Literárno-ľúbostná poradňa babičky Lívie

Literárno-ľúbostná poradňa babičky Lívie: Eugen Onegin

By Beáta Beregrad Grünmannová
27. septembra 2013

oneginf

Milá babička Lívia, nevieš, prečo som sa vlastne dal zastreliť?

S úctou
Múzami pobozkaný Vladimír Lenský, t.č. nebožtík
(Alexander Sergejevič Puškin Eugen Onegin)

Milý Vladimír,

Keby si skončil svoju životnú púť teraz, navrhla by som Ťa na Darwinovu cenu. To je cena za najhlúpejšiu zbytočnú smrť. Umrieť kvôli tomu, že si Tvoja frajerka zatancovala s Oneginom okrem mazúrky aj kotilión? No máš Ty všetkých pohromade?

Chudák Eugen! V Petrohrade to mal ťažké. Od večierka ku večierku, plesy, divadlá, balety a ženské, ženské, samé ženské. Slobodné, vydaté, vdovy, nezrelé, zrelé, prezreté. Prejedol sa chudáčik. Po sto zákuskoch už na sladké skrátka nemáš chuť. A tak mu dedičstvo po strýkovi vidiečanovi prišlo vhod. Celé dva dni sa na dedine nenudil! To bol určite jeho osobný rekord. V podstate to bol neškodný studený psí čumák, milovník, čo konvertoval na mizantropa, čítal knihy, pil víno a chcel mať svätý pokoj, náš Eugen.

A do to si sa vmontoval Ty, Ty poeta, k svojmu nešťastiu jeho sused. Vrúcny, horľavý, zapálený, roztúžený, človek, aby mal poruke preventívne hasiaci prístroj, keď si začal hovoriť o Oľge Larinovej, svojej snúbenici. Môj názor? Klasicky zapálené lýtka, veď si mal osemnásť rokov. Bodaj by Ti nepripadala úžasná, nádherná. Hehe. Prepáč.

Eugen Onegin, keďže bol predsa len znalec, skonštatoval, že keby už, tak Tatiana, jej staršia sestra. Tým to pre neho haslo. Ale Tatiana, dievča úbohé, obeť literatúry, bola rozochvená a zasnívaná a v očakávaní. Dalo sa predpokladať, že prvý inteligentnejší chlap, krajší od čerta, čo sa zjaví medzi tými statkármi zo susedstva, zapadne do jej srdca, pripraveného na veľký cit. Zapadol tam Onegin, až po uši. List mu napísala, ponúkla sa ako na podnose, duša prostá, nerafinovaná, nenaučila sa robiť veľkomestské caviky na zvýšenie svojej hodnoty. Bol natoľko na úrovni, že odmietol slušne, však dievča to bolo milé, len on odhadol situáciu tak, že manželstvo by ho bavilo zhruba jeden deň.

A Ty, truhlík milený, si ďalej poetil a tešil sa na svadbu s Oľgou. Síce bola plytká ako tanier, ale ak som pochopila tie rýmy dobre, mala fakt dobrú postavu. Lenže si pozval Onegina na Tánine meniny a nahovoril mu, že to bude len malé rodinné stretnutie. A bol to pritom dedinský bál, kde ho všetci okukovali. Tak sa naštval a len tak cvične Ti začal opaľovať snúbenicu. A Tebe od samej žiarlivosti nenapadlo nič lepšie, len ho vyzvať na súboj. Veď ju ani len neobchytkával.

Vieš, čo si myslím? Že si sa ani tak nehneval na neho, ako Ti došlo, že Tvoja premilená je … no ako to povedať, aby si post mortem nevyzval aj mňa… skrátka náchylná opätovať sympatie pomerne ľahko. Eugen Ťa vážne nechcel zabiť. Tvoj hlúpy sekundant mu ale neponúkol zmier. Aj na súboj zaspal. Ako sekundanta si zobral sluhu, skrátka dosť to sabotoval, ale nie, Ty si musel robiť romantického hrdinu. A tak si skončil s guľkou v hrudi. Na cintoríne. Oľge vôbec nedošlo, že niečo urobila zle. Veď ani neurobila. Len, neviem, či Ti to tam hore povedali, nesmútila pridlho. Asi tak dva týždne. Potom sa zahľadela do uniformy. Do nejakého ulána. Ani len poriadna šarža to nebola. Rýchlo sa vydala a odišla s manželom. No fakt sa Ti to oplatilo. Zhorieť ako fakľa.

A Onegin? Vybral sa na cesty, svedomie ho trápilo. Keby nebol tancoval, aby Ťa nazlostil, mohol si žiť, dávno bez ilúzií o Oľge, možno by si už nebol zapálený štíhly básnik, ale zľahka obézny statkár, ktovie.

Nakoniec sa vrátil do Moskvy. Na jednom bále zbadal vznešenú krásnu unudenú kňažnú. Skoro padol na zadok, keď zistil, že to je Tatiana. Urobila terno na manželskej burze, generál a knieža k tomu. Nech máš v tom básnickom nebi aj nejakú malú radosť-škodoradosť, milý Vladimír, pre zmenu sa zamiloval Onegin, pre zmenu on listy písal, pre zmenu on dostal kopačky. Tatiana, ako správna heroína, ho síce stále milovala, ale povedala ňet! Zbytkom zdravého rozumu usúdila, že neistá perspektíva s Oneginom ( jeho nevytrvalosť v láske bola priam pojmom ), nestojí za stratu postavenia, cti a dobrého života. A tak ak Eugen neumrel, fňuká nad stratenou šancou alebo z urazenej ješitnosti dodnes. Nevieme presne, Puškin to ukončil dosť prudko.

Hm, tak prečo si Ty, somár môj, umieral? Snažím sa nájsť aspoň niečo, čo by Ťa utešilo. No tak hádam to, že keďže si zomrel mladý, nemusel si zostarnúť. A pán Puškin Ťa opísal tak pekne a pán Čajkovskij Ti napísal úchvatnú opernú áriu a generácie dievčat na Teba myslia s láskou a súcitom. Síce si zomrel pre hlúposť, ale pomník máš pekný.

Tvoja babička Lívia
(ktorá má radšej Onegina, pretože ho vo filme hral Ralph Fiennes…to vieš, ženy )