V jednom z mojich obľúbených filmov, Woody Allenovom Midnight in Paris, sa nachádza jedna z mojich obľúbených filmových scén, v ktorej sa medzi štyrmi ľuďmi pri stole odohráva diálóg:
Man Ray: Muž, zamilovaný do ženy z inej éry. Vidím fotografiu!
Luis Buñuel: Ja vidím film!
Gil: A ja neprekonateľný problém…
Salvador Dalí: Ja vidím nosorožca!
Do zoznamu obľúbených filmov a obľúbených filmových scén si dnes večer pridávam tú v zoologickej záhrade z nového slovenského filmu Tigre v meste, kde sa deprimovaný Rudolf Jazvec pri jednej z nočných „terapeutických“ chlastačiek s kamarátmi, snaží nohou odtlačiť nosorožca vo výbehu. Vedeli ste, že dospelý nosorožec váži dve tony a keď postojačky spí, tak aj štyri? Pohnúť nosorožcom je tým pádom takmer nemožné. To však neznamená, že sa o to netreba pokúšať, práve naopak.
Jazvec je dušou žena, krehký, hľadajúci, platonicky zamilovaný. Tigre v meste sú príbehom o duši, či skôr o dušiach, o tom, čo sa stalo, stane alebo by sa mohlo stať. Je to príbeh vtipný, miestami absurdný a mimoriadne šarmantný, napísaný a natočený s nadhľadom, ľahkosťou a schopnosťou žartovať aj na vlastný účet. Mám veľmi rád slovenské filmy, no mal som pocit, akoby niekde nad Šulíkovou Záhradou kedysi zapadlo slnko a dlho bolo v slovenských kinosálach iba ticho a tma, ktorú pred tromi rokmi na chvíľu prežiaril Pokoj v duši. Tigre teraz vtrhli do stemnelých kín opäť o päť minút dvanásť a slovenskému filmu masírujú srdce a divákovi bránicu. Kamaráti Jazvec, Holub, Hyena a Jazvečík sa vám budú zdať povedomí, ich bezbrannosť a zároveň životaschopnosť je prirodzená rovnako ako ich herecké výkony. Ústredná štvorica je skutočne skvelá, no nijako nezaostáva ani zvyšok obsadenia. Mám neodbytný pocit, že nakrúcanie si všetci celkom slušne užívali, z Tigrov jednoducho sála pohoda a nadhľad dokonca aj v tých pasážach, keď ide o krk. Napriek tomu, že tvorcovia zvolili narátorský spôsob vedenia príbehu, divák vonkoncom nie je vodený za ruku a nič nedostane na tácke až pod nos, naopak. Podvedomé snahy predvídať, ako sa dej bude vyvíjať ďalej vás veľmi rýchlo opustia a radi sa necháte prekvapiť. Napríklad gigantickými jablkami, letuškou z bufetu U nosorožca alebo tým, že z mafiána sa môže stať chovateľ modliviek. Nadžánrovosť a nezávislácky fíling dávajú filmu ten správny šarm, hudba Michala Novinského je organickou súčasťou príbehu a kamera je takmer dokonalá. Pri úvodných záberoch Bratislavy sa občas nechce veriť, že je to toto mesto…
Vyratúvanie negatív nechám na recenzentov, ktorí za to berú plat. Osobne si myslím, že ich nebude veľa (tých negatív, nie recenzentov) a určite nebudú fatálne. Ja som sa na Tigroch v meste bavil naozaj výborne. Od začiatku až do skvelého finále, ktoré mi cinklo o dušu a roztiahlo mi kútiky tak, že som sa zubil v aute celú cestu domov naprieč nočnou Bratislavou. Inokedy by som možno len ťažko premáhal nutkanie vyzradiť záver celého filmu, no v tomto prípade mám ľahkú pozíciu – bolo by to zbytočné. Aj keby som vám ten koniec prezradil, bolo by vám to prd platné, lebo ak ten film neuvidíte, nedokážete si to predstaviť.
Ak vám bude niekedy ťažko, smutno, úzko, nasrato… hocijako, len nie dobre (čo vám určite skôr alebo neskôr bude, lebo život je už taký), skúste pohnúť nosorožcom. Alebo choďte na Tigre v meste. Šťastná náhoda totiž riadi naše životy viac, než si myslíme…
Pôvodne publikované na stránke Waldemarski Design
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments