A presne tam ma dostala táto kniha. Odbočka: Spomínate si na scenaristickú fikciu Phillipy Boyens, keď do Helm´s Deep prišli na pomoc elfovia? Môj manžel tú scénu zhodnotil: „SS Division Elf“… že by to tak isto vnímal práve Kyril Jeskov? – koniec odbočky.
Lebo Mordor sa nápadne identifikuje so Sovietskym zväzom – skromnosť, mnohonárodnosť a súdržnosť, presne tak ako nám to servírovali v Boriskovi malom seržantovi či Veľkej vlasteneckej vojne, trollovia sú vlastne drsní dobrácki horali, orkovia hrdinskí vojaci, Nurnen je krajina, kde dorábajú víno, Umbar sa ľahko zamení s Taškentom a ithilienskí vojaci ako keby obliekali battledressy…
Gondor je podmanená krajina s bábkovou vládou – prečo mi to evokuje protektorát? A elfov možno naozaj iba pričesať a navliecť do slušivých čiernych uniforiem s dvoma bleskami. O diskusiách hviezdnej rady Lorienu a mučení nevinného trolieho letca nehovoriac.
Tak som si zas užila 17 zastavení jari…a skúste ma presvedčiť, že Stierlitz nebol sympaťák, strihnuté Casablankou…Naozaj užila, doporučujem hlavne skôr narodeným.
Jediné, čo ma prekvapilo, že táto dokonalá sonda do sovietskeho socialistického realizmu v myslení, mimochodom pán prekladateľ: Poslednij koľcenosec neznamená „pán prsteňa“ – nemýliť si Saurona a Froda… bola napísaná v roku 2003.
Mám sa začať báť?
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments