Adela Ostrolúcka: Patrilo jej srdce Štúra

Pamätám si tú hodinu literatúry akoby bola včera. Slovenčinárka nám približovala životopis Ľudovíta Štúra a s ním aj čo to o Adele Ostrolúckej. Hovorila o nej veľmi kladne, ako o Štúrovej životnej láske, múdrej a rozhľadenej žene. A zrazu prišiel ten moment – „Ich láska bola naozaj veľká, ale nikdy sa nenaplnila, Ľudovít Štúr sa jej vzdal kvôli tomu, aby sa mohol naplno venovať boju za spisovnú slovenčinu.“ Tí chlapi, pomyslela som si, nevedia zvládnuť viac vecí naraz. Adely mi prišlo veľmi ľúto a obzvlášť preto, akou ženou bola z rozprávaní a čítaní. A v tom detskom momente mi prišlo naozaj podivné, že niekto sa vzdá svojej životnej lásky, aby sa venoval slovenčine, keď za ňu bojovali ďalší, ktorí možno neboli tak šťastne, ak vôbec, zadaní.

Adela Ostrolúcka (1824-1853) sa narodila ako dcéra Alžbety Gosztonyiovej a Mikuláša Ostrolúckeho, predsedu káľovskej súdnej tabuly a od roku 1849 komisára Zvolenskej stolice. Mala jedného brata, Gejzu.

Tí, ktorí ju poznali, ju opisovali ako neuveriteľne rozhľadenú ženu, ktorá bola okrem toho (na vtedajšie pomery nadštandardne) vzdelaná a inteligentná. Bola polyglotkou, ovládala angličtinu, ľubozvučnú francúzštinu, nemčinu, maďarčinu začala sa venovať aj taliančine. Podľa niektorých prameňov bola prekladateľkou prejavov z maďarčiny do iných jazykov. Symbolizovala osvietenú a ideálnu šľachtu ducha. Štúr a vlastne nejeden muž by bol blázon, keby takejto žene odolal. Okrem vnútornej krásy oplývala aj vonkajšou, krehkou krásou, ale dôležitejšie bolo pre ňu obohacovanie ducha.

Ľudovít a Adela na seba natrafili vďaka jeho mladšiemu bratovi Samuelovi, ktorý bol kaplánom v Zemianskom Podhradí, kde sa prvýkrát stretli, kam Adela často chodievala. V roku 1847 sa konali voľby do vtedajšieho zastupiteľstva mesta Zvolen v Uhorskom sneme. Medzi kandidátmi zvučných mien rezonovalo aj meno Ľudovít Štúr. Kvôli záujmu a pozitívnym ohlasom na jeho osobu, ale najmä vďaka hlavnému slovu Mikuláša Ostrolúckeho, sa stal členom zastupiteľstva. O rok aj niečo neskôr sa stal tiež poslancom Zvolenskej stolice a banských miest.

Na čas sa ich cesty rozišli, ale v roku 1849, kedy bola na Ľudovíta vypísaná odmena, sa vrátil do Zemianskeho Podhradia a opäť sa stretli. Jeho vznešené myšlienky sa však nestretli s dobrým ohlasom, čo mu privodilo veľké sklamanie. Ďalším smutným rokom bol preňho rok 1851, ktorý bol poznačený tragédiou – zomrel jeho brat, kňaz a učiteľ Karol. Na čas sa utiahol do Modry, kde jeho brat pôsobil a opäť sa začína schádzať s Adelou a opatroval sedem Karolových detí. Myšlienky na ňu mu pomáhajú nemyslieť na jeho politické neúspechy a na fakt, že bol prenasledovaný políciou.

Okrem talentu na jazyky mala záujem o hudbu. Hudbe ju učil František Erkel, významný budapeštiansky skladateľ. V archíve Ostrej Lúky sa dodnes nachádzajú hudobné zväzky, ktoré boli preložené z jazykov nemeckého, francúzskeho, maďarského, anglického a talianskeho, je teda zrejmé, že ich preložila práve Adela. Z nôt sa dá poznať, že išlo prevažne o klavír a husle. Noty nesú meno Adely Ostrolúckej a k tomu poznačený rok jej smrti, 1853, boli jej teda samotnými autormi na pamiatku venované.

Rodina Ostrolúckych sa rozhodla v časoch Bachovho absolutizmu (1849-1859) presťahovať do Viedne a kroky tam zaviedli aj Ľudovíta. Pochopiteľne, že kvôli Adele. A tento jej záujem o všetko slovenské mu padlo nesmierne vhod, bol totiž nešťastný z nezáujmu spoločnosti. V tom čase konečne prišli na rad aj myšlienky na osobný život, ktoré boli dlhý čas úplne bokom.

No nešťastie a smrť si vybrali jeho milú. Adela ochorela na týfus a v oku 1853 v silných nervových horúčkach chorobe podľahla. Ľudovít túto stratu niesol veľmi zle a po jej smrti už pre inú ženu v jeho srdci neexistovalo miesto. On sám umiera o tri roky neskôr po nešťastnej náhode na poľovačke.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť