My sme lepší ako oni I. – Hinduizmus

V predchádzajúcich spríbuznených článkoch som sa venoval sebauvedomovaniu sa človeka v rámci vlastného nábožensko-kultúrneho okruhu (články nájdete v tejto rubrike). Texty sa zaoberali ľudskou podstatou a prirodzenosťou, slobodnou vôľou a aj rozhodovaním sa medzi dobrom a zlom. Vyvrcholením bol článok o skupinovom narcizme, ktorého hlavná myšlienka vychádzala z tézy, že boh (bohovia) ako symbol najvyššej hodnoty často ľudí spája a vytvára medzi nimi sieť vzťahov. Náboženstvo im tak dáva možnosť prežívať jednotu s druhými, ponúka im však aj pocit výnimočnosti a punc odlišnosti, ktoré sú často zdrojom predsudkov voči iným náboženstvám a bohom. Na túto tému by som chcel nadviazať sériou článkov, ktoré by sa venovali piatim najväčším svetovým náboženstvám.

Hinduizmus

Zaujímavou črtou tohto náboženského systému je existencia „vnútorného rasizmu“, ktorého dôkazom je samotná indická spoločnosť so svojim členením na kasty. V tomto prípade môžeme dokonca hovoriť o kultúrno-sociálno-biologickom rasizme, pretože už samotný pojem varna (kasta) znamená farba, čo je dôkazom, že indická spoločnosť sa skladá aj z rasovo rozdielnych kást a nie je členená len podľa sociálno-kultúrnych rozdielov. Príslušnosť ku kaste je odvodzovaná od pôvodu, teda kto je, a kto nie je árijskej krvi. Známy vzorec “MY” sme lepší ako “ONI” tak platí dokonca priamo vo vnútri indickej spoločnosti a je základom členenia sociálnej štruktúry už niekoľko tisícročí.

Árijskí kolonizátori indického subkontinentu si vytvorili aj mytologické ospravedlnenie svojej nadradenosti, ktoré vysvetľovalo prečo má jedna kasta väčšie práva a privilégiá, ako kasta iná. Mýtus hovorí o prvotnom obrovi Purušovi, ktorého bohovia rozkúskovali a z jeho tela stvorili živý a neživý svet. Z Purušu boli stvorení aj ľudia a s nimi aj spoločenské kasty (aj keď existuje aj mýtus, ktorý hovorí o ideálnom veku bez kást). Z úst Purušu sa zrodil bráhman, z ramien sa stal bojovník (kšatrija), zo stehien roľník (vajšija) a z nôh, ktoré sú najnižšou časťou tela, vznikol poddaný ľud (šúdrovia). Neskôr pribudli páriovia, nazývaní aj nedotknuteľní. Mahátma Gándhí ich nazval haridžanovia t. j. „božie deti“. Sú prakticky najnižším článkom spoločenského rebríčka, vykonávajú najmenej platené a často tzv. nečisté práce.

Paradoxom hinduizmu je tak skutočnosť, že vo vnútri indickej spoločnosti vidieť niekoľko storočí fungujúci prejav „rasizmu”, pričom smerom navonok vystupuje hinduizmus ako tolerantné náboženstvo, ktoré neupiera vieru v iných bohov žiadnej skupine. V hinduistickej kultúrno-náboženskej dimenzii akosi niet miesta pre netolerantnosť, čo môže byť spôsobené aj tým, že samotný hinduizmus vlastne nie je jedným veľkým náboženstvom, ale naopak súborom viacerých kultov a náboženských predstáv. Pre tento systém je typická až heterogénnosť. To znamená, že súbor praktík, myšlienok, škôl je taký rozsiahly, že si dokonca môžu aj vzájomne protirečiť. Svoju úlohu však pravdepodobne zohrávajú aj etické normy, ktoré vyznáva každý hinduista, a to hlavne základný princíp indického myslenia – neubližovať živým tvorom.

Existujú však aj príklady konfliktov medzi hinduistami a vyznavačmi islamu, ktorí v záujme šírenia pravej viery rúcali chrámy a sochy hinduistov. Aj v týchto, často aj krvavých konfliktoch, však hinduisti vystupovali pasívnejšie, skôr boli obeťami ako agresormi a často sa zmohli iba na to, že moslimov nazývali démonmi a inými pejoratívnymi prívlastkami.

Spory prepukali v minulosti aj s buddhistami a to hlavne v otázkach indickej filozofie a samozrejme, že netreba zabúdať ani na tie s Britmi. Konflikty s britskou monarchiou však nenesú stopy náboženskej netolerancie, sú opäť vyvolané iba pocitom ohrozenia a túžbou po nezávislosti a samostatnosti. Aj v súčasnosti je mnoho vzdelaných Indov-hinduistov toho názoru, že ich vlastné náboženstvo nie je nadradené ostatným. Hovoria, že „toto je pre mňa adekvátna cesta, zatiaľ čo tá tvoja je správna pre teba. V cieli sa ale stretávame“.

 

Odporúčaná literatúra:

Eliade,M.: Dejiny náboženských predstáv a ideí II

Kung, H. – Stietencron, H.: Křesťanství a hinduizmus

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť