Nočný let

Nuda nakoncentrovaná na pár metroch štvorcových. Viac či menej natlačená podľa ceny letenky. Ako prežijem, záleží od toho, „kto je pri mne“.

Vybrala som sa tolkienovsky na druhý koniec sveta, kde svietia iné hviezdy. Nad oceánom nevnímam ako malé to veľké lietadlo, ale našu starú Európu, kde sa tlačíme jeden na druhého a predháňame sa vo svojej dôležitosti. Od Belému vidím pevninu. Veľkú, novú, rozhľahlú, ktorá očarila toľkých Európanov…a ups…už viem, s kým letím tentokrát…decoller už dávno a atterrissage ešte ďaleko a za oknom sú tie iné hviezdy strašne studené…pohľad na your flight nezahreje…altura 11 000 metrov, velocidad 980 km/h a vonkajšia teplota -50°C…
a tentokrát letím s Exupérym…

Sedím vedľa pilota Fabiena a nevidím tie isté hory, ktoré nevidel on. Hustá tma, turbulencie mykajúce nie „piatimi tonami železa“ tridsiatych rokov minulého storočia, ale ten lietajúci panelák plný spiacich a nudiacich…“zatiaľ poštové lietadlo z Patagónie narazilo na búrku a Fabien ustúpil od myšlienky obletieť ju“.

Úder blesku je krásne viditeľný pár kilometrov podomnou…možno to bolo práve tam.
Sedím vedľa pilota Pellerina a letím „nad masívom Ánd. Zimné snehy ho pokryli svojím pokojom“. Asunción nie je ťažko vysloviteľné slovo, ale bodka na mape, o ktorej viem, kde je.

A späť k Fabienovi „oznámte do Buenos Aires: Sme uzavretí zo všetkých strán, búrka sa rozširuje v rozlohe tisíc kilometrov“
V Buenos Aires sedí riaditeľ Riviére a vie. Má v tej tme celkom jasno, že žiadny predpis neudrží vo vzduchu lietadlo bez paliva prostred búrky. Žiadna snaha o dodržanie časového harmonogramu doručenia pošty nezabráni „meškaniu pošty z Patagónie“ a pani Fabienová znovu a znovu telefonuje, či pristálo lietadlo, ktoré už nemôže byť vo vzduchu.
Každý je Riviérom, ktorý napriek maximálnemu nasadeniu ničomu nezabráni.

Každý je Pellerinom, ktorý sa z niečoho vymotal a má neospravedlniteľný pocit nesmrteľnosti.
Každý je Fabienom, ktorý vzlietne za hviezdami a nevráti sa.
„Patagónia je tu?“
„Nečaká sa na ňu, zmizla“
A Riviére sa vracia pomalými krokmi k práci…

Jesenné ráno na druhom konci sveta. Telo sa bráni časovému posunu a hlava vytriasa desivé predstavy. Stiesnené pocity transoceánskeho letu nezlepšuje celonočné premýšľanie o leteckých katastrofách minulého storočia hoci i majstrovsky opísaných Antoinom de Saint Exupérym.
Juhoamerické očarovanie.

„Na 15 000 kilometrov chvenie života vyrieši všetky problémy.“

Poviedku Nočný let (Vol de nuit) v knihe Zem ľudí vydanej v Tatrane 1987 som so sebou v Južnej Amerike nemala, ležala doma na polici. Napriek tomu bola so mnou.

Vyskúšajte, doporučujem oboje – i Južnú Ameriku i Nočný let (dostupná verzia bohužiaľ t.č. tiež vypredaná).