Bicykel je pojem. Nielen ako pôvodne cudzie slovo, lebo po písmene c ide ypsilon, čo u nás nie je vo zvyku, ale pre cyklistov je to pojem podobne ako pre módnych fajnšmekrov „LBD“ (little-black-dress). Pramodel dnešného bicykla bol zostrojený niekedy začiatkom 19. storočia Karlom Fridrichom von Daisom, avšak fungoval na podobnom patente ako flinstoneovské auto – odrážaním nôh od zeme. Neskôr sa s pramodelom pohrali Pierre a Ernst Michauxovci už s pedálmi napojenými na kolesá, ale mechanizmus ešte nezodpovedal dnešnému bicyklu a v bežnom cyklistickom živote sa ani neujal. Až o pár desiatok rokov neskôr sa podarilo Jamesovi Starleymu zostrojiť tzv. velocipéd, ktorý možno pokladať za prvý ozajstný takmerbicykel. Od neho sa už odrážali ďalší strojcovia a zrodil sa bicykel.
Veľmi sviežo si spomínam na časy, kedy som sa učila jazdiť na bicyklibez pomocných koliečok. Ako správne pedálovať ma naučil dedko. Bolo tona pristávacej dráhe pre lietadlá (dedko je pilot, ťahá mu na 75 a už asi 15 rokov tvrdí, že s lietaním prestane, lebo ,,už je na to starý“), keď žiadne nepristávalo, takže som mohla neohrozene pedálovať až nasamý koniec. Môj prvý bicykel bol zelený s kolesami sfarbenými do tehlova. Rovnakej farby bývali aj moje kolená a lakte počas prvýchpokusov osamostatnenia sa od pomocných koliečok. Ako povedal AndyWarhol, každý si raz zažije svojich 15 minút slávy a tá moja sadostavila vo veku 5 rokov. Odrazila som sa a zrazu to išlo samo. Cítila som sa ako bicyklová princezna. Len som trilkovala drobnými nohami sťa škrečok na trenažérovom koliečku v akváriu a nechcela a nevedela som prestať. Potom prišiel na rad o čosi väčší a modernejší, fialový bicykel, ktorý som zbožňovala, ale zelený pre mňa ostal srdcu (a nohám) najbližší.
O čosi neskôr začalo byť medzi školákmi „in“ vlastniť horský bicykel. Kto nemal bicykel s prehadzovačkami, stojanom a držiakom nafľašku, akoby ani nebol. Kto by bol vtedy povedal, že aj bicykel zostarého železa vzíde z kútov pivníc, prachom zapadnutý a zabudnutý, aprežije veľký, úspešný a snáď už novými érami neohrozený comeback.V Holandsku priam uznávajú kult bicykla, v Paríži si môžete dokonca za pár evry požičať bicykel, vyzdvihnúť si ho zo stanovíšť snáď na každej ulici a dostať sa na určené miesto načas bez zbytočného meškania a ešte k tomu stihnete urobiť niečo pre svoje zdravie. Tam je úplnou banalitou vidieť štramáckych Parížanov v oblekoch ako sa skufríkom na kormane šedého bicykla premávajú ulicami smerom do práce a vodiči v kolónach im slepo závidia. Alebo štýlové Parížanky v šatách vejúcich v rytme vetra za jazdy na bicykli.
V ostatnom čase možno spozorovať, že aj naše ulice sú doslova obkolesené štýlovými kúskami, ktoré sú neraz dvojnásobné staršie (a tie moderné verzie akože vintage bicyklov aj dvojnásobne drahšie ako bežné bicykle) ako ich majitelia. U žien, ktoré ich ozdobia prúteným košíkom, aby si v nich mohli odviesť kabelku alebo čerstvú zeleninu a ovocie z trhu podtrhujú šarm, u mužov nedbalú eleganciu. Síce alebo práve preto, že by vedeli veľmi dlho rozprávať svoju históriu, hrdo vozia svojich majiteľov a v štýle, podľa mňa a bez debaty, tromfnú akýkoľvek moderný model. A to nemusia mať ani prehadzovačky, ani stojan na fľašku.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.