4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)

By Diáda
5. augusta 2009

Ja viem, čakáte na nejaké pamiatky, ale čo by boli domčeky bez ľudí? Obyčajný skanzen a toto mesto skanzenom určite nie je (ak to niekomu chýba, môže si vybehnúť niekam k Černobyľu, pri pohľade na Pripjať si dajú otočku a prídu ma odprosiť, že mi nabudúce budú viac veriť).
Dnes sa vrhneme na umenie.

Dostať kopačky väčšinou nie je bohviečo a verte mi, viem o čom hovorím. Ak darca neodhadne veľkosť, tak vás tak tlačia, že radšej celý zápas presedíte na striedačke a netrepete sa do útoku.
V Paríži však umeleckejšie duše dostanú kopačky od niektorej z deviatich dám, ktoré so sebou furt vláčia nejaký ten inštrument (ale fuj, nie je to to, čo si myslíte, sex preberieme až neskôr).
Mňa tam furt šťuchala nejakou hrubou knižkou potvora Kalliopa, mám na zadku takú podliatinu, že kým dokončím tento, prepytujem, cestopis, tak sa sfarbí všetkými farbami modrinového spektra.
Múze, žene a daniam aj tak neunikneš.
Funguje to takto.
Ideš si, ideš, po Montmartri a ocitneš sa v niektorej z takýchto uličiek:

Prekliaty vírus, čo mi to sem dal? Nový pokus, ideš si, teda, ideš, nôžkami prepletáš a keď dvihneš zrak svoj krátkozraký a zaostríš, zbadáš rozkoš takú:

V tej chvíli spoza rohu vybehne šumná Polymnia, ovalí ťa zvitkom dákym a ty sa zrazu na sochu premeníš, čo kvetom ťa za peniažťok drobný obdarí:

I po pár metroch na námestí Place du Tertre zistíš, že tam vari všetci sveta umelci svoj stojan i farbičky rozložili a čuduj sa svete, každý ti chce na pamiatku portrét urobiť, profil z papiera vystrihnúť či karikatúrkou tvoj ksicht spotvoriť, čo na nej bradavica sťaby Tatry naše trčí z brady (my, bosorky, vieme o tom svoje):

Len čo toť do mesta zídeš, už flautičku Euterpa vyloví spod odedze a nechá zopár svojich priaznivcov pjésenku spustiť uprostred námestia a sláčiku vlások ponaťahovať trošku…

…či na schodoch si mužíček harfičku s repráčikmi rozloží, by uši príchodzích melódiou lačnou ovlažil…

Sakra, Pali od Országhov, ako to ty robíš, však to je drina!

Budem ja radšej kvákať svojím rodným jazykom, lebo už mi tŕpne. Je to fakt sila, kde sa kukneš, tam na teba vybafne nejaký fešák a chce, aby si si sadol len tak na zem, lebo bude šou. Priznám sa, neodolala som jednému, čo ak bude striptíz či niečo podobne zábavné? Vyzeral, že prišiel zo šichty na nejakej stavbe, ale potom začal robiť také veci, že mi sánka padla a na to, že ostal oblečený, som úplne zabudla. Len si tak čapol štetku na plátno a za 7 minút vyrobil toto:

Sa to takému Hugovi dobre písalo a Vincovi maľovalo, keď tu to jednoducho IDE SAMO. On ten Ľudovít štrnásty nebol bohvieaký panovník, ale jedno sa mu musí uznať, múzy sem dotiahol asi on. No a hovoriť o tom, že tu hojdala mať v kolíske prvého impressionistu, je asi zbytočné, všetci to vieme zo školy (chi, chi, to bola dobrá provokácia, čo?). Povedzme taký už spomínaný ušatý Vincent van Gogh. Ide si, ide, však vieme ako to chodí, a zrazu mu padne pohľad na toto:

No nenamaľuj to!

