Vráťte mi stredovek

Sadám si do nepohodlného kresla, vypínam mobil, zaklapnem stolík a pracku na páse.

„Cabin crew prepare to take-off“ s najrôznejšími exotickými prízvukmi.
Odpich. Hore môže, dole musí.
Služobná cesta…

Kráčam po ceste, ktorej nevidím koniec. Za každou ďalšou zákrutou čakám mesto, ale nie je tam. Nadomnou svietia hviezdy, všetky rovnako jasno. Cesta je blato a prach a všetko čo mám nesiem so sebou. Zmotaný plášť, batôžtek a palicu.

Som vandrovník, ktorý ide skúsiť svet. Najskôr remeselník. Viem upliesť kôš, vykovať meč či ušiť čižmy. Môj cieľ je trhové mesto, dláždené námestie pokryté slamou, rozložené stánky a na nich všetko, z čoho sa dá najesť, obliecť, s čím sa pracuje či zabáva.

Možno sa nechám najať v mlyne či na statku, dve ruky sa vždy zídu a pri spoločnej šošovici celej čeľade ich pobavím historkami z „daleka“… veď máloktorý z nich bol ďalej ako deň cesty od domova. Biele hrazdené domy, v stede námestia kostol a morový stĺp. Súkno a kože, kolesá chleba a syra, medové koláčiky a pivo. Unavené kone a opití vojaci. Ochrániť sa pred hladom, zimou, chorobou. A ak nie, vo vedomí vlastnej smrteľnosti sa vzdať a uvolniť miesto.
Hrad z modrokrémového kameňa na sútoku riek. Hradby týčiace sa nad mojou hlavou. Nedobytnosť a nedostupnosť sama. A strážny na vežičke nad bránou, s kušou pripravenou na výstrel. Uchodené nohy a kus chleba. Oblúky katedrály a chorál opantávajúci sluch. Vznesenie sa k nebu so zabudnutím na priľahký batoh a priťažký osud.

Stojím v knižnici, na pulte pred sebou mám knihu. Múdrosť bývalých, ktorú poznávam a prepisujem, opakujem ju v jej jedinečnosti. Obrazy, ktoré sa nedajú zopakovať. Život, držím ťa oboma rukami.

Prechádzam onudeným provinčným mestečkom. Trochu špinavým, značne normovaným. McD a Nordsee, krásne fasády zmršené výkladmi a polovytrhaná dlažba. Partičky asociálov v rôznom veku. Dopravná zápcha. Obchody s tovarom, ktorý nepotrebujem a reklama, ktorej nerozumiem. Polorozpadnuté torzá továrne a paneláky. Posprejované steny a zatiahnuté rolety. To let, te huur, zum vermietung. Svet s oveľa nádejnejšou minulosťou ako súčasnosťou.

Ja to nevytrhnem. Čo tak stredoveké priority? Nie je mi zima. Nemám hlad. Nikto mi nič nemôže. Vraciam sa bohatšia o obrazy, ktoré som nevidela očami. A je len na mne miera osobnej statočnosti, súcitu a fantázie.  Netúžim po svete bez záchodového papiera a telefónu. Len som ten vandrovník, ktorý kráča po vlastných nohách a vidí hviezdy, som ten remeselník, čo tvorí vlastnými rukami, som vojak, ktorý bráni seba i druhých, som odpisovač starých múdrostí, ktorý sa skláňa pred vekmi.

Otváram pracku na páse, vstávam z nepohodlného kresla, zapínam mobil. „Meine Damen und Herren, wilkommen in …. Ortszeit…Aussentemperatur…“

Dík, stredoveké mestečká zabudnuté dvadsiatymprvým storočím. Vrátili ste ma do  vlastného stredoveku.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť