Cumby, môj obľúbený mimozemšťan, oznámil webu a svetu, že Downton Abbey je (temer citujem ): „ sentimentálne, plné klišé a **** ohavné“. A to, v čom bude hrať on, je úplne iná káva. Hneď som spozornela, pretože svoj identický názor na Downton som si skrývala ako temné tajomstvo. Chcela som, aby ma mal aspoň niekto rád.
To, v čom si zahrali vysoké lícne kosti Benedicta Sherlocka Cumberbatcha, je Koniec prehliadky, adaptácia štvordielneho opusu Forda Madoxa Forda. Ten pre mňa doteraz znamenal len zvláštne a teda zapamätateľné meno postavy literáta z okolia Ernesta Hemingwaya. V interview s tvorcami som prečítala, že ani oni, absolventi najlepších britských škôl, jeho tvorbu príliš nepoznali. O komplex menej.
Seriál sa odohráva v období pred, počas a tesne po skončení Prvej svetovej vojny. Šťastnou kombináciou peňazí stanice HBO a schopností BBC vzniklo veľmi presvedčivé dielo s citom pre dobové detaily odchádzajúcej historickej éry, zlomovej drámy vojny a možností prichádzajúcej budúcnosti. Zastávam názor, ktorý v poslednej dobe počuť stále častejšie a to, že kvalita sa sťahuje na malú obrazovku. Do 120 minút s pukancami tak komplexný príbeh nenapcháte. Som vďačná každému, kto prispel k tomu, že Koniec prehliadky vznikol. Pretože do môjho osobného panteónu pribudli dve nové postavy Ťieťien The Rock a Sylvia, bitch boží.
Christian Tietjens ( čítaj Týdžns ) je monument. Nielen fyzicky, aj keď je plavý, vysoký a ťažkopádny ako zaoceánsky parník. Ubíja skôr povahou. Má neotrasiteľné zásady, vzorec správania, ktorý je obludný dodržiavaním prísnych morálnych princípov, gentlemanstvom a absolútnym neprejavovaním citov. Človek, ktorý robí len tie správne veci. Človek, na ktorého je absolútne spoľahnutie. Človek, ktorý nikdy neuhne a radšej príde o prácu, než by klamal. Nečudo, že sa z neho manželka Sylvia ide zblázniť.
Dáma je to krásna, inteligentná, žiaľ, keďže ako veľa žien vtedajšej doby nemá príliš vysoké vzdelanie a zamestnanie, využíva celý svoj nemalý potenciál na trápenie manžela, balamutenie ďalších mužov a prezentáciu extrémneho snobizmu. Rebecca Hall, ktorá si túto nádhernú beštiu zahrala s veľkým gustom, vraj presne zodpovedá tomu, ako ju v knihe opísal F.M. Ford.
Spôsob, akým manželstvo tejto dvojice vzniklo, bol na danú dobu pohoršlivý, keďže sa vydávala tehotná a nebolo isté, kto je otcom, či bývalý ženatý milenec alebo Tietjens. Ten, ako vždy, urobil tú správnu vec, prijal za dieťa zodpovednosť a považoval ho za svoje. Sylvia sa mu odvďačila ďalšími záletmi, hysterickými výstupmi, krátkym útekom s prvým nudným chmuľom, ktorý bol ochotný ju uniesť, návratom a ďalším kolom trápenia manžela, ktoré teraz spestrovala kajúcnym katolicizmom.
On, trubadúr, stál neochvejne celý čas pri nej, zakrýval jej eskapády, pracoval pre blaho Anglicka a zapĺňal svoj čas len tým, čo je správne. Síce sa zahľadel do mladej rýchlonohej sufražetky Valentine, ktorá bola samozrejme cnostným a pracovitým protipólom jeho obtiažnej manželky, ale cit zostal celkom neprejavený a rozhodne nekonzumovaný. Ako zástanca monogamie neznášajúci vlastnú ženu, odsúdil sa na celibát.
