sa vraví, že človek čím je starší, tým menej sa prispôsobuje. Už sa mu nechce. Kým v 20-ke sme tolerovali všetko možné, v 30ke dvihneme obočie, keď sa chlap zdvihne od stola v momente ako sa blíži čašník s účtom, lebo si musí odskočiť, pomaly prevalí stôl. Chyby, nedostatky, čo sa tolerovali pred 10 rokmi, už nie sme ochotní tolerovať, načo. Je stále tažšie a tažšie sa zamilovať, lebo už do toho nejdeme po hlave, stále sa tam mieša ten sprostý rozum a bráni nám prežiť tú pravú a jedinú lásku a tie motýle v bruchu, jednoducho si užiť toho druhého a po všetkých sklamaniach mať pocit, že áno, toto je to pravé.
Nechodím už na svadby, stále sa vyhováram, že nemám čas, lebo práca atď. Často to vlastne ani nie je výhovorka, naozaj som sa po hlave vrhla do roboty. Nebaví ma to, lebo vždy, keď prídem na nejakú svadbu, tak vidím súcitne pohľady typu, že, veď aj ty si niekoho nájdeš, nestrácaj nádej a podobný bullshit. Moja snaha vysvetliť, že som ok a vyhovuje mi tento spôsob života, sa stretne len s ďalšou ľútosťou. WTF. Bola som zasnúbená, skoro svadba a potom ma osvietilo. Keby som sa vtedy vydala, dnes som rozvedená, s dvoma deťmi a s dlhmi na celý život.
Niekedy sa ráno zobudím a je mi smutno, nechce sa mi ani vstávať. Najradšej by som prespala celý den. Odkedy zomrel otec, chýba nám v domácnosti mužský element, niekto akčný. Mňa aj mamu ničí človek, ktorý by nám mal byť najbližší. Aj je, práve preto nás to ničí. Keď niekedy, občas s mamou pijem kávu v kľude, strašne si to užívam, nie je veľa takych pohodových chvíľ. Rozmýšľame nad tým, že keby si bol človek strojcom svojho štastia, je nám famózne. Bohužial nie je všetko len v našich rukách.
Únik. V podstate rande na slepo, nevideli sme sa roky. Že poď na kafe a ja že dobre. Už to trvá dlhšie. Netušili sme, čo z toho bude, nevieme to doteraz. Ani jeden z nás nemá potrebu definovať náš vzťah a updatovať ho na facebooku. Je to dobre. Je nám dobre spolu. Máme preskákane obaja. Facky od života a od najbližších.
Sedím v kaviarni/vinárni, je piatok večer. Dávam si dvojku bieleho, zapálim cigo. Prišla som skôr, vždy chodím skôr, neznášam keď na mňa musí niekto čakat. Teším sa na neho. Auto som nechala doma. Je mi jasné, že vypijeme litre vína, nie kvôli vínu, ale kvôli tomu, že prekecáme celú noc. Ráno sa zobudím. Rozum ostal doma spolu s twingom. Neriešim. Milujem ho.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments