Pražské vydavateľstvo Mladá fronta preložilo knihu Bol som detský špión (vydavateľstvo Forza Music) zo slovenského do českého jazyka. Prezentácia sa uskutočnila na medzinárodnom knižnom veľtrhu Svět knihy18.5. 2013, za účasti autora, hlavného hrdinu románu Pavla K., dr. Daniela Povolného z Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu a produkt managera vydavateľstva MF Davida Pazderu, ktorý prezentáciu aj moderoval.
Po predstavení autora a jeho diela, prišla na rad zaujímavá beseda, v ktorej Daniel Povolný, ako historik kumunistických spravodajských služieb predstavil, ako v 60-ych a 70-ych rokoch fungovala rozviedka a aká bola náplň jej činnosti. K výpovedi Pavla K. bol po celý čas skeptický, pretože nezapadá do vtedajšieho obrazu vojenskej rozviedky. Hlavný hrdina knihy Pavel K. so stoickým pokojom do detailov opísal niektoré situácie, vďaka čomu bolo jasné, že to si človek nemôže vymyslieť, ale musí to prežiť.
Aj tá najväčšia a najsilnejšia ľudská fantázia je totiž ohraničená a čitateľ alebo poslucháč napokon rozozná výmysel od skutočnosti. Vďaka tejto kontroverznosti sa na podujatí, ktoré postupne obsadili návštevníci veľtrhu do poslednej stoličky, vytvorila provokatívna a atraktívna debata.
Autor knihy na záver pripomenul, že to, ak k určitej veci alebo situácii nie sú dôkazy, ešte neznamená, že sa to nestalo. Manažér vydavateľstva sa s vďačnými poslucháčmi rozlúčil so slovami, že kniha Byl jsem dětský špion je najkontroverznejším dielom knižného veľtrhu Svět knihy 2013. Súčasťou besedy boli úryvky z knihy, ktoré príťažlivo prečítala česká herečka.
Ako kniha vznikala prezradil autor v rozhovore s bývalou kolegyňou Dianou Dúhovou, dnes marketingovou riaditeľkou vydavateľstva Evitapress
Bol som detský špión. Ako vlastne vznikla?
– Išiel som po Starom meste, keď mi zazvonil mobil. Ozval sa z neho pomerne tichý mužský hlas. Predstavil sa ako Pavel K…. a tvrdil, že dostal na mňa kontakt z vydavateľstva, pre ktoré som predtým napísal knihy o Meky Žbirkovi a Petrovi Lipovi. Tvrdil, že má originálny príbeh. Ako bývalý reportér som bol k jeho slovám trochu skeptický, no napriek tomu som sa s ním stretol. Keď hovoril o tom, ako ho v detstve školili za špióna, tak som v prvej chvíli zostal prekvapený. O takom niečom som nikdy v živote nepočul. Bol som opatrný a chcel som dôkazy. Vysvetlil mi, že žiadne nie sú, ľudia z kontrarozviedky ministerstva obrany ich skartovali po novembrovej revolúcii v roku 1989. „Nejde mi o to, aby som vás presvedčil, potrebujem niekomu povedať pravdu,“ povedal. A ja som počúval. Po niekoľkých sedeniach a detailoch, ku ktorým som sa nenápadne vracal, aby som ho nachytal na hruškách, ma napokon presvedčil, že také niečo si človek nedokáže vymyslieť, to sa dá len prežiť. On chcel prežiť a tak sa potreboval od minulosti oslobodiť.
Kniha vyvolala početné diskusie. O tom, či je spoveď bývalého detského špióna skutočne založená na reálnych zážitkoch, alebo len snaha vyvolať senzáciu. Mňa by skôr zaujímala hranica medzi rozprávaním Pavla K. a tvojou fantáziou. Napokon, ty si tvorca krásnej literatúry. Tak pokiaľ je to skutočnosť a kde začína tvoja obrazotvornosť?
– Prečo by si Pavel vymýšľal? Aký dôvod by mal uchýliť sa ku lži? Tieto otázky som si často kládol a pokúšal som sa na ne zodpovedať. Trvalo dlho, kým som mu uveril, že to, o čom hovorí, prežil na vlastnej koži. Do jeho príbehu som vložil niektoré svoje drobné zážitky zo života v 60-tych rokoch pre oživenie deja. Taktiež som si naštudoval aj mnohé veci z toho obdobia, ale aj detaily, napr. aké bolo počasie, čo sa vtedy nosilo, atď. Ale aj ja som sa pomýlil, napríklad som si bol istý v tom, že existovala kovová trojkorunáčka. Smola, skvelá editorka knihy, Dagmar Kinčeková, ma presvedčila, že bola len papierová. Pavlove rozprávanie je však stopercentne zachované.
