Oslovili sme na konci roku známych ale hlavne zaujímavých ľudí s otázkou, aké knihy a filmy ich oslovili v minulom roku bez ohľadu na dátum vzniku. Tu sú odpovede. Zajtra vyjde rovnaká anketa položená autorom Sieťovky.
Dado Nagy, milovník dobrých kníh
Z kníh som bol nadšený novelkou Juliana Barnesa Pocit konca a rozsahom takisto neveľkou prózou od Alessandra Baricca Pán Gwyn. A samozrejme Zeleným stanom od Ľudmily Ulickej. Zo slovenských autorov sa mi zatiaľ mimoriadne páčili iba poviedky od Lucie Piussi Život je krátky, ale aj román Matky od Pavla Rankova. Práve čítam Krištúfkovu „ságu“ Dom hluchého. Faktom je, že rok 2012 ešte nemám celkom dočítaný – chýba mi nový Štefánik, Hečkovi vyhorení, všetky tri romány od Štefana Kužmu, nový Harika, Dánov Uzol … práve dobieham koncoročný stres, kedy vychádzalo najviac kníh, ale nebol čas ich čítať.
Z filmov toho veľa nebolo – asi iba francúzska komédia Nedotknuteľní. To je presne typ humoru, aký mám rád. Takmer celú som ju preplakal do smiechu.
Mikuláš Sliacky, novinár a karikaturista
Z filmov ma oslovila a pobavila francúzska komédia Nedotknuteľní. Z knižnej produkcie autobiografia slovenskej autorky Janette Maziniovej – Cigánka. A tiež fotografická publikácia Očima bohů (jaká je Afrika shora) Roberta B. Haasa, ktorý preletel Afriku krížom-krážom na palube vrtuľníka a ultraľahkého lietadla a – fotografoval.
Mária Štefánková, prekladateľka a editorka
Celý rok 2012 sa mi niesol v znamení mladého talianskeho spisovateľa Paola Giordana. Hodiny, dni, týždne, mesiace som venovala prekladu jeho knihy Osamelosť prvočísiel a jeho skvelý, úžasný štýl som si vychutnávala v každom písmenku. Preklad mi šťastne vyšiel dokonca aj film nakrútený podľa knižnej predlohy sa mi celkom páčil. Koncom roka ma Paolo potešil znova, lebo nezaspal na vavrínoch a píše ďalej. Jeho druhá kniha sa volá Il corpo umano (Ľudské telo). Osudy talianskych vojakov na misii v Afganistane ma aj napriek môjmu pacifistickému založeniu uchvátili a s potešením som zistila, že je to rovnako skvostné čítanie ako prvotina. Zdanlivo jednoliata masa mladých chlapcov vo vojenských uniformách sa hneď na začiatku románu rozvetví do individuálnych osudov a autor aj tu zostáva verný svojej téme: ľudskej individuálnosti, jedinečnosti a… osamelosti.
Pavol Sibyla, novinár a spisovateľ
Calvin & Hobbes: It´s a magical World. Neplytvá sa v nej slovami a toho, čo na knihách mám najradšej (príbeh), je v nej požehnane. Všetky postave sú tiež krásne vykreslené, radosť čítať.
Nemoc tretej moci, Zuza Piussi. Nieže by som o tom, čo je vo filme nevedel. Ale vidieť pokope všetky tie deje a fakty, bol pomerne mrazivý zážitok. O to viac, že všetci v tom filme vlastne žijeme.
Miroslav Beblavý, poslanec
Román roka: Hilary Mantel: Bring Up The Bodies, druhy diel trilógie o Thomasovi Cromwellovi, „premiérovi“ Henricha VIII, zaslužený víťaz Bookerovej ceny za úžasné premiešanie histórie, psychológie a moci.
