Keby Lev Nikolajevič Tolstoj napísal román o drogovej scéne, možno by začal tým, že všetky príbehy narkomanov sú rovnaké a všetky príbehy o statočných policajtoch osobité svojím spôsobom. Vydavateľstvo Tatran sa popri vynikajúcich svetových bestselleroch rozhodlo aj pre pohľad na domáce prostredie a uviedlo pred časom detektívku Michala Černeho Prípad Vendéta.
V stoštyridsaťštyri stranovom diele sa ukrýva príbeh Tonyho, ktorý po tom ako prišiel kvôli jazde s alkoholom v krvi o vodičský preukaz, skončil najprv ako narkoman neskôr ako drogový díler. Mladý chlapec sa po čase vypracoval natoľko, že zaujal miestneho bossa Orla. Ten ho potom povýšil na pikolíka dozerajúceho na obchod s prostitútkami v zahraničí.
Je pochopiteľné, že tam, kde sa nachádzajú aj zlosynovia, musí byť aj ruka zákona. Tú vo Vendéte reprezentuje dvojica bratislavských detektívov Slavo a Dominik. Orla sledujú už pomerne dlho, čakajú len na jeho chybný krok.
Prípad Vendéta nie je výrazne iná ako hociktorý podobný príbeh na túto tému. Michal Čierny, podobne ako jeho úspešný kolega Domink Dán, je pseudonym bratislavského policajta a treba uznať, že prostredie dokonale pozná. Jeho manželka, ktorej v závere knihy ďakuje za dohľad nad štylistikou, ho ale nezbrzdila v zrejme nechcenej autenticite. V knihe nadáva každý – od šlapiek na ulici až po univerzitného profesora, policajtov nevynímajúc. Nuž ale zvýšená frekvencia kuriev a ríť z nej Matkina nespraví.
Omnoho prekvapivejší než pohľad do života malého drogového priekupníka a háremu prostitútiek, je opis práce tých, čo by mali občanovi služiť. Postavy policajtov nie sú vykreslené ani trochu atraktívne a pravdepodobnosť, že si obľúbite niekoho z tých, čo na ohlásené prípady násilia rezignujú a viac ich trápi, že im vynadajú manželky za absenciu pri nákupoch alebo plánovanej sobotnej návštevy kina, je minimálna. Vrcholom ich apatického prístupu k práci je policajná akcia, kde viac ako výsledok je dôležité, KTO ho dosiahol. Ak toto má byť onen mrazivý pohľad na realitu, čo sľubuje podnadpis, tak potom to vyšlo. Ale nemali by knihy predsa len prinášať istú formu sna?
Ostáva dúfať, že sľúbené pokračovanie bude autorsky zrelšie a Michal Čierny príde s detektívkou, ktorá bude menej korenistá ale o to živšia a najmä napínavejšia, aby čitateľ otáčal strany bez prestávky až do konca.
Ukážka
„HALÓ? PROSÍM…? DOBOHA, KTO TAM JE?“ KRIČAL DO telefónnu Tony. Bol nervózny, lebo bolo len jedenásť hodín predpoludním a telefón ho zobudil. Tony mal totiž za sebou pár ťažkých nocí a jeho telo bolo v stave, že nevyhnutne ešte potrebovalo oddych.
„Tony, Tony, kurva, čo je?“ odpovedal Roman na druhom konci linky.
„Roman, ty chudák, čo, doriti, chceš?“
„No, čo by som asi tak chcel, potrebujem dve cédečká.“
Tonymu došlo, kto vlastne Roman je a že si chce od neho kúpiť dve skladačky. Slovo „cédečká“ používali ako krycí názov pre drogy. Hovoriť do telefónu, čo robí, predsa nemohol. Tak to funguje. Základom všetkého je netrepať do slúchadla kraviny.
„Roman, daj mi teraz pokoj a zavolaj neskôr.“ Tony z posledných síl vypol telefón a hodil ho na druhú stranu izby. Potom sa mu podarilo znovu zaspať.
„Tony, Tony, počuješ ma, ty hovado?“ kričal Roman ďalej do hluchého telefónu. „Ja ťa serem, zavolám Dušanovi,“ dodal už skôr pre seba a začal zháňať matroš inde.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.