Július Satinský: Expedície 1973 -1982

expedicieKnihu som kúpila, pretože mám extrémnu slabosť pre zápisníky oviazané gumičkami, s kapsami na lístočky a fotky. Je to temer verná replika niečoho starého a ošúchaného, čo pribalené v batohu prešlo mnohé hory, lesy a lúky a skončilo odpočívajúc na dne zásuvky písacieho stola. Keď sme doma triedili pozostalosť po nebohom svokrovi, vášnivom grafomanovi, našli sme nejeden podobný zošitok.

Účelom zápiskov do týchto zošitov väčšinou nie je stať sa literatúrou na predaj v kamennom kníhkupectve. Ich úlohou je slúžiť ako časová schránka, aby sme si aj po rokoch dokázali pripomenúť atmosféru výletu. Keď otvorím svoj zápisník z výpravy na Malorku r. 1992, hneď sa mi vybaví, ako tancujem makarénu s izraelskými dievčatami a vodkou omámeným ruským turistom bez košele. Lepšie ako fotky.

Nepochybujem, že Expedície sú vernou replikou predlohy. Veď ma aj chytil pocit ľahkej nepatričnosti, keď som knihu otvárala, akoby som naozaj čítala niečí súkromný denník. Z tohto pohľadu je kniha na našich pultoch ojedinelým exemplárom.

Poteší tých, ktorí mali Satinského radi. Bude im zasa o kúsok bližší, keď s ním budú absolvovať nekonečné výstupy a zostupy, dážď, slnko aj sneh, krúpy, búrky, noci v kempingoch a rôzne otrasných socialistických ubytovniach pre turistov, boľavé nohy a puding v prášku, stan pre dvoch, ktorý pojme troch, horárov, lesníkov a krčmárov.

Kniha môže byť aj inšpiratívnou turistickou príručkou, itinerárom Santiago de Julo. Mohlo by byť celkom zábavné, skúsiť s priateľmi prejsť jednu z trás spomenutých v knihe. Prejsť si po vlastných literárnou stopou. Kto dnes ešte prejde 200 km po vlastných, je frajer.

Takže áno, dielko milé, vytvorené s láskou k autorovi. Ale on by ho v tejto podobe nevydal. Vylepšil by ho, dokorenil a navoňal. Pridal by nám príhody na zasmiatie, veď my by sme aj tak nevedeli, či sú pravé, či vymyslené, len by sa dobre čítali. Kniha by tak získala okrem spomienkovej aj literárnu hodnotu.

Neľutujem však, že som ju kúpila. Preniesla ma totiž do detstva. Do čias, keď som aj ja, nafučaná, v pršiplášti, šliapala v stopách svojho otca v daždi na niektorú z horských chát, kde ma čakala ďalšia náročná úloha, výstup na barovú stoličku, ktorá sa v piatich rokoch zdá strašne vysoká, ale na barovom pulte čaká džús z konzervy so slamkou a búrske oriešky. A to za tú drinu predsa stojí. Takže si ten časostroj skrytý v akože poloplesnivom zošitku kľudne kúpte. Vráti vás na pekné miesta.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť