Modelka, herečka, múza najväčšieho popartového génia všetkých čias a takmer členka neslávneho Klubu 27, Edie Sedgwick (1943-1971) toho za svoj krátky život stihla viac než dosť.
Narodila sa do bohatej kalifornskej rodiny, ale to pre ňu automaticky neznamenalo zábezpeku do budúcnosti. Občianskym menom Edith Minturn Sedgwick, malo toto útle blonďavé dievča všetky predpoklady byť bohatou a slávnou na dlhé roky, ale zlé rodinné zázemie sa podpísalo pod to, že viac ako stretnutia s členmi rodiny vyhľadávala stretnutia s umelcami. Jej otec, familiárne prezývaný Fuzzy, bol kameňom úrazu. Zbožňovala ho, ale nevedel jej lásku opätovať, bol narcistický a panovačný. Dôsledkom permanentných rodinných kríz bola v ranej mladosti anorexia. Detstvo trávila na kalifornských rančoch, ktoré ich rodina vlastnila, vychovávaná pestúnkami. Učila sa doma a rodičia sa jej snažili vštepiť, že je viac ako jej rovesníci. Keď dovŕšila plnoletosť, presťahovala sa ďaleko od toho všetkého, do New Yorku.
Zaujímavosťou z jej rodinnej histórie sú poznatky o Sedgwickovcov, ktorí boli prvými osadlíkmi Massachusetts Bay Colony v Charlestowne. Jej pra-pra-pradedo Theodore Sedgwick (sudca) bol vôbec prvým v histórii, kto vyhral prípad oslobodenia černošskej ženy. Ďalší z jej predkov, William Ellery, bol signatárom Deklarácie o nezávislosti Spojených štátov amerických.
Keď v roku 1965 natrafila na Andyho Warhola, v jej dovtedy nevýraznom živote nastal existenčný obrat. Warhola si podmanila a ten o nej natočil jeden zo svojich krátkych filmov, ktorý niesol názov Vinyl (na motív Clockwork Orange) a Edie v ňom znázornila jedinú ženskú postavu. Nasledovalo niekoľko ďalších krátkych filmov, ktoré však zaujali ak tak len prudko alternatívne publikum v The Factory.
Warhol z nej spravil hviezdu umeleckého undegroundu, po čom Edie vždy túžila. Zrazu sa z nej stala žena udávajúca trendy v hudbe a kultúre a neraz sa objavila na titulke prestížnych módnych biblií, medzi nimi aj Vogue. Nebol azda väčší večierok, na ktorý by ju nepozvali a ona s radosťou ponuku prijala.
Okrem Warhola sa okolo nej obšmietal ďalší slávny muž, ale trošku z iného súdka, Bob Dylan. Bol ďalším z radov mužov, ktorých ovplyvnila a zložil pre ňu niekoľko piesní. Za éry tohto viac ako len priateľstva začala Edie upadať pod nadvlády alkoholu a barbiturátov (užívala ich Marilyn Monroe a podpísali sa pod jej smrť). Kontakt s Dylanom pretrhla až potom, ako sa dozvedela, že sa tajne oženil. Vraj s ním čakala dieťa, ale podstúpila umelé prerušenie tehotenstva, nakoľko sa bála, že dieťa bude postihnuté v dôsledku jej pretrvávajúcej anorexie a závislostí. Čiastočne sa z toho snažila vysekať a podstúpila niekoľko liečení, ale neúspešne. Jeden efekt predsa niektoré z liečení malo – stretla tam svoju lásku a neskôr manžela, Michaela B. Posta.
Keď sa vracali spolu s manželom domov z večierku, na ktorom bola konfrontovaná podguráženým chlapíkom, Edie to nesmierne zarmútilo a požiadala manžela o „liek“ na upokojenie… A ten ju upokojil naveky. Michael ju našiel ráno bez známok života.
Edie bola námetom krátkych warholových filmov, ale aj skladieb známych umelcov a v roku 2006 vznikol životopisný film Factory Girl, v ktorom ju stvárnila charizmatická Sienna Miller.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.