Femmes Fatales slávnych mužov

Zelda Fitzgerald: Nedokázala sa nudiť

By Petra Konáriková
17. februára 2013

zelda4 Keby ste v encyklopédii alebo na googli hľadali charakteristiku pre druhú dekádu 20. storočia v súvislosti s umením a kultúrou, niekde medzi riadkami a obrázkami by ste našli úspešný spisovateľský pár Francisa S. Fitzgeralda a jeho ženu Zeldu, rodenú Sayrovú (1900-1948). Tento mladý pár bol známy svojim excentrickým búrlivým životom plným kníh, jazzu a večierkov. Obaja boli spisovateľmi a veľmi úspešnými a pred sebou mali v skutku ideálnu budúcnosť. Len keby…

Zelda bola temperamentné a tvrdohlavé žieňa a neraz ležala v žalúdku klebetnému snobskému okoliu. Narodila sa do veľmi bohatej aristokratickej južanskej rodiny. Počas jednej alabamskej tancovačke, na ktorej sa zúčastnila, ju vyzval do tanca istý pohľadný muž, Francis Scott Fitzgerald. Ten práve pendloval medzi vojenskými výcvikovými tábormi a zavítal do Alabamy. Načisto ho pobláznila a snažil sa získať jej sympatie, no Zelda si ako vždy robila čo chcela a neprestávala sa vídať s inými mužmi. Dlhšie odlúčenie asi zaúradovalo a v roku 1920 pristala na sobáš. Mladomanželia sa rozhodli zmeniť prostredie a ubytovali sa v New Yorku, kde sa stali jednými z najväčších literárnych celebrít svojej doby. Dlho sa tam však neohriali a po čase spisovateľský pár opustil Big Apple.

Ku koncu 20. rokov ich kroky viedli do Európy, kde posilnili skupinu stratenej generácie. V tom období búrlivý pár zistil, že o pár mesiacov do ich život vstúpi nová žena – dcéra Frances Scott Fitzgeraldová. Francis zožal veľký úspech za svoju ságu, Veľkého Gatsbyho a získal tým vstupenku medzi elitu, samozrejme, aj pre svoju nežnejšiu polovičku. Navonok pôsobili ako ukážkový pár, boli mladí, pekní, úspešní a bohatí, ale keď sa zavreli dvere, obe energické povahy narážali na ľadovec žiarlivosti a závisti. Susedia páru hovorili, že Zelda sa neraz k nim prišla ukryť pred násilným manželom. Neboli jediní, ku ktorým sa utiekala – náruč mal pre ňu otvorenú aj istý francúzsky pilot. Francis sa o romániku svojej ženy dozvedel a vyhrážal sa, že ak ho neukončí, nadobro od nej odíde.

Zelda3 Zelda nebola úplne pasívna. Publikovala svoje poviedky v rôznych časopisoch, ale stále sa nevedela nájsť. Umelecký svet ju poznal ako autorku, no okrem toho milovala balet a trénovala do úplného vyčerpania. Táto jej „neschopnosť“ nájsť sa, náladové výkyvy v manželstve a Francisova čoraz väčšia obľuba vo vyprázdňovaní pohárov spôsobili, že u nej prepukla schizofrénia. Zlepšeniu duševného stavu nepomohol ani Francisov románik s mladučkou Lois Moran, ktorá bola ústredným bodom hádok manželov.

Počas pobytu v sanatóriu sa venovala literatúre. Napísala román Zachráň ma, valčík, v ktorom použila útržky zo svojho života s Francisom. Nedalo by sa povedať, že ho tým nadchla, práve naopak, pritom on bol ten, kto pravidelne používal situácie z intímnych konverzácií a sporov vo svojich dielach. Obaja však vykreslili fiktívne postavy zosobňujúce ich rozpadajúci sa vzťah úplne rozdielne. V 30. rokoch sa už definitívne odlúčili a vrátili sa do Ameriky, avšak každý osve.

Francis odišiel dobyť Hollywood a srdcia mladých vychádzajúcich a kvázi hviezdičiek svojimi filmovými scenármi, kým Zelda sa naďalej liečila zo svojej duševnej choroby v Severnej Karolíne. V roku 1940 Francis zomiera sám a bez toho, aby ju viac ako rok vôbec videl. Slávna vdova pokračovala v utiahnutom živote, venovala sa najmä knihe, ktorú nikdy nedokončila a objavila v sebe vášeň pre maľovanie. Smutná a krutá udalosť sa podpísala pod koniec jej života, nemocnica, v ktorej prebývala, vyhorela a Zelda umiera na následky požiaru.

Tak ako to často býva, po smrti umelcov opäť vzrástol záujem o ich osoby a diela, ktoré po sebe zanechali. Stali sa námetom pre iné knihy a filmy, mohli ste ich vidieť napríklad vo filme Polnoc v Paríži od Woodyho Allena ako symbol povrchne ideálneho ale talentovaného páru.