Ešte jedna (celkom súkromná) podotázka, týkajúca sa „Špióna“. Fascinovali (spomenula som to aj v recenzii) Pavlove, akoby jasnovidecké, či situáciu dotvárajúce sny. Pôsobia veľmi sugestívne, typicky kollárovsky. Sú výtvorom tvojej predstavivosti?
– Myslím, že vždy a v každom veku existuje tušenie prichádzajúcej radosti, strachu alebo tajomna, ktorého začiatok a pôvod si často nevieme vysvetliť. Tieto dotvárajúce sny v knihe podľa mňa logicky spájajú situácie a dávajú deju väčší zmysel.
V tom roku nečakali až do letných prázdnin a zavolali ma už na začiatku zimy, ešte pred polročnými prázdninami. Riaditeľ školyma bez problémov uvoľnil z vyučovania, veď išlo o moje zdravie, a pobyt v sanatóriu mi viditeľne prospieval. Vrátil som sa na to isté miesto, do tej istej neútulnej izby, kde som bol pár mesiacov predtým, ale neprekážalo mi to. Tentoraz som prišiel na dva mesiace. Myslel som si, že nič ma už nemôže prekvapiť, lebo viem, čo ma čaká a do čoho idem. Oproti pôvodnej zostave, ktorá sa mi venovala, mi predstavili ďalšieho Psychológa a naznačili mi aj to, na aký účel by som mohol byť po vyškolení použitý.
– Máš všetky predpoklady, aby si sa stal agentom, ktorý bude ochraňovať našu socialistickú republiku pred nežiaducimi protištátnymi živlami. Tvojou jedinou úlohou bude na začiatku tohoto pre teba významného okamihu vyjadriť sa slobodne, či máš záujem pokračovať vo výcviku, alebo sa vrátiš do základnej školy a po jej skončení nastúpiš na vojenské gymnázium, – oznámil Psychológ.
Na okamih som zostal zaskočený, Psychológ pokračoval.
– Si veľmi inteligentný, zlepšuje sa aj tvoja kondička. V obyčajnej škole by ťa bola škoda. Premysli si to do zajtra, – dodal.
Celú noc som nemohol zaspať, oči som zatvoril až nadránom.
Jeho návrh som považoval za obrovské šťastie. Prečo si vybrali práve mňa, čím som si to zaslúžil? Dovtedy som doma bojoval len s fazuľkami, čo mi teraz pripadalo detinské, ale na druhej strane, možno vďaka tejto hre som sa teraz posunul vyššie. Ja, úplne obyčajný chlapec z dediny na južnom Slovensku, som sa mohol stať niekým, koho bude svet uznávať a vážiť si. Vykročil som na cestu, o ktorej druhí chlapci len tajne snívajú. Na druhý deň si ma po dýchacích cvičeniach zavolal Psychológ.
– Rozmýšľal si o tom, čo som ti včera povedal? – opýtal sa ma.
Prikývol som.
– Myslel som si to, lebo si v noci zle spal. Videli sme, že si sa prehadzoval zo strany na stranu. Ako ryba na suchu, – dodal s úsmevom
Psychológ. Už vedel, ako som sa rozhodol.
– Áno, nemohol som spať, – prisvedčil som.
– Takže?
Zmĺkol som, akoby som sa niečoho v tej chvíli zľakol.
– Keby si ten výcvik nezvládol, vieš, na čo myslím, nič sa nestane.
Vyštuduješ vojenskú školu a bude z teba dôstojník.
– Skúsim to, – povedal som nesmelo.
– Prosím? – dobiedzal Psychológ.
– Zvládnem to! Bude zo mňa špión, – povedal som hlasnejšiea sebavedomejšie.
– Dobre, dobre, – prikývol Psychológ. – Vedel som, že sa tak rozhodneš, veril som ti.
Odvtedy sa začal môj výcvik za špióna. O šesť mesiacov som mal desať rokov.
Kniha zaujala amerického novinára českého pôvodu Martina Ferka, ktorý sa s ním skontaktoval začiatkom mája tohto roku z Miami, kde žije. Po jeho prílete do Európy sa včera v Bratislave uskutočnilo stretnutie Martina Ferka s Jozefom Kollárom a hlavným hrdinom kontroverznej knihy Pavlom K., s ktorým žurnalista nahral niekoľkohodinový rozhovor. V blízkych dňoch navštívi aj miesta na Slovensku, na ktorých sa podľa Pavla K. mal koncom minulého storočia odohrávať výcvik detských agentov. Spracované články uverejní v americkom periodiku Examiner a a austrálskom Sunday Mail, vychádzajúcom v Adelaide.
Spracované z tlačových zdrojov Jozefa Kollára
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.