Vždy mi učarovávali štýlové a unikátne kníhkupectvá, či už doma alebo v zahraničí. Ale nikdy v nich nepociťujem taký silný vzťah ku knihám ako k tým z antikvariátu , ktoré ľudia nemali kam dať alebo sa ich jednoducho potrebovali zbaviť. Veľakrát človek práve v takých zákutiach objaví skutočný, i keď už rokmi a prachom ošúchaný diamant.
Tí, ktorí sú v knihách zbehlí a sčítaní, budú vedieť, o čom budú nasledujúce riadky. Pred časom som naďabila na Čierne na bielom, internetový antikvariát, kde majú snáď všetko (a ak aj nemajú, tak im to určite v krátkom čase príde). Šikovný počin Lukáša Cabalu z Opatovej (pri Trenčíne), ktorý do práce zapojil aj svojich rodičov, spustil Čierne na bielom len pred rokom a pol, a razom sa jeho dom, kde knihy uskladňuje, stal útočiskom pre desiatky tisíc kníh(!). A o tom, že je 24/7 vyťažený „prácou“ s knihami, ani nehovorím. Prácou v úvodzovkách preto, lebo ju berie ako svoje poslanie a hobby, ani nie ako prácu.
„Myšlienka vzplanula na kope vyhodených kníh, na akomsi zhnusení z poznania, že ľudia knihy aj vyhadzujú. Ľudia bežne vyhadzujú obyčajnejšie knihy – tie, ktoré im antikvariáty nevykúpia. Čiže sme postupne začali zachytávať knihy na vyhodenie a tiež skupovať“, začína Lukáš o tom, čo ho viedlo k nápadu založiť si internetový antikvariát. Knihy si starostlivo vyberá, ale ak sa im niekto rozhodne knihy podarovať, nepozerá na autora, ani na názov. Vrámci možností si chodia po knihy osobne. Vedie ho spolu s rodičmi a všetci sú v plnom pracovnom nasadení. „Ja mám na starosti hlavne internetovú komunikáciu, rezervácie, reklamácie a reklamu. Mama je hlavná balička objednávok, stará sa o výdaj kníh na osobný odber a v neposlednom rade o domáce práce, ktoré s antikvariátom na prvý pohľad možno nesúvisia, no všetko sa deje u nás doma, a teda všetko je súčasťou nášho pracovného prostredia. Vozenie balíkov na poštu, zvážanie kníh a stolárske práce (tiež tak nepostrádateľné pre antikvariát, ak nechcete mať poličky zo železa) má v náplni práce tato“, opisuje deľbu práce Lukáš a dodáva, že práca ich všetkých nesmierne baví a preto sú ochotní venovať jej toľko času. On sám od rána do večera vybavuje objednávky a „padla“ preňho znamená po 22. hodine, ideálne v spoločnosti Kerouaca. Mňa tiež zaujímalo, čo je posolstvom tejto jeho výbornej myšlienky – „George Whitman – nedávno zosnulý majiteľ slávneho kníhkupectva Shakespeare and company v Paríži – sa niekde vyjadril, parafrázujem: ,,Kníhkupec, to je práca na celý život.“ Tým chcem povedať – že za svoje poslanie považujem samotnú prácu s knihami, a to dovtedy, kým to len bude možné“.
Stránkou Čierne na bielom doteraz prešlo okolo 50 000 kníh a momentálne na nej figuruje takmer 21 000. Na otázku aká je ich najvzácnejšia odpovedal takto – „Pre každého zákazníka je vzácnejšia nejaká iná kniha, ktorá v ňom vyvoláva nejakú nostalgiu, alebo je mu inak blízka.“ A ktorá je tá jeho? „Napríklad Cesta na severozápad od Kennetha Robertsa. Máme viacero vydaní v cene okolo 2€ a za rok a pol sa predal len jeden kus. Je to 750 stranová tehla, ktorú si nikto nevšíma. Ja som ju prečítal pred pár rokmi. Ide o román z histórie severnej Ameriky a jeho záver sa dá svojou poetickou silou prirovnať k záveru románu Na ceste od Kerouaca. To znamená, že kedykoľvek, keď si prečítam záver týchto kníh – zakrúti sa mi hlava. Samozrejme sú to len subjektívne pocity“. Kerouaca môžem len odporučiť, hoci ho už dlhšie neviem dočítať kvôli povinnej literatúre z výšky, ale dobré veci sa predsa oplatí vychutnávať.
Čo považuje antikvárnik/antikvariátnik („Antikvariátnik je gramaticky nesprávne slovo, správne by to malo byť ,,antikvárnik“ – čo mi znie absolútne nesympaticky a preto sa radšej držím nesprávneho tvaru – antikvariátnik, napriek tomu, že mám ku gramatike rešpekt a úctu“, pozn.antikv.) za najväčšie pozitívum svojej práce? – „Pravda je, že u mňa je to trochu sebecká záležitosť. Robím to hlavne pre seba, pretože ma to baví a milujem to. Na druhej strane – ak robí človek niečo zo záľuby a z vlastného nadšenia a presvedčenia, tak produkt by mal byť o to kvalitnejší“, dodáva Lukáš a kvalita je poznateľná. Stačí si naťukať stránku a presvedčíte sa sami. Každá kniha je nafotená, s popisom aj cenou a stránka je prehľadná aj pre technicky menej zdatné typy (ja sa už napríklad zdokonaľujem).
A ako to vidí Lukáš v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti? Chystá sa aj kamenný antikvariát? „Špekulovali sme nad možnosťou kamennej prevádzky v našom plošne rozsiahlom podkroví. Ak by sme sa už do toho púšťali – malo by to byť perfektné a to by zhltlo príliš veľa peňazí, ktoré jednoducho nemáme, a preto sa zatiaľ budeme snažiť byť perfektní aspoň v rámci internetového obchodu a čas neskôr vysloví svoj ortieľ“.
Mne neostáva nič iné len skonštatovať, že vďaka Čierne na bielom sa dopĺňa moja zbierka Ericha Mariu Remarqua (odinakiaľ už ani neobjednávam) a po niekoľkomesačnom zháňaní budem mať doma Salingera a jeho Kto chytá v žite. Pozrite si ich hneď tutok: www.ciernenabielom.sk. A na úplný záver pridávam to, čo tento počin najlepšie vystihuje a nájdete ho aj v popise na stránke: „Čierne na bielom si praje, aby svojím prínosom rozveselilo literárne jazierko na Slovensku, pomohlo čo najviac ľuďom nájsť knihu, ktorá im chýba a pomohlo čo najviac knihám nájsť človeka, ktorý im chýba…“.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.