Samozrejme, úchylka parížskych architektov strčiť pred historickú pamiatku nejaký pekný paneláčik alebo pyramídku je povestná, a tak je ten obrázok mierne odlišný.
Keď už budete na Montmartri, odbehnite si kúsoček od námestia Place du Tertre (tam vám maľovali tú bradavicu) po avenue Junot a stretnete tento posledný zachovaný mlyn zo 17. storočia tak, ako ho pánboh stvoril. Dnu vás však nepustia, asi vedia, čo dokážu nezriadení turisti. Môžete si ho však nakresliť, ak sa chcete cítiť ako van Gogh či Renoir.

Alebo taký Claude Monet. Ide sa cestou z Louvre vycikať do kríčkov a keď si zapína gate, zbadá, že stojí rovno pred kostolom Saint-Germain (názov pokračuje aj ďalej, ale je hrozný… no ak chcete tak teda ešte l´Auxerrois):

Tento svätostánok bol veru už aj predtým párkrát zneužitý (možno ste už počuli, že počas Bartolomejskej noci sa tu ktosi ženil a hostí, nejakých hugenotov, medzitým povraždili, ale horšie bolo to, že ho po Francúzskej revolúcii používali ako stodolu). A tak ho Monet dorazil ešte svojím močom a štetcom:

Chcete sa pozrieť na zúbky aj nejakému literátovi? Bodol by nejaký laureát Nobelovej ceny za literatúru? Alebo radšej takého, čo cenu ani neprevzal, hoci mu ju pchali do ruky? Že ste narazili na Múr neznalosti? Tuto…

… sedával Jean Paul Sartre so svojou frajerkou Simone de Beauvoir (príponu -ová zo mňa nedostanete) a kamošom Albertom Camusom, aby dlho do noci diskutovali o otázkach existencionalizmu a tvárili sa ohromne intelektuálne. Parížske kaviarne, ktoré vymetali aj Erni Hemingway, Jean Cocteau či Salvador Dalí (ani jeden z nich nie je futbalista, nehrali ani v poslednej sérii Ordinácie, takže si ich budete musieť nájsť na nete, ak neviete, prečo ich spomínam), sú teraz také hriešne drahé, že si v nich vyvaľuje šunky už iba súčasná medzinárodná smotánka a tí, čo chcú vyzerať múdro jak rádio aj bez školy. Ak ste teda Judínyová, smelo sa na bulvár Saint Germain (tentoraz nie kostol, ale ulica, v kostole by vám kávu neuvarili). Do ruky si treba vziať niečo od Voltaire-a a tváriť sa strašne zachmúrene, lebo však filozofia je vážna vec.

Ak má niekto chuť vidieť ceruzku, ktorou Viktor Hugo poslal Jeana Valjeana do basy, mal by si urobiť malý výlet na námestie des Vosges, kde si najprv zvalí kosti do trávy, dá cigaretku a tuniakovú bagetu a potom zamieri do jedného z domčekov, kde na druhom poschodí býval Viki.

Keďže mňa v škole Kleió (múza, čo má na ministerstve na starosti dejepis) veľmi nenavštevovala, nebudem sa tváriť, že to všetko sypem z ruky, ale je fakt, že za sedem dní v hlavnom meste Francúzska som sa o jeho histórii dozvedela oveľa viac ako v škole za 8 rokov.
Čo vám budem hovoriť, minister školstva má teraz aj tak iné starosti ako posielať študentov na výlet.
Musí totiž vybrať najdrahšiu ponuku na učebnicu dejepisu.

Prehľad všetkých článkov:

1. Vidieť Paríž a zomrieť (ľahký predkrm)

2. Beháme po Paríži (či ako si šanovať nôžky)

3. Hriešni ľudia mesta parížskeho

4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)

5. Bez práce nie sú euráče ani v Paríži (malá sociologická štúdia)

6. Parížske mŕtvoly celkom ako živé

7. Ako som si nekúpila Eiffelovku

8. Konečne úplne seriózne – parížske ostrovy

9. Čím by som vás dnes otrávila… žeby múzeom?

10. Komu straší vo veži, nech vylezie na vežu

11. Leňochov sprievodca Parížom alebo kde si možno zložiť kosti a iné časti tela