Darmo by ste sa ma spýtali, koľko Remarquových kníh som už zhltla, s istotou však viem, že mojou prvou a najpreferovanejšou sú Traja kamaráti. Áno, sú odlišní ako Na Západe nič nové alebo Čas žitia a čas umierania, ktoré sú miestami až morbídne naturalistické a detailné, ale všetky jeho diela predsa spája niečo spoločné – nenávisť a odpor voči vojne a úpadku spoločnosti, ktorý s ňou šiel ruka v ruke. Niekedy treba hľadať hlbšie, inokedy sa Remarque tvári, že je svojím spôsobom pozitívne naladený človek. Boli však situácie, kedy som sa naňho dosť nahnevala a po pármesačnej tichej domácnosti som po čase vytiahla súbor poviedok Nepriateľ.
Nepriateľ je Remarquovou výpoveďou o prvej svetovej vojne, do ktorej bol priamo povolaný a bol prinútený prerušiť svoje štúdium. Táto udalosť ním psychicky veľmi pohla, krátko po vojne zomrela jeho mama, priateľ, a aby toho nemal málo, rozviedol sa (prvýkrát) so svojou manželkou Ilze Jutta „Jeanne“ Zambonou (neskôr, keď už získala víza, kvôli čomu sa vzali, sa opäť rozviedli).
Začal pracovať ako novinár a jeho román Na Západe nič nové bol po dlhšom otáľaní médií publikovaný. Samozrejme, zožal úspech a to taký, že kniha sa dodnes drží medzi najpredávanejšími dielami všetkých čias.
Počas svojho „mládí“ a práci v žurnalistike začal vydávať poviedky, z ktorých vzišlo dielo Nepriateľ. Na prvý pohľad kniha s negatívnym názvom môže mierne odradiť, ale nedajte sa oklamať. Poviedky nie sú výpoveďou priamo z bojísk vojny, ako sme u Remarqua zvyknutí, ale skôr o jeho odpore voči nej. Predpokladám, že práve vojna symbolizuje tohto abstraktného nepriateľa.
Poviedky sa líšia príbehom, postavami, aj miestom, ale každá z nich v sebe nesie spomínané protivojnové posolstvo. Mne najviac učarovala „Jozefova žena“. Rozpráva o žene, ktorá túžobne očakávala svojho manžela, ktorý bol medzi hŕstkou šťastných, ktorí vo vojne nepadli. Po návrate sa jej radosť na čas rozplynula, zistila totiž, že jej manžel stratil pamäť. Ako sa neskôr ukáže, len dočasne.
Žena sa nevzdávala, skúšala všetko, fotografie, spomienky na spoločné chvíle, ale ani to mužovou pamäťou nepohlo. Rozhodla sa preto o radikálne riešenie – vydala sa s priateľom a manželom na miesto, kde ho zasiahla rana z dela a spôsobila jeho nešťastie.
V zákryte, v ktorom prišiel muž o pamäť, vojaci vykopávali zvyšnú muníciu a jeden nešťastník utržil smrteľné poranenie po tom, ako nevybuchnutá mína explodovala priamo pod jeho nohami. Keď pribehla k Jozefovi, aby zistila, či nie je zranený, muž ju spoznal…
Túžba vymaniť sa z pevnej náruče povojnovej apatie a nájdenie (staro)nového zmyslu života, to je to, po čom postavy v poviedkach Nepriateľ túžia. Prečítajte si!
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.