Film roka: Atlas mrakov, nie za predidaktizovaný „message“, ale za obraz, hravosť a emóciu
Bohumil Stejskal, glosátor Medialne.sk
Harlan Coben, môj obľúbený autor thrillerov a postavy Myrona Bolitara, športového agenta v New Yorku otvoril nový spin-off noviel v hlavnej úlohe s Myronovým synovcom Mickeym. Postavy, prelínajúce sa už roky v mnohých napinákoch sa objavili aj v knihe Shelter a ako vždy pri každej zmienke vyvolali úsmev na tvári verného čitateľa. A ako vždy, aj ked mám Cobena dávno prečítaného a viem, že musím byť do poslednej strany v strehu, ma na nej prekvapil.
Do kina som sa dostal v roku 2012 len na animované filmy, väčšinou vyžadujúce 3D okuliare. Pomôcku na nerušené driemanie v prítmí kinosály som naozaj nepotreboval pri snímke Hotel Transylvánia. Bavil som sa ako pri akejkoľvek hranej komédii, za posledné roky určite najviac na detskom kine. Dokonca som ochotný vyhlásiť, že ten film stál za vstupné, ktoré zaňho pýtali.
Katarína Tholtová, spisovateľka
Kaspický dážď je, keď sa dej rozvinie, zo strany na stranu smutnejší. Je to najkrajšia a najnešťastnejšia kniha, ktorú som v poslednom čase čítala. Gina Nahai má, podľa mňa, bestselleristický rozprávačský talent.
„Mohla by som jej povedať, čím sa skončia naše dni pri Kaspiku, aj to, že môj otec znova zradí dôveru, ktorú doňho opätovne vkladala; mohla by som jej povedať, že ho bude postupne strácať, až ho stratí nadobro, ako ja nadobro stratím sluch, ale to by znamenalo obrať ju o zelené more, o zlatisté ryžové polie, o melódiu kaspického dažďa.“
Pre mňa je význam tohto príbehu v posolstve, že to najšťastnejšie, najkrajšie zo všetkého, je predstava vysnívanej budúcnosti, ktorá nikdy nepríde, šťastie, ktorého sa nikdy nikto nedočká. No deň, minúta, sekunda viery v to, že sa to všetko stane, naplní, stojí za čokolvek – v nič lepšie nemôžeme dúfať a nič lepšie nikdy nepríde.
Ľubomír Jaško, publicista
Kniha: Salman Rushdie: Joseph Anton-Vzpomínky, Paseka 2012. Spomienky Salmana Rushdieho síce na niektorých miestach dráždia egocentrizmom autora, ale Rushdie túto chybu krásy vyvažuje silnou témou slobody voči slepému fanatizmu. Na mnohých miestach je zábavný, láskavo ľudský, vďačný všetkým, čo mu pomohli prežiť roky na „úteku“ pred hrozbou smrti. Je to hlasný manifest na podporu všetkých, čo chcú s fantáziou a bez strachu rozprávať príbehy, rozvíjať fantázie a snívať.
Film: Skyfall.Nie som profifanúšikom bondoviek. Mnohé zo starých dielov mi pripadali síce zábavné, ale vcelku hlúpym a trápnym spôsobom. Skyfall je iné kafé, teda martini. Existenciálne trýznený, pochybovačný, zoslabnutý a vyhorený Bond je sympatickejší ako ktorákoľvek z jeho minulých podôb. Pritom ide o vrcholne dynamický, extrémne moderný a profesionálny kinokúsok. Otázkou zostáva, kam ešte môže Bond v budúcnosti dôjsť…
Eva Pavlíková, herečka
Laskavé bohyne holandského autora Jonatana Littela – úžasná ale hrôzostrašná kniha.
Keďže milujem Almodovara tak Rozorvané objatia, ale aj Železna Lady s Meryl Streep patrí k zážitkom roku.
Saša Šmidáková, sashe
Neviem či som taky aktuálny čitateľ a návštevník kina. Skôr posledné roky po večeroch štrikujem. Pár knižiek som dala tento rok, ale neviem, či boli aktuálne tohoročné. Nádherný kúsok autorskej tvorby sa podaril na sklonku minulého roka Petre Hilbertovej – Balada o srdci, vizuálne aj obsahovo ma potešilo aj vydanie knihy Richarda Brautigana V melónovom cukre, komplet ručne ilustrované slovenskou výtvarníčkou Danielou Olejnikovou. Vychutnala som si aj knižky od Delphine de Vigan, jej „No a ja“ by si mal precitať asi každý. A samozrejme Charlieho malé tajomstvá by Chbosky S filmami som naozaj veľmi neporiešila tento rok, tak sa radšej nevyjadrujem
Michal Hvorecký, spisovateľ
Mám radosť, že sa naplno rozbehlo knižné vydavateľstvo Premedia, kde toho roku vyšli knihy Ali Rachmanovovej, Josepha Rotha alebo aj nové vydanie Solženicynovho Súostrovia Gulag. Toto nakladateľstvo vedú moji blízki priatelia, ktorí majú podobný pohľad na svet ako ja – zmyslom života je pre nich tvorba, nie peniaze. Zaujal ma knižný rozhovor Jany Juráňovej s Agnešou Kalinovou aj denníky Františka Hečka alebo Hykischove spomienky na detstvo v Banskej Štiavnici. Teším sa z úspechov talentovaných autorov ako Jozef Karika a Juraj Červenák, ktorí dokazujú, že aj žánrová literatúra sa u nás stále zlepšuje a nachádza si čoraz viac čitateľov. Rád som si prečítal komiks, či presnejšie graphic novel Patrika Pašša.
Branislav Ondrášik, vysokoškolský pedagóg a PR manažér
Pre mňa bol určite filmovým vrcholom roka Spielbergov Lincoln, ktorý som mal možnosť vidieť v predpremiére v Chicagu. Film bol svojou témou, ako aj hereckými výkonmi či výpravou naozaj veľkolepý. Nemyslím si, že by som videl iný historický a politický film, ktorý by podobne zasiahol obecenstvo v sále. Daniel Day-Lewis podal výnimočný herecký výkon, tipujem ho na Oscara.
Čo sa týka knihy, práve mám rozčítaný The Signal and the Noise – Why So Many Predictions Fail, But Some Don’t od Nata Silvera. Perfektná kniha o štatistike a prognóze od experta, ktorý aj tento rok správne predpovedal výsledky amerických volieb.
Pavol Múdry, predseda správnej rady Medzinárodného tlačového inštitútu
Paul Lendvai: Maďari, víťazstva a prehry. S nadhľadom napisaná kniha hodnotiaca historické udalosti a zlomy Maďarov, ktoré dodnes pôsobia na ich kolektívne myslenie, mi pomohli pochopiť aspoň zčasti správanie a rétoriku Maďarov aj v súčasnosti.
Viliam Klimáčk: Holokaust, hra v divadle Arena. Uvedenie tejto „dokumentárnej“ hry považujem za ďaľší krok s vyrovnaním sa Slovákov s neslávnou minulosťou počas Slovenského štátu a aj novšími dejinami. To už je v Arene zvykom….
Oľga Záblacká, dramaturg a moderátorka
Nedávno som si pozrela už asi po piatykrát Hanákov film Ja milujem ty miluješ. )) A opäť som si ho s láskou vychutnala. Je to jeden kúzelný film so zvláštnou atmosférou. Pre mňa je silný, emotívny, vtipný, smutný, nádherný…
Som rada, že sa na Slovensku taký film pred mnohými rokmi nakrútil aj keď ho súdruhovia prikázali na pár rokov zamknúť do trezoru. Idioti.
Čo sa týka kníh mám veľmi čerstvý zážitok a naozaj pozitívny z novinky Barbory Kardošovej Medium Love s podtitulom Láska ako stejk, ktorú aktuálne ponúka vydavateľstvo Slovart. Prečítala som všetky knihy od tejto autorky. Baví ma jej zmysel pre vtip, vášeň, nadhľad, napätie. Kardošovej knihu pustíte z ruky až keď ju dočítate.
Mám rada pestrofarebnú literatúru, rôzne žánre aj poéziu. Mojou veľkou láskou je Pasternakov Dr Živago. Myslím, že Nobelovu cenu za literatúru dostal právom. A asi po rokoch oprášim Rozum od Ruda Slobodu. Toho pána som zbožňovala.
Jana Shemesh, novinárka
Z filmov na zaujal izraelský Fill the Void (neviem pod akým názvom to uvádzali a či vôbec na Slovensku) o mladej ultraortodoxnej žene, ktoré sa po smrti svojej sestry má vydať za švagra. A teším sa na Argo, na to idem na budúci týždeň.
Z knih momentálne čítam Bratov Sisterovcov, je to celkom zaujímavá kniha. Tento rok som objavila izraelského autora Assafa Gavrona, ktorý nie je až tak známy, hoci sa pomaly presadzuje v Európe. Jeho CrocAttack je esencia izraelského čierneho humoru. A samozrejme zase som čítala veľa severských detektívok a asi najviac ma zaujala dvojica Roslund Hellstrom.
Oľga Pietruchova, aktivistka a publicistka
Moja kniha roka je kniha, ktorú som sledovala ešte v procese písania. Nie je to bestseller a ani sa ním nikdy nestane, ale pre mňa je to odvážna a otvorená kniha o niečom, čo je pre našu krajinku cudzie a často nepochopiteľné… o Afrike. Môj manžel napísal knihu o rozvojovej pomoci v Afrike s názvom Obor a trpaslík, o veciach, ktoré zažil on sám alebo obaja spolu. Je na ňu veľmi hrdý a ja mu to prajem. 🙂
Mojim filmom roka je česká tragikomédia Láska je láska. Hoci české komédie principiálne milujem aj bez hlbšieho posolstva, Láska je láska je nielen zábavou, ale aj krutým zrkadlom predsudkov a stereotypov medzi nami. Pre mňa je to povinné pozeranie nielen do škôl… osobne by som začala parlamentom.
Svetlana Žuchová, spisovateľka
Práce & intimita Nóry Ružičkovej z vydavateľstva Aspekt. Okrem iného je to kniha mimoriadne vtipná, nahlas som sa na nej smiala, čo sa mi pri knihe nestáva často. Z prekladov som vo vianočnom období čítala román Jeffrey Eugenidesa Hra o manželství (Host, Brno, preklad Martina Nerádová). Veľmi sa mi páčila uz jeho predchadzajuca kniha Hermafrodit. No a potom ešte Dívka, která spadla z nebe od Simona Mawera (Kniha Zlín, preklad Lukáš Novák) a román českej spisovateľlky Petry Soukupovej Marta v roce vetrelce (Host, 2011) z konca roku 2011.
Mirka Kernová-Horobová, novinárka
Z filmov sa mi páčila Kráľova reč a z kníh Umberto Eco Pražský cintorín.
Štefan Vadocz, majiteľ PR agentúry
Kniha – jednoznačne Thinking Fast and Slow od Daniela Kahnemana, potom Checklist Manifesto a No Bullshit Social Media.
Filmy – tešil som sa na Promethea, ale trochu ma sklamal. Hunger Games boli dobrá adaptácia knihy, ale tiež som nebol z neho úplne odviazaný.
Jozef Heriban, spisovateľ
Jorge Luis Delgado Mamani, peruánsky vizionár a šaman hovorí, že 21.12.2012 sa dostali do zákrytu vesmírne telesá s naším vnútorným slnkom. Na zemi sa objavila taká silná energia, akú sme ešte nikdy nezažili. Otvoril sa portál lásky. Slovo láska som si zobral ako kompas na odpoveď o najsilnejšom čitateľskom a filmárskom zážitku roku 2012. Určite by som chcel všetkým odporučiť fantastický film Michaela Hanekeho Láska, ktorý získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes hlavnú cenu Zlatú palmu. Je to úžasne hlboký príbeh dokonale zrežírovaný. A rovnako výnimočne je napísaný aj román Dejiny lásky od Nicole Krauss. Strhujúci príbeh starého židovského remeselníka Lea Gurského, veľkého spisovateľa, ktorého nikto nepozná.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.