Film so Zetkami, ktorý nechcel byť Béčkom

Nestáva sa často, že sa mi podarí dočítať knižnú predlohu tesne pred premiérou jej filmového spracovania. V prípade Svetovej vojny Z sa tak stalo, a preto sa po knižnej recenzii pokúsim aj o krátke hodnotenie rovnomenného filmu, ktorý mal slovenskú premiéru 27. júna 2013. Priznávam sa, že v mojom prípade sa kinorecenzie píšu omnoho ťažšie ako tie knižné, pretože kým knihu môžem listovať, čítať pomaly a niekoľkokrát sa navracať v texte, v multiplexe, kde si človek ledva nasadí 3D okuliare a už sa na neho valí cunami efektov, obrazov a dolby surround zvukov, sa myšlienky a postrehy uchovávajú omnoho ťažšie.

Aby to však nevyzeralo, že som v prítmí kina stratil niť, je načase sa po tomto úvode vrátiť k podstate, teda k filmu. Jeho predlohou bol vysoko hodnotený svetový bestseller od Maxa Brooksa, pričom filmové práva sa dostali do vlastníctva produkčnej spoločnosti Brada Pitta. Pôvodne sa filmovej adaptácie ujal J. Michael Straczynski, ale scenár sa niekoľkokrát prepisoval, pretože nespĺňal očakávania producentov.

Po konečných úpravách sa réžie chopil Marc Forster, ktorý sa aj z výrazným odklonom od pôvodnej knižnej verzie, pokúsil vystrúhať aspoň finančne úspešný film. To, či sa mu to podarilo ukážu celosvetové tržby, isté však je, že v tomto prípade skutočne platí, že keď už nie je kniha lepšia ako film, tak je film aspoň úplne iný ako kniha.

Podpísal sa pod to možno aj fakt, že na scenári sa odmietol podieľať sám Max Brooks. Kým Brooksova kniha je komplexnou a výnimočnou celospoločenskou sondou do postapokalyptického sveta, film je skôr klasikou žánru (dokonca viacerých žánrov), ktorý má s knižnou predlohou pramálo spoločného, snáď len názov, pár lokalizácií príbehu a samozrejme zombie.

V oboch prípadoch je však ústrednou témou záhadná nákaza, ktorá mení živých a zdravých ľudí na živé mŕtvoly. Forster nedáva divákovi veľa času na to, aby mu vysvetlil ako sa choroba objavila a ako sa z nej stala pandémia. Mediálne správy o záhadnej besnote sa na filmovom plátne za pár minút menia na chaos a apokalypsu. Okamžite sa rozbieha boj o holé životy tých, ktorí mali to šťastie, že sa do ich tkanív nestihli zahryznúť zuby nakazených.

Ústrednou postavou filmu sa v tomto okamihu stáva Gerry Lane (Brad Pitt) – milujúci otec rodiny. Ako bývalý pracovník OSN využíva svoje kontakty, čím aspoň načas získa bezpečný azyl pre svojich blízkych, netušiac, že  prežitie rodiny bude závisieť na bartri – záchrana rodiny, za záchranu ľudstva. Jeho úlohou je nájsť nultého pacienta.

Zdrvujúce je však zistenie, že nič také ako „Pacient nula“ neexistuje. Za celou zombie apokalypsou je vlastne príroda. Príroda, ako najbrutálnejší masový vrah tejto planéty. Je však ešte nádej, že tak ako každý psychopatický zabijak s obľubou zanecháva nejaké stopy, aj príroda sa s vyšetrovateľmi rada zahrá na úchylného psychopata. Keď zahynie niekoľko miliónov ľudí a svet sa zmení v chaotické zombie-ľudské mravenisko, keď už bude mať niekoľkokrát namále aj hlavný hrdina, vtedy sa objaví štrbinka, cez ktorú sa dá z rozbehnutej apokalypsy vystúpiť.

Už aj pri čítaní knihy som si uvedomil, že zombie sú vlastne len inotajom alebo premennou X, za ktorú je možné dosadiť akékoľvek zlo z ľudského, prírodného alebo kozmického sveta. V tomto prípade sú to nemŕtvi. Fenomén, ktorý sa z tmavých kútov ľudského podvedomia dostal do popkultúry. Zombie vo filme boli často súčasťou béčkových hororov. V prípade Svetovej vojny Z však tomu tak nie je. Zombíci naozaj nie sú ako tí z xkrát premazávaných VHS kaziet zakúpených od vekslákov, so simultánnym prekladom na pozadí. Nie sú to už komótne sa pohýbujúce mŕtvoly z Jacksonovho klipu Thriller. Stali sa z nich rýchli predátori útočiaci v celých húfoch.

Masové zombie scény sú vo filme impozantné až tak, že miestami máte sto chutí zložiť si z očí 3D okuliare. Našťastie autori neskĺzli k béčkovému gýču a aj detailné zábery na zombie sa objavujú minimálne. Aj tie najbrutálnejšie útoky, trhania ľudských tiel na kusy, krv, vzduchom lietajúce kúsky mozgov, likvidácia zombíkov, teda všetka tá od filmu so zombies očakávaná mäsiarčina, sa odohráva akoby mimo záber. Aj preto sa z tohto filmového počinu môže pokojne stať rodinný film, pre rodiny s násťročnými deťmi. Kto by si však myslel, že filmu chýba napätie a typické vystrašujúce scény, tak nech si radšej pred návštevou kina pribalí aj náhradné baterky do kardiostimulátora.

Ak by som mal vybrať dve pre mňa najdesivejšie scény. Tou prvou by bola určite zombie vlna prekonávajúca múry Jeruzalema a následná naháňačka v jeho uličkách. Keď sa už konečne Pitt usadil v sedačke lietadla vzlietajúceho z izraelského letiska, filmári naservírovali podľa mňa druhú znepokojujúcu scénu a to so zombíkmi na palube. Malý priestor, let nad oblakmi, žiadny únikový východ a z klaustrofóbie sa teoreticky nedá ani prestrieľať. Pomohol by snáď len granát.

Svetová vojna Z je dobré kino a kríženec medzi žánrami. Možno typických zetkových fanúšikov sklame práve kvôli absencii gore scén, no naopak môže uspokojiť tých, ktorí sa striasajú hnusom už pri vyslovení slova zombie. To bol pravdepodobne aj zámer autorov, teda pritiahnuť do kín zombíkov sa desiacu väčšinu, pričom návnadou sa stal sám Brad Pitt.

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť