Bertha Benz – prvá diaľková šoférka sveta

bertha-benzZa každým úspešným mužom stojí žena. Či je tento výrok pravdivý aj zakaždým alebo nie, v prípade ženy vynálezcu prvého automobilu, Karla Benza, toto sadne ako, veď vy viete čo.

Bertha Benz (1849-1944), rodená Ringer, prišla na svet v nemeckom Pforzheime, východne a nie veľmi ďaleko od Štrasburgu a hraníc s Francúzskom. Pochádzala z remeselnícky zručnej rodiny, jej otec Karl Friedrich Ringer bol tesár. Ako 23-ročná sa stala ženou Karla Benza a usídlili sa v Landenburgu. Čo by to bolo za dievča z tesárskej rodiny, keby si nevzala remeselne a technicky zdatného muža, motorového nadšenca. Jeho výmysly však boli nákladné a ocitol sa v ťažkých dlžobách. Ochotná Bertha splatila jeho pôžičky tým, že mu poskytla predčasné veno ešte pred svadbou. Stala sa tak Karlovi nielen materiálnou, ale aj psychickou oporou. Osamostatnil sa od svojho spoločníka a začal podnikať na vlastné triko, len s pomocou Berthy. A ukázalo sa, že to bolo naozaj správne rozhodnutie. Vďaka Berthinej srdečnej investícii mohol zostrojiť prvý patentovaný automobil.

Eufória však spľasla takmer po každej skúšobnej jazde spolu s motorom alebo s inou súčiastkou. Nestalo sa, že by automobil došiel do cieľa bez poruchy, ak vôbec a toto neohúrilo ani potenciálnych zákazníkov. Nešťastná manželova tvár nenechala Berthu chladnou – nasadla do trojkolky spolu so synmi Richardom a Eugenom (okrem toho mali ešte dcéry Claru, Thilde a Ellen) a v roku 1888 absolvovali 106 km trasu z Manheimu do rodiska Pforzheimu. Doma nechala lístok „Išli sme k babičke“ a vyrazili. Ustarosteného muža telegraficky kontaktovala o tom, že sú živí a zdraví a spokojne pokračovala. Týmto gestom chcela napomôcť ku komerčnej propagácii nového vynálezu a dokázať manželovi, ako si šikovným marketingom podmaní masy.


Jej cesta však bola okrem ružovej budúcnosti vystlaná aj technickými patáliami. Zásadnou bolo, že benzín (ligroin) sa dal v tých časoch kúpiť jedine v lekárni a to ako čistidlo. Lekáreň vo Wieslochu pri Heidelburgu, kde Bertha doplnila nádrž, sa stala zrejme prvou benzínkou na svete. Nasledovali problémy s karburátorom a keďže u seba nemala dostatočne vybavené náradie, vynašla sa a použila svoju sponu do vlasov. Nový chladiaci systém vymyslel Wilhelm Maybach až o viac ako dekádu neskôr, pôvodný sa rýchlo zahrieval a často bolo preto nutné dolievať doň vodu. U krajčíra musela dať opraviť predranú brzdu, u kováča remienok náhonu. Žiadny problém, všetko nonšalantne zvládala.

bb

Bertha dobre vedela, čo robí a intuícia ju nesklamala ani tento krát. Vedela, že predvádzaním pred dielňou zákazníkov nepresvedčí, preto sa rozhodla podstúpiť toto diaľkové riziko. Objavila sa na titulkoch miestnych novín, ľudia o záhadnom stroji hovorili a odvrátila pochybnosti o spoľahlivosti manželovho vynálezu. Dodala mu upadajúce sebavedomie a chuť vynaliezať ďalej. Zabezpečila nielen úspech firmy, ale aj ďalšie inovácie vozidla (ďalší prevod, ktorý mal zdolať väčšie kopce). Onedlho už Benzovci podnikali na Francúzskej riviére

Bertha Benz zomrela v úctyhodných 95 rokoch a do histórie nielen automobilizmu sa zapísala ako jeho priekopníčka, prvá šoférka a absolventka diaľkovej jazdy. Na jej pamiatku sa v Nemecku uskutočňuje Pamätná cesta Berthy Benz, ktorá je o čosi dlhšia, ale vedie po pomyselných stopách Berthiných pneumatík. Okrem toho je námetom pre dokumenty a filmy a nielen vo svojej krajine, ale aj celosvetovo je často spomínanou a uznávanou ženou.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť