Zázvor

Kráčal som z archívu pomaly dubovým lesom. Všetci škriatkovia a víly sa kochali mojim novým okuliarom a isto túžili po nejakej dobrote. Mal som iba zopár keksov a trochu mlieka. Vylial som im do misky kúsok mlieka a šiel ďalej. Pred domom sme mali rieku a do záhrady viedol most cez rieku. Občas som vymenil tú lavičku, alebo tam dal inú. S batohom na pleci som otvoril dvere záhrady a odtrhol cesnak. Cítil som placky. Zemiakové placky.

Privítala ma s čiernym korením v ruke a šibalskými očami. Tie oči mala najkrajšie na svete. Mala tam čertov, ktoré chceli so mnou kuť pikle. Čo som s ňou mal robiť?

„Vidím, že si nesieš svoj svoj obľúbený cesnak. Aj ho olúpeš?“ Povedala mi a hodila okom po nejakom novom knižnom katalógu. Na obrázku sa kochali nejakí cesnakoví milenci a mastné vlasy. Nejaké Pršanie sa to volalo či čo. Celý príbeh bol vraj o tom, že voľajaká baba počas pršania jedla cesnak a niekto z mastnými vlasmi ju zožral a potom sa ona vrátila zo záhrobia a požiadala ho o ruku. Čistá láska.

„Zasa si bola zlá!“ Pošteklil som jej pohľad.

„Ako sa opovažuješ?“ Skríkla pobavene a polichotene. Jej roztrapatené vlasy som mal chuť ešte viac rozčertiť, ale vytiahol som z kapsy nejakú burinu a dal jej do ruky. Romantickým hlasom sťaby godzila, som jej povedal: „Na!“

Rozosmiala sa a rukami od múky sa mi zahrabala do mojich neposlušných brčkavých vlasov. Jeden druhému sme sa radi hrali s vlasmi. Hlavne to ťahanie mi šlo.

„Ako bolo v práci, drahý?“ Povedala mi a pod jej okuliarmi sa začalo odohrávať niečo pekné.

„Dávali sme dokopy nejaké zoznamy. Čo ty?“ Spýtal som sa.

Hneď som si umyl svoje comby a prezul si čungy. Začal som škrabať kompere a lúpať cesnak. Na akt lásky k nej som si po pučení cesnaku pretrel oči. Vždy príjemné, veľmi odporúčam.

A tak sme spolu robili placky, najprv si hádzali čierne korenie, majoránku, sypali cesto. Pozrela sa na mňa občas a múka skončila v mojich útrobách ako tam, kde mala. Vraj to mám za to, že mi neprejdú drzé reči.

„Šéfka so mnou bola dnes nanajvýš spokojná. Pomáhala som jej s tou zmluvou, čo som ti včera hovorila.“

„My sme prišli na to, že nejaký pako pred nami si vymýšľal údaje.“

„Nakoniec po piatich hodinch sme našli, že niekto nás chcel oklamať.“ Pokračovala.

„My sme začali opravovať tie údaje, ale pri tých krabiciach začal kolega hrozne kašľať.“ Vycibril som svoje napodobňovacie umenie.

„Šéfka je hrozne chorá, vkuse kašle a bolí ju hlava. Tak som šla do šuflíka po…“

„Ja som si zasa spomenul, že som kdesi mal…“

„Zázvor.“ Zvolali sme zborovo.

Jeden druhému sme sa pozreli do očú. Hneď sme vedeli, že sa chceme objať. A bolo nám jedno, že máme mastné ruky, alebo zagebrenú gambu od múky. A tuším si ten zázvor spravím aj dnes.