Lenže, lenže. Jeho žena, po návrate a výdatnom modlení dúfala v odpustenie. Alebo aspoň v trest. Mala som pocit, že by bola najšťastnejšia, keby ju zmlátil ako hada, opľul a vynadal jej do pobehlíc. Pretože by to bol prejav ľudského citu. On ju však doslova zabíjal chápavosťou a korektnosťou. A tajne sníval o slečne Valentine. Ako však vieme, on by nič nesprávne neurobil. Tak len sníval a chudák slečna Valentine čakala. A hoci bol tento vzťah úplne platonický, okolie, tá dobrá spoločnosť, ich povláčili blatom vysoko odporného ohovárania. Zrejme v snahe dostať túto dvojicu na úroveň seba samých.
Christian možno v prvom pláne vyzerá ako nepochopiteľne sa správajúci drúk ( výkriky z kresla pred telkou: „ Však už ju pobozkaj, ty somár! “). Ale nie je. Naopak, je očarujúce a osviežujúce vidieť muža – skalu, múdreho a charakterného. On možno pripadá smiešny sám sebe a znervózňuje okolie, ale pôsobí aj neskôr, ako dôstojník v zákopoch vojny, ako bezpečný maják. Kedykoľvek jedného takého za desať krásavcov bez chrbtice.
Sylvia to vie a Sylvia si ho váži. Celá jej zloba, jedovaté reči, skutky, ktoré ho privedú na pokraj zruinovania dobrej povesti aj postavenia, skutky, ktorých cieľom je vyvolať jeho bolesť a hnev, aby preboha prejavil aspoň niečo, sú paradoxne volaním po jeho láske. Odmenou je jej dávka ďalšieho chápavého postoja. Škoda, že ju aspoň raz nevyťahal za vlasy. Mohli byť spolu šťastní.
Pokiaľ by neprišla vojna, pravdepodobne by to tak vyzeralo až do doby, kým by jedného od druhého neoslobodila milosrdná smrť. Avšak peklo na zemi, zranenia, utrpenie jeho spolubojovníkov, ktorí predčasne zomierali pred jeho očami, asi pomohli Christianovi k uvedomeniu si toho, že nemá zmysel zadupávať svoje túžby a odkladať ich na neurčito, že treba zhodiť skostnatený pancier noriem eduardovskej doby. Veď prestala existovať. A tak sa skončí mnohoročné márne vyčkávanie slečny Valentine Wannopovej, ktorá si vybojovala volebný hlas a tiež možnosť byť niečiou oficiálnou milenkou. Čo je výhoda s otáznikom.
Vnímam dodatočne ako hendikep, že nepoznám literárnu predlohu, cítim, že autor scenára Tom Stoppard musel mnohé osekať, aby sa zmestil do časového limitu piatich dielov. Je tam toľko dialógov, toľko komplikovaných vzťahov, viet hodných zamyslenia, že by bolo dobré mať poruke knihu. Takto je problém zaradiť citáty, nie som stenograf.
Veľmi oceňujem, že seriál nie je zanesený sentimentom. Nie je to vertikálny príbeh, ktorý by riešil osudy kuchárok a vojvodkýň zmiešaný v jednom sladkom guláši. Je to horizontálna záležitosť, panstvo medzi sebou a slúžky sú tam v kúte, zbierajú rozbité taniere, fungujú ako chodiaci popolník a občasný fackovací panák. Čo myslím viac zodpovedá realite. Nie je to Downton, je to veľká literatúra vo veľkej adaptácii. Príbeh ako mozaika z rôznych sklíčok, krivoľako poskladaných do kubistického obrazu. Tento motív réžia opakovane využívala. Udržiaval diváka v strehu, pretože ako som si prečítala v jednom rozhovore, tu nemáte čas ísť si urobiť šálku čaju a kým sa vrátite, nič podstatné sa neudeje. Nie, tu to frčí poriadne, dámy a páni. A Ťieťjen naždy zostáva v mojom srdci. A blázniva Sylvia vlastne tiež.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.