Ako sa skáče cez kozu (24. časť)

Horác prišiel na svoj omyl ihneď.
Nasadol do „pokazeného“ auta a o pár hodín bol doma.
V podstate sa svojím príchodom priznal.
Keď sa ma opýtate, či ho pred dverami čakali kufre s vyžehlenými nohavicami, košeľami a živými zajacmi, pýtate sa dobre.
Aspoň podľa mesačníka Úžasná žena, ktorý v takýchto prípadoch radí rázny čin (napríklad krvavú pomstu, ktorej podstata tkvie v odovzdaní drzých detí prekvapenej milenke za účelom starostlivosti a odlete podvedenej manželky na Honolulu, kde po búrlivej noci skončí v náručí blonďavého svalnatého milionára).
Nuž, čo vám na to odpovedať…
Sotva zaštrngotal kľúčom v zámke, už som sa na neho vrhla.
Tak strašne som túžila, aby ma objal…
Bola som presvedčená, že ten príchod znamená kajúcnu ľútosť. Čakala som, že ma zavalí tonami sľubov – počnúc prísahou večnej lásky, končiac prísľubom doživotného žehlenia si svojich košelí a nohavíc. V tej chvíli by som bola ochotná na oplátku živiť všetky jeho zajace mrkvou z drahokamov, len keby mi povedal:
„Láska, prepáč, urobil som najväčšiu hlúposť svojho života, môžeš mi to niekedy odpustiť?“
Teraz musím požiadať čitateľa o trpezlivosť. Práve mi doprala práčka a musím ísť vyvesiť bielizeň na šnúru. Keď ju totiž necháte v bubne zatvorenú dlhšiu dobu, nebude pekne voňavá, ako to sľubujú výrobcovia pracích práškov a istý modrý zajac, ale zatuchnutá a dokrčená. Mokrú bielizeň preto treba začať sušiť čo najrýchlejšie po skončení pracieho cyklu a vyžehliť ešte mierne vlhkú.

Už som späť. Kde som to prestala?
Nuž, kufre som mu baliť nemusela. Úplne sám a bez pomoci vybral zo skrine svoje čerstvo vyžehlené oblečenie, ktoré voňalo mojou avivážou a nastrkal ho do veľkej tašky z Ikey. Zo stojanu na cédečka vytiahol kompletnú sadu albumov nášho Michaela Jacksona, pobozkal Anetku na čelo a s ulúpeným kontrabandom zabuchol dvere.
Tak.
A je to.
Nechal mi tu Anetku a sedemnásť zajacov (trošku sa nám rozmnožili).
Nechal ma napospas dvadsiatim dvom krutým mesiacom, ktoré som mala pred sebou.

Vrátim sa ešte do obdobia pred bodom zvratu.
Bola som ako väčšina matiek malých detí.
V čase dojčenia a batolenia som rezignovala na Tolstého a nórskych dramatikov, ba vykašľala som i na francúzsky existencializmus (áno, to je jeden z vedľajších účinkov pôrodu podobne ako postnatálna depresia).
Na cudzie slová a cudzie problémy jednoducho niet času.
Keď sa našlo pár vzácnych minút, počas ktorých nikto nekričal, že chce jesť, piť, čúrať a strkať prsty do zásuvky, mohli ste ma nájsť v posteli alebo na záchode. Moja záľuba v čítaní krásnej literatúry sa preto zákonite musela zvrhnúť na listovanie časopismi, ktorých názvy obsahovali výrazy ako Žena, Rodina, Mama, Život a Dievča v kombinácii s prívlastkami Báječná, Šťastná, Dokonalá, Spokojná, respektíve Úžasná .
Pamätám si najmä na jeden článok, v ktorom nešťastná Eva alebo Mária (vždy sa tak volajú) žiadala ušatého manželského poradcu s vyrážkami na čele, aby jej povedal, čo robiť. Čítala som spoveď tejto Evy či Márie a v istej chvíli sa mi stalo, že som sa do jej situácie vcítila až príliš dokonale. Vravela som si, že keby sa toto stalo mne, aby by som umrela od žiaľu.
Takže keď Horác zabuchol dvere, prvé, čo mi prebleslo mysľou, bolo:
„Tak, dievča zlaté, je to tu a nikde žiadna zubatá.
Ba ani slzy.
Kde ste?
Mali by ste tu byť, veď sa stalo niečo strašné. “
Miesto toho mi v hrdle navrela hrča.
A od tohto okamihu si nepamätám nič.

Zvláštne, že? Ľudské telo to má vymyslené veľmi dobre.
Aby ťa neklepla pepka, zavarí sa ti mozog, takže nemáš žiadne myšlienky ani pocity.
Desať, deväť.
Všetko ide v úspornom režime. Trávenie, dýchanie, mozgové funkcie, ba i všetkých päť zmyslov prestane fungovať.
Osem, sedem.
Len cikať sa ti chce. Bodaj by nie, nohy sú studené a je ti zima.
Šesť, päť.
Nič to nie je, rozpad manželstva je hračka.
Štyri, tri, dva.
Hurá, ja to zvládam.
Jedna.
Nula.
Chce sa mi umrieeeť.

Už ste videli nejakú telenovelu? Určite ste videli, priznajte sa.
Aj vy, pán docent P. Nehovorte mi, že ste neleteli na Jednoduchej Márii.
Že nie? Že vy sledujete len Okná vesmíru dokorán?
No dobre, verím vám.
Akurát v tejto chvíli budete trochu v nevýhode oproti pani doktorke M., ktorá vie, o čom hovorím, keď uvádzam hitparádu najobľúbenejších výrokov vyskytujúcich sa v typickom nekonečnom seriáli. V takom seriáli totiž nikdy nie je núdza o neskrotného Fernanda, Alejandra alebo Damiána, ktorý zákonite musí podviesť doňu Izabellu, Ornellu či Rosalindu kvôli Esmeralde, Barbare, prípadne obidvom naraz.
Vo vypätých okamihoch zistenia nevery doňa Izabella, Ornella a Rosalinda znedazdajky vyhŕknu:

A) Nemôžem tomu uveriť!
B) Nenávidím ťa!
C) Zabijem ťa!
D) Milujem ťa!
E) Nemôžeš ma opustiť, dala som ti všetko!
F) Nikdy ťa nedostane živého!
G) Prečo sa to stalo práve mne?
H) Ako si mi to mohol urobiť?
I) Nemôžeš ju milovať ako ženu! V skutočnosti je to tvoja sestra, ktorú pred dvadsiatimi rokmi uniesol zákerný Pedro de la Rossa do Kolumbie.

Nech mi nikto nehovorí, že telenovely sú odtrhnuté od života.
Až na jednu výnimku ²⁵⁾ som použila každú jednu repliku.
Niektoré som kričala do vankúša (A, C, F, G) a niektoré do mobilu (B, C, D, E, H).
Horác bol totiž taký zbabelec, že sa mi nedokázal pozrieť do očí a urobil vlastne dobre, že to ani neskúsil. Bola by som mu ich asi vyškriabala, keby prišiel domov.
Lenže zároveň som po jeho návrate nesmierne túžila.
Láska a nenávisť k tomu istému mužovi sa vo mne tak zmiešala, že ak by ma bol vtedy sledoval nezávislý pozorovateľ OSN, myslel by si, že mi šibe. Minútu som rázne žiadala, hneď na to prosila na kolenách a na záver kliala ako pohan (áno, použila som aj výraz „ty papľuh“, až tak hlboko som klesla). Všetko to bolo prepletené slzami a výbuchmi hnevu, ktoré som si dovolila prejaviť len v čase, keď malá zaspala.
Moja sotva dvojročná dcéra mala v sebe akýsi barometer či čo, lebo začala plakať vždy, keď mi bolo najhoršie. Naivne som si myslela, že také drobné dieťa tomu celému nemôže rozumieť.
Omyl. To len my, pyšní dospelí, si myslíme, že deti si nič nevšimnú…

Rozhodla som sa, že urobím čokoľvek, aby Anetka neprišla o svoju rodinu.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments