Z Chatrče na Rázcestia

Krátko po nežnej revolúcii sa s otvorením trhu a náručia názorovej slobody, aj u nás objavil fenomén zaoberajúci sa posmrtným životom a zážitkami blízkosti smrti. Populárne sa stali zážitky o tuneloch s príjemným svetlom na konci a vznášaní sa nad vlastným telom, kým medicína hrá piškvorky so smrťou. Knihy Raymonda A. Moodyho sa v tomto čase predávali ako teplé rožky, pričom našej partii – otázkami života a smrti očarených gymnazistov, sa jeho kniha Život po živote (Life After Life) dostala do rúk ešte v akomsi samizdatovom vydaní, za ktorú dal vtedy spolužiak nekresťanské peniaze.

Z tohto obdobia si pamätám aj na premietanie filmu Hráči so smrťou (Flatliners). Naše malé provinčné kino praskalo vo švíkoch a obecenstvo skoro ani nedýchalo. Dnes si už neoživujem spomienky na dej filmu, ale na šlamastiku, do ktorej som sa po kine dostal, si pamätám celkom živo. Vtedy som sa zaprisahal, že cudziu frajerku do kina nepozvem už ani v ďalšom živote.

Po čase som sa však o posmrtný život prestal zaujímať. Pripisujem to dospelosti a názorovému dozretiu. Dokonca som na všetky takzvané skúsenosti z druhej strany dostal alergiu a existenciu tunelov so svetlom na konci dodnes obdivujem iba ako výsledok inžiniersko-stavebného umu a úsilia. Napriek tomu som pred pár dňami dočítal knihu Rázcestia od autora svetového bestselleru Chatrč. Kniha Rázcestia je presne o tých veciach medzi nebom a zemou, ktoré súvisia s posmrtným životom duší, pričom je nutné dodať, že autor Paul Young – dieťa kanadských misionárov, ju ešte dochutil kresťanskými evanjelikálnymi motívmi, typickými pre severoamerický kontinent.

Young predstavuje príbeh Anthonyho Spencera, egoistu a boháča na vrchole podnikateľskej slávy,  ktorého cesta k peniazom a úspechu však zdevastovala jeho priateľské a rodinné vzťahy. Anthony tak ostáva celkom osamotený, zabarikádovaný vo svojom súkromnom nedobytnom úkryte, pričom ak si svoju duchovnú a emočnú chudobu na chvíľu uvedomí, okamžite ju utopí v alkohole.

Po nečakanej mozgovej príhode však upadne do kómy a leží v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti. Vtedy jeho myseľ (duša) opustí telo a blúdi po svete, ktorý je odrazom jeho vlastného zničeného vnútra. Ocitá sa v pustej a nehostinnej krajine obohnanej múrom, ktorá je čitateľovi predstavená ako živá bytosť. Vyprahnutosť predstavuje metaforu odkazujúcu na Anthonyho chudobný život v oblasti citov, múr symbolizuje izolovanosť, samotu a uzavretosť.

Anthonyho postkomatický stav sa tak stáva akousi cestou premeny duše, pričom jeho sprievodcami sú sám Ježiš a Duch Svätý v podobe starej Indiánky z kmeňa Lakota. Tieto duchovné bytosti upriamujú Tonyho na podstatu vlastnej premeny, aby sa vcítil do života iných ľudí, chápal ich radosť, starosti a láskavú pomoc, vlastnosti, ktoré on už dávno vytesnil zo svojej duše. Anthonyho duša zrazu zažíva transcendentálne skúsenosti s reálnymi živými ľuďmi. Postupne rekultivuje svoju vnútornú krajinu, rekonštruuje v nej príbytok pre Boha a rúca múry paranoickej samoty.

Práve netradičné zobrazenie spirituálnych bytostí  a množstvo metaforických odkazov týkajúcich sa vzťahu Boha a človeka, lásky, pozemského a aj nadpozemského života, zaraďujú knihu do kategórie „náboženská motivačná mystika“, ktorá skutočne nemusí osloviť každého. Nedivil by som sa však, keby sa Rázcestia stali podobne ako Chatrč svetovým bestsellerom. Ani nie tak pre ich literárnu kvalitu, ale skôr kvôli ľudskému duchovnému hladu, ktorý je v dnešnom materiálnom svete enormný.

 

Jozef Kuric

Jozef Kuric - počet článkov 109 .

Keby sa dostal do rúk mafiánskeho výpalníka Roba, ten by sa ho asi spýtal: „ No čo je učiteľko, krásny človek?“. Toto povolanie naozaj robí celý svoj produktívny život a popritom od decembra 2009 aktívne bloguje na blogu SME.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments