André Maurois: Život Alexandra Fleminga

Staré knihy majú okrem formy a obsahu ešte niečo iné.

Preto preliezam antikvariáty a kupujem si staré vydania kníh, ktoré môžem kúpiť v kníhkupectve. Majú atmosféru. Okrem exotického pravopisu ukazujú naozaj myslenie doby, v ktorej vznikli. „Nová“ kniha o starom je trochu ako seriál typu Borgiovci…aj keď nehľadáš, nájdeš „movie mistakes“ – hlavne v myslení postáv, ktoré žijúc v stredoveku, konajú ako keby mali ročník narodenia zhodný s autorom.

Životopis Alexandra Fleminga bol napísaný v roku 1959. Relatívne nedávno a pojednáva o relatívnej nedávnej dobe – koncom devätnásteho storočia sa v sedliackej rodine na Škótskej vysočine narodil štvrtý syn. Poplatne vtedajšej dobe je budúci sir Alexander vykreslený ako výborný žiak, perfetný športovec, dokonalý študent, bezproblémový kolega…ale veď prečo nie? Pri súčasnom vypichovaní čo najhorších vlastností i tých najlepších ľudí, je to veľmi osviežuje čítanie.

Z medicínskeho hľadiska sa človeku zastavuje dych pri uvedomení si, v akom „stredoveku“ pracoval lekár začiatku minulého storočia v „časech elektřiny a páry“, epidémii syfilisu, tuberkulózy či infekcií operačných rán, napriek už vtedy známej asepse pomocou rôznych dezinfekčných roztokov, z ktorých sa nám teraz môžu len ježiť vlasy. Horrorové story o tom, že vo vojne na jedného padlého pripadalo 100 vojakov, ktorí zahynuli na infekčné choroby /od tyfusu po plynovú sneť/, o španielskej chrípke a márnom hľadaní čo i len pôvodcu.

Prvé chemoterapeutické pokusy (pričom šlo o chemickú liečbu infekcií, nie rakoviny) so salvarsanom a sulfonamidami, patetické skúšanie lyzozymu získavanému zo sĺz či pitím surových vajíčok, i slávna splesnetá bakteriálna kutúra napadnutá Penicilium notatum…s následnými skoro dvadsiatimi rokmi chemických analýz, čistenia a pokusov o vytvorenie použitelného lieku.

Zježia sa vám vlasy, keď si prečítate ako prvý krát v roku 1941 bol liečený pacient „antibiotikom“ na sepsu (otravu krvi) spôsobenú zlatým stafylokokom, nesympatickým bacilom, ktorého teraz bežný pacient odmieta čo i len vyležať a vybavenému príslušnou krabičkou sa mu zdá päť dňová kúra pridlhá. By the way, ten pacient vtedy zomrel…lebo sa minuli všetky zásoby penicilínu, ktoré v Londýne mali…

Pokračovanie je už typické pre životopisy – manželstvá, pocty, tituly…

Zaujímavý je záver romanopisca, kde píše doslova, že vďaka objavu antibiosy (ako to vtedy volali) „priemerná dĺžka ľudského života sa predĺžila tak, že sa zmenila celá štruktúra spoločnosti“. Ano, píše sa rok 1958-9, bežné používanie antibiotík má sotva 10 rokov…

Prečo ma na celej knihe zaujalo najviac toto? 50 rokov potom rôzni iní „románopisci“ nulovej kvality vypisujú o tom, ako „prírodná liečba“ v čo najminulejších storočiach či čo najprimitívnejších podmienkach má oveľa lepšiu účinnost ako „klasická medicína“ … a ľudia 21.storočia, presvedčení o tom, ako sú jednak náááramne inteligentni a náááramne informovaní, to „žerú aj s navijákom“.

Čo si tak kúpiť len 50 rokov starú knihu a skúsiť spracovať nepredžuté informácie.

André Maurois nie je celkom spisovateľ pre dnešnú dobu. Historické fakty, závažné informácie, zložité dialógy a žiadny rozochvelý sex. Doporučujem (nielen Život Fleminga) všetkým staromilcom a vnútorným exulantom.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť