A viete, že sú aj dôležitejšie veci na svete, ako kandidáti do parlamentných volieb v roku 2012? Napríklad si dobre poplakať v divadle. A na balete! A na slovenskom!
Slovenský balet som odpísal asi pred pätnástimi rokmi. Jednoducho sa mi už nechcelo riskovať a na balety som zásadne chodil už len na zahraničné. Nechal som sa ale prehovoriť. Najmä preto, že Prokofievov Rómeo a Júlia ma odjakživa napĺňa emóciami, len tak hudba sama o sebe. Jednoducho túto hudbu milujem, a tak som si pôvodne povedal, že predstavenie ustojím hoci aj so zatvorenými očami. Nebolo treba. Dnes som teda veľmi ochotne podstúpil návrat slovenského baletu do môjho života. Postaral sa o to pán Radačovský a jeho spracovanie Prokofievovho Rómea a Júlie.
Mohli by sme síce diskutovať o technickej pripravenosti zboru na náročnú Radačovského choreografiu, ale viete čo? Poďme sa baviť o umení. A tento kus teda umením skutočne je.
Radačovský vzal z príbehu to najdôležitejšie, silné emócie a intimitu a na nich vystaval celé svoje dielo. Pritom sa dokázal vyvarovať zbytočnému pátosu a do baletu prepašovať nápady, humor a mnoho neopakovateľnej človečiny. Choreografia a réžia na tomto kuse boli v úžasnej symbióze. Postavy jednali tak ľudsky a ich motivácia bola tak zrejmá, že ste nemuseli hádať, či sa práve teraz milujú, alebo nenávidia. Duetá Rómea a Júlie boli plné úžasných nápadov a ich tanec s poduškou…, tak do toho som sa naozaj zamiloval. Všeobecne mám rád choreografie, z ktorých je cítiť ľudí a život a Radačovského Rómeo a Júlia sú tak naozajstní, tak uveriteľní, plní lásky, nehy a smútku, že sa opäť raz môžete pozrieť na príbeh plný emócií, ktorý sa stal šestnásťročným deťom a od začiatku dokonca mu uveriť. Nemalý podiel na tom majú aj mladí tanečníci Katarína Košíková a Arthur Abram, ktorí predviedli vynikajúce, pre mňa nezabudnuteľné tanečné aj herecké výkony. Verte tomu, že dojať mňa baletom až k slzám, to sa doteraz podarilo len málokomu. Týmto dvom a Radačovskému sa to dnes podarilo niekoľko krát.
Je pre mňa veľmi príjemné vidieť slovenský balet, na ktorý by som sa pokojne išiel pozrieť znova a teším sa na ďalšiu spoluprácu Novej scény a pána Radačovského s mladými umelcami.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments