Literárno-ľúbostná poradňa babičky Lívie
„Paula si prezerala tvár v zrkadle a pozorne sledovala vrásky, čo sa jej nazbierali za tridsaťdeväť rokov, nie však s hrôzou a s trpkosťou, ako to už býva v takomto prípade, ale pokojne a takmer ľahostajne…Sadla si k zrkadlu, aby zabila čas a – pri tej myšlienke sa usmiala – zistila, že práve čas ju pozvoľna zabíja, že jej dobiedza na tvár, o ktorej vedela, že bola milovaná.“
No dobre, dobre, dramatizovať to zasa nemusíme, milá Paula. Je pravda, že v rokoch, keď Ťa autorka písala, nedalo sa s tvárami čarovať tak ako dnes, keď môžeš mať hladkosť Napoleonovej posmrtnej masky aj s jej úspornou mimikou. Dnes už ide len o to, o čo Ti ide. Či chceš len vyzerať alebo sa chceš aj mračiť a smiať. Ale v roku 1959 mohla byť vráska problém, ja viem.
Chápem, čo Ťa trápi. V určitom veku prichádza bilancovanie. Odžila si si svoje. Opustila si mladého, bohatého a nudného manžela a rozhodla sa byť šťastná. Hovorili Ti „tá bláznivá samostatná“, pretože si sa rozhodla živiť sama ako bytová architektka. Potiaľto dobré. Ale prečo potom Roger, ten odroň, ako životný partner?
Tvoja autorka ho nazvala „mužom s ostrými chuťami“. V roku 1959, keď ste boli napísaní, sa dámy ešte vyjadrovali zdvorilo a v náznakoch. S tým chlapom si mala stály vzťah, dohodli ste sa, že bude otvorený. Toto však od veku vekov znamená, že žena sedí doma a čaká a muž má viacero mileniek. Na jednej strane si Ty, milá Paula, tá dobrá, diskrétna a tolerantná (hlupaňa) a na druhej strane muž, čo si nič neodoprie, má však rád svoje istoty, teda ženu, ktorá má pre neho vždy na zavolanie čas, večeru a príliš sa nesťažuje, že je zanedbávaná. Vzdychá tak, že sa to dá poľahky ignorovať, pretože to robí potichu, pravá dáma. Saganová vás oboch vykresľuje pekne lakonicky, nesentimentálne. V päťdesiatych rokoch, zrejme tak, ako aj dnes, bol akútny nedostatok nezadaných mužov po štyridsiatke, preto Rogerovia mohli vyvádzať ako veselé líšky v kurníku.
Život sa vyvinul dosť jednotvárne, že, Paula? Ráno do práce, tŕpnuť, či prídu nejaké zákazky, musíš znášať bohaté hlupane bez vkusu, aranžovať výklady, pretože potrebuješ peniaze. A večer, úzkostlivo upravená, aby si zakryla tie imaginárne známky starnutia, čakáš na Rogerov telefonát. Či si urobí čas a vezme Ťa na večeru alebo sa vyhovorí na prácu a pôjde za inou. Srandy kopec, a perspektíva nudy až do smutného konca.
Zápletka, nezabudnime, že sme v knihe …V mori nudy a ľahkého ponižovania partnerom sa otvorí to bájne zlaté okno príležitosti. To okno, ktoré sa každému človeku otvorí len párkrát za život, na chvíľu a keď sa nešťastník nespamätá včas, rýchlo sa zavrie a navždy zmizne. Teba stretol Simon, že, milá Paula? Na prahu rezignácie a definitívneho prekročenia hranice medzi mladosťou a stredným vekom, stretneš takého krásneho chlapca! 25 ročný syn klientky, pôvabný, nepraktický, romantický milovník hudby, rozmaznaný a bohatý malý flákač, zahorí ako fakľa. Začne Ťa, Paula, zahŕňať pozornosťou a komplimentmi, dobre, že nebozkáva zem, po ktorej chodíš, ako sa pri tom cítiš? Pretože sa mi zdá, že si skôr zdesená, ako potešená. Zahanbuje Ťa, že má o 14 rokov menej ako Ty? Lenže ťažko je odolať náporu lásky, hlavne, keď milý Roger práve zbalil nádejnú adeptku herectva a sústavne niečo dramatické nacvičuje medzi posteľnými plachtami a prakticky vôbec sa neukazuje. A tak, keďže necháva Teba, svoje výsostné teritórium, sústavne zanedbávanú, dôjde k nevyhnutnému.
Je otázne, koľko je vo vzťahu s mladým Simonom lásky, koľko trucu voči Rogerovi, koľko je v tom povzbudzovania vlastného sebavedomia. Tej lásky nemohlo byť priveľa, toho sebavedomia ešte menej, že, milá Paula, keď náhodne vypočutá zlomyseľná poznámka dokázala sfúknuť tento domček zo srdcových kariet. Rogerovi potom stačilo len ľahké mea culpa, aby si mu odpustila, Paula,veď si ho možno aj tak len chcela vytrestať, tak si radšej dospela k rozumnému (rozumej pohodlnému) názoru, že by si mala žiť „podľa určitých morálnych a estetických pravidiel“, zvolila si návrat a skončila s pocitom, že si bola „zachránená, ale stratená“. Toľko Tvoj príbeh. Pekne napísaný nepekný príbeh.
Prešlo od neho dobrých 50 rokov. Niekam sme sa posunuli, milá Paula, kritériá vhodného a prijateľného sa dosť zmenili, ale mnohé pretrváva. Stále platí, že starší muž s mladou partnerkou je obecne akceptovaný borec, kým v opačnom garde sa zaviedol termín cougar, čo v našej ľubozvučnej materčine znamená starú pumu, dravca, čo loví bezmocných mládencov. To označenie, by si Ty, Paula, so svojím jemnocitom hádam ani neprežila. Na druhej strane, pocit mladosti alebo povedzme, akcieschopnosti, sa u žien úžasne predĺžil. Dnes žena uvažuje, či by už predsa nemala konečne byť prvorodičkou vo veku, keď už štandardne bývala treťobabičkou. Móda sa riadi už len stavom tela a prípadne zdravým rozumom, nie vekom. To by si už, milá Paula, neriešila, či Tvoje šaty nemajú príliš frivolný výstrih. Tam, kde sa nosili už len ortopedické papuče doladené ku hriadke s petržlenom, sa nahodia dvanásťdierkové martensky a vyráža sa na hudobný festival, troška sa zamazať od blata, lebo je to fun. Nie je v tom žiadny kŕč, jednoducho tých Tvojich prepytujem 39 nie je dôvod zvoľňovať tempo a melancholické počítanie vrások je jednoducho otrava. Buď sa na ne kašle alebo sa gumujú botoxom.
Mužov ženy klasifikujú trochu inak, ako voľakedy. Divila by si sa, nie je až tak dôležité, či je mladý alebo starý, skôr, či je zrelý alebo nezrelý. Urputný geront-motorkár to má v helme často menej poskladané, ako príjemný IT špecialista, čo ešte nemá tridsať. Tak ktorý je vhodnejší partner? Vek sa s dlhšie trvajúcim fyzickým zdravím stáva podružnejším kritériom. Spoločné záujmy, rovnaký hodnotový systém, kompatibilita pováh, vrana, čo rada k inej vrane sadá.
Poznámka o veku, čo Ťa, milá Paula, zmenila na roztrasenú hromádku nervov, by dnes spôsobila akurát tak o tri milimetre zdvihnuté obočie a protiotázku: „Závidíš?“
Otázka perspektívnosti, tá vyvolá len chabé mávnutie rukou. Pri percentách rozpadu vekovo kompatibilných manželstiev, pri všetkých tých moje deti, tvoje deti, naše deti, pri všetkom tom pití, gamblovaní, nevere, krutostiach, uvádzať faktor veku ako niečo nebezpečné? Ani hádam nie.
Napriek uvedenému, musí každá Mrs Robinson samozrejme počítať s tým, že jej absolvent po čase odíde. Ak vekový rozdiel už neumožňuje spoločné potomstvo a muž po ňom túži, potom sa šance na rozchod iste podstatne zvyšujú. Ale to je snáď jediná konštelácia, kde je zánik predprogramovaný. Inak je pravdepodobnosť rozchodu taká, ako je u iných dvojíc. Ba podľa niektorých štatistík, ktoré som kvôli Tebe, milá Paula, preštudovala, sú tieto dvojice veľmi stabilné.
Dnes by asi Françoise Saganová knihu písala trocha inak. Nebolo by treba toľko smútku, jesenné lístie by sa neznášalo tak husto a tak skoro. Paula, bola by si sebavedomejšia a odvážnejšia, kľudne by si si so Simonom trúfla aj na dieťa, Roger by sa musel snažiť omnoho viac, aby Ťa získal naspäť a narážky na Tvoj vek by mu pekne podpílili konár pod zadkom. Možno by sa ani nevrátil, ale venoval sa sériovému zakladaniu hniezd, kto vie. Aj to je jeden z hlavných módnych trendov doby.
Takže ak dáma prečíta tento klasický román a premýšľa, či Simon, či Roger, môže vyberať úplne voľne. „Morálne a estetické štandardy“ už nezovierajú spoločnosť ako železná panna Báthoryčkinu slúžku. Sebavedomý mladý muž a sebavedomá žena riešia svoju vzájomnú zhodu a nie mienku ľudí, na ktorých nezáleží.
Ale existuje vraj pomocný vzorec. Vek partnerky deliť dvomi a pripočítať sedem. To by malo dať najnižší vhodný vek partnera. Pre absolventov humanitného štúdia: Ak má žena štyridsať, najmladší vhodný partner má dvadsaťsedem. Samozrejme, ak vzorec medzitým nezastaral.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.