Ako čo najšetrnejšie oznámiť svojmu okoliu, že ste vlastne celoživotný mizantrop? Jednoducho. Stačí spadnúť v lese z bicykla. Príde zatmenie, v ktorom sa vám celý život môže obrátiť naruby, presne tak ako spodné prádlo, ktoré si obliekate skoro ráno v absolútnej tme. To vraj prináša šťastie, ale aj úder do hlavy vás môže urobiť šťastným.
Zrazu nebudete musieť riešiť farbu obkladačiek rekonštruovanej kúpeľne, nebudete sa musieť vyjadriť k dĺžke vane alebo k vojne v Iraku. Už vás nebudú zožierať pochybnosti o láske k vlastnému partnerovi a z hlavy vám vylezú všetky tie otravné pesničky, ktoré tam naliezli, keď vaše deti opakovane sledovali detské programy. Zrazu zostane úplne ticho. Žiadny Tinky Winky! Žiadny Dipsy, Laa Laa a Po! Koniec Teletubbies! Tým dáte načisto zbohom. Na rozlúčku pobozkáte ženu, deti, zbalíte si stan a pár švestiek, a hor sa do lesa.
Vrátite sa tak ku koreňom človečenstva. Stanete sa lovcom a zberačom a ešte aj príležitostným zlodejom. Pokúsite sa o splynutie s prírodou. Prestanú vás zaujímať peniaze, presne tak, ako vás prestali zaujímať ostatní ľudia. Zabijete svoje prvé zviera, najlepšie nejakého losa. Potom budete žiť s malým osirelým losím mláďaťom, pretože jedine tak môžete odčiniť zabitie jeho matky. Budete s ním hrať po večeroch pexeso, hoci losy sú v hraní pexesa úplne neschopní.
V lese sa budete cítiť neohrozene, pretože v lese platia iné pravidlá, na ktoré nemajú dosah právnici, pravičiari a ani ľavičiari. Nebudete musieť čeliť iným ľuďom a iní ľudia nebudú musieť čeliť vám. Oni tak budú uchránení od vášho sarkazmu a nenávisti, a vy pred ich šikovnosťou a stupiditou.
Okrem toho sa vycvičíte v samote, pretože samota je základom celej konštrukcie bytia. „Je to takpovediac nosný pilier. Môžete žiť s inými, ale žiť s niekým znamená žiť vedľa neho“. Po pár mesiacoch zistíte, že už si ani nepamätáte, kedy ste sa naposledy rozprávali s iným človekom. Funguje to skvele. Pochopíte, že zo všetkých vecí, ktoré jeden druhému môžete povedať, ste vy nepovedali nič. Stanete sa živým príkladom toho, že si ľudia v podstate ani nemajú veľmi čo povedať. Bude to výborný začiatok premeny a vy budete šťastní.
Nie, toto nie sú Hiraxove rady na šťastný život. Toto by vám poradil Doppler, hlavný hrdina rovnomenného románu. Autorom Dopplera je Erlend Loe (1969), jeden z najprekladanejších nórskych autorov, ktorý debutoval na začiatku deväťdesiatych rokov. Stal sa populárnym vďaka humorným a niekedy až naivným románom, je však autorom aj niekoľkých kníh pre deti. Práve svety detí a dospelých sa v jeho tvorbe často prelínajú, pričom problém s dospievaním a integritou majú práve mužské postavy.
Takou je aj postava Dopplera, otca, manžela, úspešného a šikovného človeka, ktorý sa dostáva do akejsi krízy stredného veku a po páde z bicykla opustí rodinu a svet úspechu. Odsťahuje sa do lesa neďaleko Osla, kde chce nájsť pokoj a harmóniu. Na tomto mieste sa zároveň vysporiadava so smrťou svojho otca a nadobudne presvedčenie, že tak ako on k tomuto osobnému prerodu potrebuje les, les zase potrebuje jeho.
Neskôr, keď sa napriek svojej mizantropii opäť priblíži ku konkrétnym ľuďom, zistí, že jeho averzia k ľuďom vychádza z poznania ľudí, ktorí ho obklopujú, teda z ľudí žijúcich v Nórsku. Tým sa z tohto románu stáva aj akási politicko-ekonomická kritika nórskej konzumnej spoločnosti. Doppler podľahne predstave o mieste, kde žijú ľudia úplne iní. Rozhodne sa pre ďalekú púť cez lesy, na miesta, kde nájde ľudí, ktorých bude môcť mať radšej, ako tých, ktorí ho doteraz obklopovali. Je rozhodnutý putovať dovtedy, kým nebude mať neochvejnú istotu, že takého miesta na svete niet.
Erlend Loe: Doppler, Vydavateľstvo: Premedia, 2013, Preklad: Jozef Zelizňák
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments