Diáda
Keďže nie som o nič horšia ako Matica slovenská, či podobná bohumilá ustanovizeň, i ja si každý rok vyhlasujem svoj súkromný rok venovaný nejakému spisovateľovi. Napríklad pred rokom, presne o takomto čase, som slávnostným prípitkom ukončila „Rok Chucka Palahniuka“ . Teraz to vyzerá, že podobnú slávu nevedomky absolvuje Julian Barnes. Chudák, vraj mu už nejakú literárnu cenu udelili, takže sa o ňom začnú učiť žiaci na hodinách rodného jazyka, a to je ten pravý dôvod na Pocit konca. Totiž, akonáhle sa o niekom učí v škole, nikto ho radšej nečíta – načo aj, všetko do čitateľského denníka predsa nájde na nete. Myslím si však, že u Barnesa nie je Žiaden dôvod k obavám. Je to skrátka múdry chlapík, ktorý sa nehrá na veľkého boya, ale filozofuje nad obyčajnými ľudskými vecami typu „ako sa nám to ten život niekedy pekne zamotá“.
Čo sa týka filmov, tak tie majú u mňa ťažší život. Musím totiž zodvihnúť zadok, zohnať si aspoň jedného ochotného človeka a ísť si do tej zimy/horúčavy kúpiť hriešne drahý lístok. Preto musí taký film naozaj stáť zato, aby som bola ochotná do kina ísť. Tento rok sa mi to podarilo tri razy, a keďže som nerozhodná od prírody, hodím ich pekne-krásne do webového priestoru a nech si s tým čitateľ poradí. Tu sú: Francúzska komédia s dobrým koncom Nedotknuteľní, anglický náučný „dokument“ o vzniku vibrátora Hystéria s očarujúcou herečkou Maggie Gyllenhaal , a nakoniec aj hollywoodska Druhá šanca – príbeh o dvoch zaslúžilých manželoch, ktorý zabudli, ako chutí sex. Tommy Lee Jones je v ňom skutočne čarovný „staroušek“.
Jozef Kuric
Milujem ankety bilancujúce kultúrne udalosti roka. Ak sa týkajú knižných vydaní, tak je moje potešenie viacnásobné, možno aj preto, že mne osobne sa z celoročného sumáru prečítaných kníh, darí naozaj veľmi ťažko vybrať tú najlepšiu. Dokážem to asi len tak po šalamúnsky. V kategórii poetickosť má môj hlas Milorad Pavić a jeho Znamienko krásy. Napätím si ma získal Jo Nesbø a jeho Snehuliak. Cynickou bizarnosťou ma dostal Chuck Palahniuk so svojím Prokletím. Cenu za dôvernosť udeľujem Barnesovi za jeho Pocit konca, no a hlavnú slovenskú cenu za nielen literárnu úprimnosť, získava Vlado Balla a jeho V mene otca. V mnou prečítaných knihách bolo akosi malo komiky a humoru, ktoré som však našťastie našiel aspoň v jednom príjemne komediálnom filme s názvom Nedotknuteľní / Nedotknuteľní a v úplnom závere roka aj v knihe Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel (Jonas Jonasson). Mimochodom celý rok mi radosť robilo aj nové knižné vydavateľstvo Premedia, z dielne ktorého, okrem iného vyšiel aj slovenský preklad tiež výbornej knihy Gottland (Mariusz Szczygieł).
Miriam Novanská
Priznám sa, v tomto roku som toho veľa nenačítala a ešte menej napozerala. Starostlivosť o náš nový prírastok do rodiny zabral väčšinu môjho času a aj keď som si medzi kojením a prebaľovaním plienok našla čas na prečítanie neslávne známej „šedej“ trilógie (môj názor na ňu nájdete tu), zvýšok môjho čitateľského denníka na tento rok je pomerne prázdny…
Pár knižiek ma však zaujalo, najviac asi prvotina Tiger, Tiger od Margaux Fragoso – šokujúci memoár, ktorý možno nebol úplne najvhodnejším čitaním pre novú matku. Margaux v nej opisuje svoj vzťah k Petrovi – vzťah ktorý začal, keď jedného dňa, ako 7 ročné dievčatko priplávala k bazéne k 51-ročnému mužovi a poprosila ho, nech sa s ňou na chvíľu zahrá. Vzťah, ktorý čoskoro prerástol do kontroverznej, žalúdok obracajúcej 15-ročnej závislosti na oboch stranách. Kniha sa číta ťažko, pretože každá nová kapitola bolí viac a viac – na každej strane som sa pýtala – prečo, prečo, prečo – veď nebola väznená, nebola nútená, nebola týraná – tak prečo? Ako? Otázok je v tejto knihe určite viac ako odpovedí – a ak máte doma dcéru (či nebodaj viac), pár bezsenných nocí je zaručených…
Po tak ťažko stráviteľnom čítaní som potrebovala trocha ľahšieho žánru a preto mi ako fanúšikovi 007 série nemohla ujsť najnovšia bondovka. Premiéra v britským kinách sa konala na manželove narodeniny, tak som sa nemusela príliš namáhať čo s darčekom. Aj keď, nezvyčajne, sme sa z praktickým dôvodom rozdelenia starostlivosti o deti, rozhodli pre obedné premietanie, nebola som sklamaná – inteligentný príbeh, inventívna kamera a triky, a moja milovaná Judi Dench v skvelej forme – už sa neviem dočkať DVD-čka – britská kinematografia sa mi dostáva čoraz viac pod kožu vo všetkých formách. A áno, priznávam sa verejne, keď Daniel Craig prevzal štafetu a stal sa najnovším predstaviteľmom 007-čky, bola som sklamaná – nevedela som si ho ako Bonda predstaviť. Po tomto poslednom filme sa však naopak bojím dňa, keď bude musieť štafetu odovzdať niekomu ďalšiemu – akosi som si na jeho náladové stvárnenie najslávnejšieho britského špióna zvykla…
Danko Beran
Kniha tohoto roka mi bola jasná skôr ako vôbec vyšla. Bola a je to mnou netrpezlivo očakávaná kniha Patricka Rothfussa Strach múdreho muža. Druhá kniha z trilógie Kronika kráľovraha je to najlepsšie čo som v oblasti fantasy kedy čítal. Už prvý diel ma absolútne dostal, druhý moje nadšenie len potvrdil a keď vyjde tretí som presvedčený, že sa tiež stane mojou knihou roka.
Film tohoto roka som videl len pred pár dňami. Až do vtedy by som vlastne nevybral žiadny. Ale len pár dní pred koncom roka som videl úžasný Expres na západ. Tento film som bol ochotný začať pozerať znova okamžite po tom ako skončil. Pre mňa strhujúce pozeranie.
Zuzana Šubová
Tak ako som si nevedela vybrať z kníh, tak sa mi lahko vyberal film. Nebezpečná metóda je u mňa N1 na rok 2012, aj ked bol natočený v roku 2011. Dobre štrukturovaný príbeh, skvelé herecké výkony (aj keď Keira … hm…), dobrá réžia a „niečo“, čo robí historický film „realistickým“.
Knihu som po dlhom vyberaní, lebo vo výbere ich bolo aspoň desať, zvolila Pereira sa domnieva. Jednoducho poňaté rozprávanie a obyčajný človek v mlyne udalostí. Viď článok na Sieťovke.
PF 2013 a veľa dobrých kníh a filmov.
Róbert Kotian
Film roku
Neviem si vybrať medzi Nedotknuteľnými a Pomáhať a chrániť. Ak sa teda počíta aj film, ktorý som videl na HBO (Guard).
Kniha roku
Milan Lasica: Listy Emilovi. Nicholson: Gorila. Hanbím sa, ale tohto roku som zrejme tie najlepšie knihy nečítal. Bol to blbý rok.
Laco Remeň
Film: Ken Park, erotická dráma z roku 2002
Páči sa mi pre naturalistické zobrazovanie vzťahov vrátane sexu a pasívneho či aktívneho násila. Je to moja „krvná skupina“, podobne sa snažím popisovať realitu aj ja.
Film som si kúpil vo výpredaji len za 50 centov. Za ďalšie filmy od Larryho Clarka som ale ochotný zaplatiť plnú cenu.
Kniha: autobiografický román Zázračné dieťa od Jely Matuškovičovej-Medveckej
Jediná kniha, ktorú som si tento rok kúpil. Zatial som ju neprečítal, ale teším sa na ňu, oslovil ma článok o Jele a jej živote, ktorý som čítal už ani neviem kde, hádam v Nota bene.
Lukuma
Kniha: Jo Nesbø Snehuliak
Film: How I ended this summer 2010, ruský film, takmer až do konca bol hraný len dvoma hercami. Parádny tak strašne neamerický a pritom reálny. Odporúčam, ani sa v ňom až tak veľa nehovorilo, pekne tam bolo zahraté, čo dokáže s ľuďmi narobiť strach. A keďže to bolo v drsnom arktickom prostredí, tak sa mi to samozrejme páčilo. A ešte rumunský film Strigoi, aj keď ten si treba pozrieť viackrát, aby si človek vychutnal ten úlet.
finn
Čítam málo, tak ma to obišlo. V princípe jediná súčasna kniha z rady beletristických je Snehuliak od Jo Nesbøa a fakt sa mi páči. Ale tiež som sa zažrala do staršej knihy I.D. Yaloma Láska a její kat. Z filmov tiež neviem, čo bolo v kinách tento rok.. a tak môžem povedať len, čo som videla ako posledné a to bol Atlas mrakov.. samozrejme som ho na prvý krát úplne nepobrala, ale masky boli skvelé.
Martin Šuraba
Zaujala ma kniha od Patricka Rothfussa Strach múdreho muža. Je to pre mňa hostinec, ktorý vonia po jablkovom mušte.
Z filmov ma zaujal Hobit, trpaslíci, hobiti, kopec jedla a odhaľovanie čara Stredozeme. Po pozretí filmu som mal chuť utekať kúpiť si opäť knihu, zaplniť chladničku, spraviť si čaj a čítať.
Helena Fábryová
Haruki Murakami- O čom hovorím, keď hovorím o behaní. Po piatich rokoch som kvôli nej začala znova behať.
Hobbit a Pán prsteňov, Atlas mrakov – Zdá sa mi, že tento rok nastal akýsi veľmi dobrý zvrat v kinematografii (natočil sa Hobbit, Anna Karenina, Velky Gatsby, Atlas mrakov, Bedari…) a ja som sa konečne dostala k tomu, aby som si pozrela celého Pana prsteňov. Veľmi ma nadchol aj Atlas mrakov so všetkými skvelými hereckými výkonmi.
Petra Konarikova
Filmy: Atlas mrakov, Hobit a Skyfall. A ešte Polnoc v Paríži a Melancholia.
Knihy: neviem či môžem rátať Misia Eva, lebo som ju ešte nečítala, ale mám ju už doma nachystanú pod strom Zaujala ma už samotná recenzia a kúpila som ju kvôli spisovateľke a aj ilustráciám. Ak nerátam životopis Steva Jobsa, novinky som ani nečítala, skôr klasiku.
Beata Beregrad
Film Skyfall – kamera a choreografia bojovej scény v Shanghaji a kniha Dee Dee Ramone – Chelsea hotel hrůzy, pretože som sa konečne dozvedela, ako to v tom slávnom hoteli vyzeralo, plus som dostala 3D vychádzku do hlavy narkomana, kam sa ja vlastnými silami nedostanem.
Tomas Lanczos
Kniha – Ivan Štrpka: Bebé, jedna kríza
Film – Tigre v meste
Lucia Mušková
Priznám sa ze času na čítanie mám teraz minimum, a keď niečo čítam, tak väčšinou knihy súvisiace s deťmi a pod. aby som co najlepšie pochopila ten malý zázrak, ktorý mame doma. Ale asi aj bez ohľadu na to, najlepšia knižka, ktorú som tento rok čítala je kniha How Babies Think od Alison Gopnik, pretože som sa strašne veľa naučila vôbec o nás ľudoch. A z filmov to bola asi Kráľová reč, Skyfall a Cloud Atlas. A čo sa hudby týka, tak mame doma DVD z koncertu Adele Live at the Royal Albert Hall a to je teda špica.
Ilustrácia Kamila Kuricová.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments