11. Leňochov sprievodca Parížom alebo kde si možno zložiť kosti a iné časti tela

Viete, ktorá filmová scéna mi napadne najskôr, keď spomínam so svojími vrstovníkmi pri kofole na staré (fuj, skoro som povedala aj dobré) socialistické časy našej televízie?
Nie, nie je to pán riaditeľ Nižňanský, ktorý oznamuje pracovitému pracujúcemu ľudu, že družstevníkom sa opäť podarilo bez úhony začať žatvu (ono to kedysi nebola vôbec sranda vyhnať ich z krčmy od piva a rumu). Dokonca sa mi nevybaví ani Švorcová žena za pultom so svojím vlašským šalátom či inženýři z Prahy, ktorí vymýšľajú perpetuum mobile a tkáčsky stroj, aby ho v zápätí prezentovali ako úspech nášho skvelého päťročnicového hospodárstva na výstave kdesi v Paríži.

Ja si predstavím to, ako si Angelika de Sancé de Monteloup de Peyrac de Plesibelijé de neviemčoešte (dnes by sme povedali, že šlapka) bežká v črievičkách po rozkošných záhradách zámočku vo Versailles a zvádza tu bratranca, tam rovno kráľa.

Angelika

Ja nezvádzam nikoho a už vôbec nie pokrvných príbuzných, lebo by sa mi chromozómy dočista zblbli, ale bežkala som rovnako, ba možno aj nežnejšie ako tá fiflena…

Ver 4

… a frflala som pritom, že niektorí turisti už fakt nevedia, čo od rozkoše, že sa musia prevážať ešte aj v parku na vozidle, čo sa nám Slovákom stať veru nemôže, lebo mi máme svoje bubáčiky poctivo zarobené a míňame ich na onakvejšie veci ako prenájom blbostí.

Ver 2

Nuž, ono tie záhrady sú fakt trieda, kráľ Slnko sa musel dobre vyblázniť, lebo za jeho slávnych čias celý areál pojal až dvadsaťtisíc vzácnych hostí (väčšinou povaľačov z kráľovského dvora). A tak sa motáte pomedzi vysoké stromy a vyčesané kríčky skoro ako v bludisku a do toho vám hučí z každej strany dobová hudba zo sedemnásteho storočia.

Ver 3

Poviem vám, po troch hodinách prechádzania sa si poviete, že to večne sa opakujúce sa „tám tadada tám tadada tám tám tadám“ nechcete v živote ani počuť. Fontánky púšťajú len vo vopred stanovenom čase zhruba dva razy do dňa, darmo, kríza dobehla i do Versailles, nevraviac o tom, že i nebesá sa v teň deň asi nasrdili na ľudí, lebo začalo pršať a vtedy je všetko akési tmavé a pochmúrne. Do zámku som sa nedostala, lebo som nemala chuť stáť v rade tri-štyri hodiny a okrem toho, bol to posledný deň môjho výletu a mala som v peňaženke už len posledné mince. Možno preto ma tento výlet sklamal hádam najviac… ja viem, frflem, už nebudem. Pozrite sa radšej na tú dokonalú symetriu…

Ver 1

Za krásou zelene nemusíte chodiť až tak ďaleko, záhrady sú v Paríži na každom kroku. Najviac ma dojali tie Luxemburgské v štvrti nazvanej netypicky – Luxembourg. Niežeby sa nedali kosti vyvaliť aj inde, ale tu na mňa došla najväčšia únava. Mala som za sebou pár stoviek schodov v Pantheóne a behanie medzi nebožtíkmi po neďalekom cintoríne, takže mi voľné lavičky padli do cesty akurát včas. Spoločnosť mi robili myslitelia živí i kamenní, oblečení aj sporo odetí, čo vám poviem, radosť relaxovať.

Lux 4

Najmä študenti z neďalekej Sorbony si zdes užívajú svoj hýravý študentský život, starí páni sa tu zase schádzajú pod gaštanmi hádžúc gule (nie svoje, ale petangové) či presúvajúc koňa na E5. Prostý ľud tu len tak sedí, púšťa lodičky po osemhrannom jazierku, mucká sa na tráve alebo konzumuje chleba so šnicľou, čo mu nachystala starostlivá matka, jednoducho Medická záhrada vo väčšom. Akurát ujovi záhradníkovi asi odbory vybavili k práci žeriav, lebo obstrihávať stromy do tvaru zrezaného ihlana nie je z rebríka bohvieako pohodlné.

Lux 5

Podľa mňa by mali byť také oddychové zóny povinne v každom meste nad päťtisíc obyvateľov, lebo kde človek naberie silu do ďalšej tvorivej práce, ak nie na vzduchu a uprostred zelene? Svoje by o tom vedeli povedať senátori derúci stoličky v Luxemburgskom paláci, lebo majú výhľad priamo do 25 hektárovej záhrady a tak môžu tajne pofajčievať na okienku bez toho, aby porušili zákaz fajčenia vo verejných budovách (áno, aj tam dorazila táto móda).

Lux 2

Samozrejme, nie každý Parížan má to šťastie, že vybehne z kancelárie rovno do parku, niektorí (najmä šťastne ženatí muži, ktorí vybavili manželky, dcéry a milenky zlatými kreditkami) musia relaxovať v obchodnom centre Les Halles, avšak aj tam je pre nich pripravený rozkošný kútik. Na tomto obrázku zeleň ubytovali do plechového suda, ktorý pravdepodobne v detstve slúžil ako piecka pre bezdomovcov. Vzduch sa mi identifikovať nepodarilo, ale ak ho tam uvidíte, dajte mi vedieť, napíšem o tom ďalší článok.

Les Halles

Stačí pobehnúť pár metrov ďalej a pred radnicou Hotel De Ville si môžete vyskúšať svoje orientačné schopnosti. Mapa Paríža je namaľovaná na zemi a tak jednou nohou stojíte na Montmartri a druhou povedzme v Buloňskom lesíku (artisti, gymnastky a hokejoví brankári zvládnu aj väčšie vzdialenosti).

Hotel de Ville

Keď máte radšej svieži vzduch okolo fontán a deti, ktoré vreštia a frkajú vám vodu na čerstvo nafénovaný účes, poberte sa na námestíčko Igora Stravinského. Tie kinetické čudá vo vode sa kývu, hýbu, otáčajú a keď sa vám zdá, že už už spadnú, opäť sa zdvihnú. Gýčovité, ale milé predstavenie.

Place IS

Vravíte, že z trávy sa vám robia vyrážky a vtáčky by ste najradšej poslali do Afriky? Ňama problema! Pred miestnym kulturákom Georga Pompidoua je ideálny flek – námestie Piazza je plné vám podobných bioalergikov, stačí sa natiahnuť na kamennú dlažbu a užívať si jej tvrdosť, či sa kochať majestátnosťou strakatých rúr nad vami.

Pompidou

Dosť bolo sarkazmu a bezbrehého cynizmu, ponorme sa opäť do krásy parížskych parčíkov a poberme sa do štvrti Marais, kde má byť podľa bedekra „námestie všetkých námestí“. No, ako to povedať… Place des Vosges je dokonale symetrické a podľa mňa dokonale nudné. Nebolo to tak vždy, najmä v časoch rytierskych turnajov sa tam šabľovalo jedna radosť. Ráno bola dôvodom biela šatôčka krásnej komtesy, večer zase nemierne popíjanie vína zo strieborných čiaš v miestnom hostinci. Neskôr sa námestie „preslávilo“ tým, že to bola prvá miestna časť, ktorá platila revolučnej vláde dane a ešte neskôr tam žil Victor Hugo. Dnes tu posedáva nespočetné množstvo dospelých i detí, v tráve zase nájdete kopec cigaretových ohorkov. Už viete, prečo som zaujatá voči bombastickým označeniam typu „najkrajšie námestie na svete“? Stačí jedna navonok bezvýznamná maličkosť (fakt som mala problém nájsť kúsok trávy, kde by spočinul môj zadok a ruksak) a dobré meno vytvárané po stáročia je v prdeli.

Place des Vosges

Lenže… sotva som ten zadok zdvihla a prešla o pár metrov ďalej, postretla ma takáto nádhera…

Muzeum Carnavalet

Potvory! Schovali to za múry múzea Carnavalet a dokonca ani v knižkách nie je o záhrade jediná zmienka. Viete čo? Kašlem ja na ich zrenovovanú oranžériu (ani neviem, čo to je, nejaký pomaranč či čo), ani maľba trúchliacej Marie Antoinetty ma nezaujíma, toto je obraz, ktorý stojí za to vidieť…

Muzeum Carnavalet 2

Síra a oheň je vypľutá, môžem zložiť rožky a zastrčiť kopýtka a poďho do lunaparku do Tuilerijských záhrad za Louvrom!. Súčasťou zábavy je samozrejme strašidelný zámok, strelnica, v ktorej sa dá vyhrať gýčovitá ružička či komerčne úspešnejší ružový plyšový medveď, konštrukcia s pohybujúcimi sa a vybuchujúcimi cestičkami, či autodráha pre deti (milí oteckovia, musím vás sklamať, do autíčka sa fakt nezmestíte).

Autodraha*

Vyhladnuté žalúdky si tiež prídu na svoje. Chcem vás však varovať pred minišištičkami v čokoládovej omáčke, ktoré vypráža zvláštny prístroj priamo pred vami. Za prvé sú strašne horúce a za druhé sa nestihnú poriadne vypražiť, takže ich konzumujete takmer surové. Skúste sa však oháňať právami spotrebiteľa, keď vy neviete francúzsky a ujo potetovaný vyprážač zase po slovensky, hneď vás prejde chuť. Ťukáte si na čelo, že som už dávno dospelá a že neviem také ľahké, akože sa v lunaparku nemá nič konzumovať? Áno, som slaboch, podľahla som nostalgii spomienok, kedysi tesne po nežnej v takom prístroji vyrábali donutky pred bratislavským kamenným Priorom a boli strašne dobré. Už o tom nechcem viac vravieť, tá spomienka je priveľmi živá a bolestná… ;o)

Odporcovia kolotočov sa medzitým vyvalia do trávy a s pohŕdaním v tvári sledujú točiace sa koleso v pozadí či pozadie rozkošnej sošky v popredí.

Tuileries 2*

Tak, sme na konci pojednania o parížskych parkoch a záhradách. Viem, že som nestihla všetko. Či už slávny Buloňský lesík, kde sa kedys schádzali kadejaké živly a dnes sa tam dá chytiť kvapavka, či Vincov les (chi, chi, som vás dobehla, čo? Fakt tam majú niečo podobné ako na Slovensku, akurát sa volá vznešenejšie, že Bois de Vincennes).

Ja vám neviem, som asi na parky, parčíky a mestské záhrady nejako zaťažená. Vrchol rozkoše pre mňa predstavuje deka s rozčítanou knihou uprostred trávy, ktorou občas prebehne nejaká zblúdená čivava, čo naháňa tenisovú loptičku, pohľad na deti batoliace sa o pár metrov ďalej či úžasné tvarohové lievance, ktoré sú hlavným chodom na pikniku s priateľmi. Je to fajn, len si tak sadnúť a sledovať svet okolo…

Tuileries 1

Parky totiž patria do mojej súkromnej histórie – do Medickej záhrady som chodievala randiť, košická spievajúca fontána bola zase miestom, kde som si kedysi písala denník zo života strašnej puberťáčky, no a keď mi bolo v jednu letnú horúcu noc strašne ťažko, presedela som ju v parku na brehu istej nemenovanej rieky…

Joj, v Paríži by sa tak krásne smútilo 🙂

Prehľad všetkých článkov:

1. Vidieť Paríž a zomrieť (ľahký predkrm)

2. Beháme po Paríži (či ako si šanovať nôžky)

3. Hriešni ľudia mesta parížskeho

4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)

5. Bez práce nie sú euráče ani v Paríži (malá sociologická štúdia)

6. Parížske mŕtvoly celkom ako živé

7. Ako som si nekúpila Eiffelovku

8. Konečne úplne seriózne – parížske ostrovy

9. Čím by som vás dnes otrávila… žeby múzeom?

10. Komu straší vo veži, nech vylezie na vežu

11. Leňochov sprievodca Parížom alebo kde si možno zložiť kosti a iné časti tela

12. Múzeum, v ktorom som plakala

13. Čo sa inde nezmestilo (alebo orevoár Parí)

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť