Nestáva sa mi často, aby som letné sparné večery trávila pri filozofickej knihe. Asi starnem, lebo toto leto sa mi to stalo. Keby mi toto niekto povedal pred dvadsiatimi rokmi, asi by som ho poslala do kelu. Drvila som sa totiž na maturitu občiansku náuku, ktorá pozostávala zo zoznamu filozofov od stvorenia sveta do súčasnosti a absolútne som nerozumela, načo mi to kedy bude. Načo aj? Však moderný svet je predsa už dávno jasný, jedinú pravdu má aj tak Marx, Lenin a Engels a ostatné názory sú buď výplodom nábožných tetušiek, ktoré nemajú v nedeľu čo robiť a tak sa potĺkajú po kostoloch alebo cieľavedomou akciou buržoáznych živlov, ktoré chcú nabúrať náš skvelý socialistický systém. Nečudujte sa, hustili to do mňa odjakživa, ako som mala vedieť, že všetko je možno inak?
Najlepšie na tom je, že to ani teraz nevieme naisto. A tu si príde nejaký nemčúrik a začne sa ma pýtať na veci, na ktoré hľadám odpoveď i ja. Skúsim vám položiť niektoré z otázok v jeho knihe:
Odkiaľ pochádzame?
Odkiaľ viem, kto som?
Potrebujeme iných ľudí?
Prečo mám byť dobrý?
Smieme zabiť človeka?
Smieme kopírovať ľudí?
Čo je to láska?
Čo je spravodlivé?
Jestvuje Boh?
Čo je to sloboda?
Mala by byť dovolená eutanázia?
Dá sa šťastiu naučiť?
Ťažké, však? Nebojte sa, pán Precht nie je ani americký boy, ktorý pozná zaručený návod, ako byť šťastným (takéto knižky z duše neznášam) a ani radikálny zástanca niektorého jediného správneho názoru na vec. On len zbiera všetko, čo múdri a aj hlúpi ľudia počas našich skromných dejín vymysleli a robí to veľmi pekne. Číta sa to skvele, dozviete sa napríklad, že byť spolužiačkou Juliana Lennona je niekedy celkom fajn, lebo sa môžete stať slávnou kostrou alebo že Descartes zomrel preto, že švédska kráľovná nemohla ráno spávať. Pán Precht je nesmierne zručný spisovateľ, lebo nenudí ani minútu. Jednotlivé zvučné mená predstavuje tak, že máte pocit, akoby ste žili v tej dobe, o ktorej hovorí, pričom to má hlavu aj pätu. Napriek tomu, že hovorí o veciach starých ako samo ľudstvo, je neobyčajne moderný, odvoláva sa na najnovšie výskumy a prináša témy, ktoré práve teraz kývu svetovou mienkou (napríklad už spomínaná eutanázia či klonovanie buniek).
Nie sú to žiadne seriózne dejiny filozofie, dokonca sa autor vybodol aj na historickú postupnosť. Skôr som mala pocit, akoby ma pri čítaní viedol od myšlienky ku myšlienke a veru, po každej kapitole som mala o čom premýšľať. Takže ak premýšľate radi, nechajte sa viesť…
Predstavte si vagón, ktorý sa nekontrolovateľne rúti po koľajniciach na piatich robotníkov pracujúcich na trati. Vy stojíte pri výhybke a vidíte uháňajúci vagón bez vodiča. Ak preradíte výhybku doprava, môžete tým zachrániť životy piatich ľudí. Má to však jeden háčik – ak vagón odbočí doprava, zrazí len jedného robotníka.
Čo by ste urobili?
Máte odpoveď? A teraz trochu zmeníme zadanie. Nestojíte pri výhybke, ale na moste nad koľajnicami. Máte možnosť zhodiť z mostu pred vagón veľkého tučného chlapa, stačí len, aby ste ho postrčili. Jeho ťažké telo by vagón zastavilo a piati robotníci by boli zachránení.
Zadanie je rovnaké – vybrať si medzi piatimi a jedným mŕtvym.
Nebudem skúmať, ako odpoviete, ale viem to predpokladať. Možno potom prídete na to, že nič nie je čierne alebo biele, a že odsudzovať ženu za interupciu nie je vždy celkom fér.
A keby som bola veľmi zlá, nariadila by som túto knihu používať ako učebnicu pre vysoké školy… a možno aj stredné, ale viete ako to chodí s povinnou literatúrou. V každom prípade by som z nej skúšala každého jedného politika tesne predtým, ako bude v parlamente hlasovať za jediný správny zákon na svete.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments