Vtipnejší vyhráva

vtipnejsiNení nutno, aby bylo přímo veselo, hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo.“

A tak nejako mi to pripadá, aj keď sa námatkovo ponorím (od istého levelu, pravdaže) do dnešného sveta písaného slova: počnúc blogmi končiac literatúrou v regáloch kníhkupectiev. Veselých textov akosi nenachádzam, dobrého humoru, alebo hoci aj satiry pramálo. No „nebezpečne“ sa rozmáha vtipnosť.

Hovorím si, že sa ľahko ironický až sebaironický tón asi ujal ako multifunkčná obrana pred nežiaducim pátosom, voči prípadnej ironizácii obsahu inými, ale možno aj ako obrana pred sebou samým. Lebo ponárať sa do emócií, ktoré by k téme náležali, môže byť vyčerpávajúce.

Jonathan Safra Foer v knihe Úplne osvetlené píše:

Myslíval jsem si, že humor je jediný způsob, jak docenit celou nádheru a strašlivost světa, oslavit velikost života…….“Ale teď to vidím úplně opačně. Humor je způsob, jak před tím nádherným a strašným světem uhýbat.“

Súhlasím. Aj keď sú chvíle v živote (a je ich určite dosť), kedy je úplne najlepšie nebrať sa tak úplne vážne. No ako to býva u nás ľudí, väčšinou ten rozdiel medzi chvíľami nepostrehneme a robíme to naopak. Úplne vážne berieme svoj svetabôľ a smútku nepriznáme právo pobudnúť s nami.

(„hlavně nesmí býti smutno.“)

A ak už nie rozveseliť, tak aspoň rozptýliť. Minule som našla takúto stručnú informáciu o obsahu diela: „film – rozptýlenie“.

Tiež tento popis je mimoriadne účinný: „S humorom o vážnych veciach.“

Veď nevravím – Radošínci sú skvelí. Ale aj tí sú už akosi vysoký level. A keď človek príde do divadla na Tennessee Williamsa, ľudia v prednom rade sa pochechtávajú pri Sklenenom zverinci. Herci známi zo seriálov sa evidentne netrafili do úrovne Partičky ani telenovely a asi preto pôsobia smiešne. No aby som neskončila pri všeobecnom (a navyše tak klišéovitom! – ale o tom niekedy inokedy) ťažkaní si na nedokonalosť ľudstva, poťažmo jeho samotného pupku.

Vlastne som chcela len prispieť svojím postrehom, že čím viacej vtipu, tým menej ozajstnej veselosti a že vyhýbaním sa smútku je zo života sivá brečka a z ľudí neautentickí vtipkári. Ale to asi všetci vedia. Tak čo teda?

Môžem to ešte zakončiť aj vyššie kritizovaným štýlom a sľúbiť, že v blízko vzdialenej budúcnosti založím skupinu: Som melancholik a som na to hrdý. Som si takmer istá, že spoločný manifest by obsahoval tucet najvtipnejších hlášok, aké ste kedy počuli.

Elena Eleková

Elena Eleková - počet článkov 28 .

Narodila sa, vyrástla, ako-tak (k čomusi) dospela a žije na východ od raja. Vyštudovala klasickú medicínu, ale nechce ju robiť klasicky. Porodila dve deti a jednu knižku, stále číta a zatiaľ aj píše.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments