toľko k voľbám

začalo sa šialenstvo

moji uvedomelí kolegovia ( väčšinou pracujúci v zahraničí ) nedokážu pochopiť, že prečo ja nejdem voliť.  lebo veď aj ty môžeš rozhodnúť a lebo nám nebude dobra blablabla

noviny a internetové noviny sú plne gorily a volebných propagácii

facebook stenu mam zahnusenú linkami na to, koho a prečo voliť, v emailoch mam to iste

po voľbách sa teším, že už bude kľud a na fb si nájdem obligátne statusy – kto ide čo robiť, s kým a prečo.  ha.. ne – katastrofické scenáre – armagedon sa blíži. teraz už to bude na hovno – lebo doteraz nebolo

ja mám 30 rokov skoro – k urne som išla keď bolo referendum a keď boli prezidentské voľby – Gasparovič/Mečiar.  pri prezidentských som si povedala, že to bolo naposledy čo som volila menšie zlo.

ešte raz zopakujem, že mám skoro 30, a že makám už dlho – či už brigádne, pri škole, na živnosť, normálne. a mám sa fajn. a trúfam si tvrdiť, že pokiaľ budem zdravá, tak sa budem mať fajn stále.

žiadna vláda z doterajších mi nepomohla – neviem ako to bolo v globále ale MNE osobne. keď som mala okolo 23 – robila som ako drak – škola – denná šichta – učiť sa na skúšku – nočná – škola – dokola par rokov – bolo to fajn – našla som si kamošov, získala som pracovné návyky, školu som zvládala.

Dzurindova vláda mi prikázala z tých príjmov zaplatiť 14 percent zdravotne – takže vo finále som musela platiť jednu výplatu z roka štátu. moji spolužiaci, ktorí si umelo vytvorili na papieri, že sú sociálne prípady a vozili si zadky do školy na autách, brali sociálne štipko a okrem chlastania nerobili nič. a ja som mala platiť. zaplatila som – ďakujem, že som si utiahla opasok.

doštudovala som – áno za statne a zamestnala som sa ako živnostník – zarábala som veľa peňazí, bolo to fajn, nepodvádzala som na daniach ani na odvodoch. keby som ostala chorá dostanem pár šupov – ale aj tak dobre – mala som z peknej výplaty našetrené – januárová faktúra/výplata išla na dane.

potom som išla na  full time – na východ. všetkým, čo majú pocit, že od Trnavy ďalej je východ by som tam priala par mesiacov – lebo zmena žiadna. fajn ľudia – našli sa cu*áci – ale to všade – za prácu v it – o tretinu menší plat ako v Bratislave, ale aj menšie výdavky.

teraz zarábam slušne, mohla by som si liznúť auto alebo hypotéku, mam nadštandardný plat. príde ďalšia vláda a povie že zaplať viac, lebo si bohatá,. zaplatím, čo mam robiť. ale fakt – keby som mala hypo a dve tretiny platu idú do hajzlu, tak mi chyba aj tých par euro, ktoré je treba platiť, lebo sme sociálny štát.

takže čo, mám skoro 30, žijem u mamky, platím dane, keď ochoriem tak idem do prace alebo si radšej vezmem dovolenku, lebo z almužny žiť neviem a nechcem. narodila som sa do normálnej rodiny, nebohatej, nechudobnej, takže majetky nemáme.

narodila som sa do doby demokracie – mohla som slobodne študovať, chodiť po uliciach, pracovať – za to som vďačná.

narodila som sa do doby demokracie – kde si vláda z človeka zo strednej vrstvy robí obyčajného pajáca a posmieva sa mu – pretože vie, že my vieme, že to čo si nezarobíme/neodrobíme/neodvedieme/neposplaceme – nemáme.

nie – mne nepomohla žiadna vláda. a pochybujem, že mne alebo mojim imaginárnym deťom niekedy pomôže.

preto nevolím. nepôjdem politikou menšieho zla. odmietam to.

  • Digg
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Google Bookmarks
  • LinkedIn
  • Technorati
  • email
  • PDF
  • Print
  • RSS
  • Twitter

Odporúčané články:

People are strange
Tvor bez mena

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments



pošli na vybrali.sme.sk Ak sa vám článok páčil, môžete mu dať hlas na Vybrali SME



Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE