Meir Shalev: Moja ruská babka a jej americký vysávač

V originále – ťažko povedať, preložené je to z angličtiny a to je veľká škoda.
Originál je totiž v novohebrejčine, jazyku, ktorý postupne vznikal spoločne so štátom Izrael.

Každý rád spomína na svoju starú mamu či starého otca. Časovým postupom sa stane exotikou i tá najobyčajnejšia minulosť. Ale ak tá minulosť je fakt jedinečná? Ak sa odohráva v čase prvej a druhej alije (pristahovaleckej vlny) Izraela?

Poznáte Žida, ktorý odmieta hovoriť jidiš? Takého, ktorý hovorí, že jeho krajina nepotrebuje obchodníkov a burzových maklérov, ale vojakov, rolníkov a učiteľov? Toho, čo im chce z rúk vziať talmudovú knihu a dať do nej pluh, pušku a pero?
Nie? Tak máte možnosť ho spoznať – Arona Ben Baraka, zakladateľa moševiku Nahalal (nemýliť s kibucom), rolníka z presvedčenia s úplne inými sklonmi, ale s obrovským zmyslom pre zodpovednosť. Pripomína mi postavu sionistu z Feuchtwangerovej knihy Oppermanovci, ktorý prehovára svojho brata, aby v roku 1931 odišiel do Palestíny, čomu sa bohatý majiteľ nábytkárskej firmy bráni zubami nechtami, že tam je len „púšť a močiare“. Lenže v tom čase je už zakladateľ Nahalalu dvadsať rokov tam. Zavlažuje púšť a vysušuje močiare. Už nebýva v stane a dokonca mu za 5 rokov zavedú elektrinu a jeho usilovná a zúrivo poriadkumilovná manželka Toňa dostane nový vysávač.


Dostane ho priamo z Ameriky, od Aronovho odpadlíckeho brata, ktorý tam obchoduje, darí sa mu a zmenil si meno na Sam. Aron nemôže vrátiť tento danajský dar tak, ako vracal všetky peniaze, ktoré mu brat posielal, lebo „Amerika v tom čase mala okrem Sovietskeho zväzu a Číny ešte aj menších nepriateľov“ a to boli práve palestínski osadníci, ktorí opovrhovali potrebou „luxusu“ žuvačiek a manikúry, lebo jednoducho nemá na poštovné.
Lenže aj najlepší americký vysávač nie je dokonalý ako zistia babka Toňa a strýko Izák a tak ani táto nespoľahlivá luxusná vec nezmení názor pracovitých osadníkov…

Kniha Moja ruská babka a jej americký vysávač je z môjho pohľadu dokonalý „eastern“ odohrávajúci sa miesto na západe na Blízkom (a predsa tak vzdialenom) Východe. Myslenie izraelských pionierov (v tejto osade pochádzajúcich hlavne z územia cárskeho Ruska) je ešte exotickejšie ako ich severoamerických predchodcov. Súdržnosť, ťažká práca a predstava utopického socializmu ich robí nezvyklými aj v izralskej komunite. Lebo aj tí, čo „utiekli“ do Tel Avivu, prejavili svoju zmäkčilosť v držaní pluhu, pušky či handry na utieranie dlážky, keďže v Jizreelskom údolí bol v lete prach a v zime blato.

Výborné dovolenkové čítanie, pri ktorom si spomeniete aj na vlastnú babku, hoci by sa nijak babičke Toni nepodobala, na westerny starých čias i knihu Doctorowa Svetová výstava, ktorá sa odohráva v podobnom čase, ale v úplne inom svete vydal v slovenskom preklade Slovart v roku 2011.

P.s. na obrázku originálu knihy je „úpadková“ americká gazdinká, na obrázku slovenského prekladu somárik. Prečo to bolo potrebné meniť?

Elisabeth forever Šubová

Elisabeth forever Šubová - počet článkov 39 .

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments