Ian McEwan: Operácia Medový motúz

Málokedy dôverujem knihám, ktoré napísal muž.
Vidíte, aká som nepozorná? Takmer by som si znepriatelila všetkých tých skvelých, čítavých a vtipných pánov spisovateľov – ak by tu zablúdili – len preto, že mám schopnosť nedokončiť nahryznuté.
Veta mala správne znieť:
Málokedy dôverujem knihám, ktoré napísal muž tváriac sa, že je ženou.
O to viac, ak je príbeh postavený na rozprávaní v prvej osobe.
S takýmto predsudkom som pristúpila k siedmej strane najnovšieho člena knihotéky britského držiteľa Bookerovej ceny Iana McEwana.
A ešte aj tá obálka.  Že je príšerná?
Jej tvorca mal pravdepodobne dosť naponáhlo, možno mu už išiel autobus, alebo mu zavolali z domu, nech súrne kúpi chlieb a štvrtinku masla, neviem… v každom prípade by sa túto odpornosť nehanbili ani ženské prepytujem romány z najspodnejších regálov výpredajových bazárov, v ktorých si okrem ehm… literatúry zabalíte do košíka aj porcelánovú sošku anjela a trojbalenie antistatických utierok na prach. Navyše, vychádzajúc zo základov vrodenej (figu vrodenej, socialistickou školou naučenej) skromnosti, od prírody sa mi priečia dielka prosiace o pozornosť barličkami ako  „Od autora bestsellerov A, B a C„, alebo  „Najlepšia kniha tohto roka„, respektíve – a tu ide o víťaza mojej súkromnej hitparády upútaviek –  „Konečně časopis, který vás bude bavit“ (moja dcéra naň minule v stánku vrhla pohľad znamenajúci niečo v zmysle – ty kokos, to musí byť fakt dosť zúfalé).
Dobrá kniha sa má skrátka chváliť sama.


Toto veru nevyzerá na dobrý začiatok, že?
Jediná vec, ktorá má ako tak držala na čitateľskej uzde, bol fakt, že mi ju odporučil môj obľúbený knižný poradca. A tak som sa v mene zachovania dobrých vzťahov pustila do čítania.
Príbeh je to jednoduchý, ba až otrepaný. Hovorí o vášnivej hĺtačke beletrie, vcelku peknej dvadsiatničke Serene. Nejde o žiadnu angažovanú bojovníčku za slobodu slova, či ľudské práva, ako by sa z ďalšieho textu mohlo zdať – to nie. Naopak, osoba je to pomerne nepriebojná, plávajúca životom po prúde určenom rodičmi, priateľkami a milencami.
Táto osoba vám natrafí na staršieho ženatého muža, s ktorým prežije tajný milostný vzťah a viac-menej je ním opäť vmanipulovaná do niečoho, čo celkom nechce. Na jeho radu, tesne po nechutnom rozchode, Serena požiada o zamestnanie v britskej spravodajskej službe MI5, a div sa svete, tá ju naozaj zamestná.
Čo asi mohli v sedemdesiatych rokoch robiť ženy v tajnej službe, čo myslíte? Nuž, triedili papiere, občas poupratovali konšpiračný byt, alebo sa zúčastňovali nudných „vzdelávacích“ prednášok. Do ostrých akcií sa zásadne posielali mužskí agenti, tajomne schovaní do tmavých plášťov a klobúkov.
Pozor, zmena. Vonku nám zúri studená vojna a energetická kríza,  Sovieti neznášajú západ a západ neznáša Sovietov – a našu neskúsenú a pomerne obyčajnú devu z nepochopiteľných dôvodov poveria úlohou. Bude z nej tajná agentka.
Tu sa zastavím. Asi to mal byť autorov zámer, ale jeho kniha vo mne zanechala dojem, že MI5 v tých rokoch zamestnávala celkom slušnú zbierku idiotov. Ich úlohou bolo plniť stránky románu nekonečným tliachaním o politických súvislostiach spred 40 rokov, ktoré bežný čitateľ/ka takmer vôbec nevie dať dokopy s učivom dejepisu základnej a strednej školy.  Že tej vete celkom nerozumiete?
Tak teda z mosta doprosta – zhruba pätina textu tam vôbec nemusela byť. Áno, kde-tu treba spomenúť berlínsky múr či štrajk baníkov, ba ani pár známych mien nie je na škodu, ale ak ich spisovateľ s vážnou tvárou vloží do úst krásnej, no inak priemernej absolventky matematiky s potrebou mať nejakého frajera a obdivujúcu knihy Jane Austenovej, pripadá mi to mierne pritiahnuté za vlasy.
Ale (ach, tie moje predsudky), čo iné sa dá čakať od muža, ktorý hovorí ústami ženy, že?

To som si teraz dala. Aha, vidíte toho pána v kockovanej veste so zbierkou prejavov Winstona Churchilla za chrbtom?
Práve si (a oprávnene) pomyslel, že som si to mala radšej naštudovať a nefrflať toľko. A že ak sa mi to nepáči, tak je moje miesto pri polievke a sporáku.
Milý pán v kockovanej veste, máte úplnú pravdu. Politické dejiny nikdy neboli mojou silnou stránkou, bohužiaľ, ani tá polievka na sporáku medzi ne nepatrí. Pokúsim sa polepšiť v oboch menovaných oblastiach, a aj frfľanie obmedzím.
S úctou, a tak ďalej, a tak ďalej.

V tomto okamihu sa končia kritické časti môjho čitateľského pojednania. Odteraz nás čakajú už len chvály, radostné úvahy a odporúčania.
Totiž – odmysliac si tých pár odstavcov, v ktorých sa autor nechal uniesť záujmom o politické dejiny a naskladal ich do textu hlava nehlava – musím s nemalým nadšením skonštatovať, že to napísal vskutku výborným štýlom.
Ian McEwan má dar upútať pozornosť svižným dejom, zaujímavým príbehom, a najmä pointou.
Čo mám totiž v knihách najradšej, nie sú dejiny ľudstva, ale dejiny človeka. Ako vyrastal, čo ho ranilo, či z toho zmúdrel alebo aj nie… no, a v tomto smere je román skvelý.
Aby ste vedeli, do čoho idete:  Serena dostane od MI5 úlohu presvedčiť nádejného poviedkára Haleyho, aby prijal grant zo skrytých vládnych fondov a stal sa tak „druhým Georgeom Orwellom“. A ak napíše niečo pekné, čím zasadí rozhodujúci úder totalitným systémom, možno ju konečne pochváli aj samotný šéf (pssst, všetko je to prísne tajné). Nuž – asi nebudete prekvapení, keď všetky plány stroskotajú vďaka obyčajným ľudským slabostiam – žiarlivosti, hnevu a všemocnej láske.  Neprepadajte panike – román predsa len napísal chlap – takže aj vďaka sexu.
Ian McEwanViete, čo ma pri čítaní baví?
Približne dvadsať strán pred koncom si zvyknem tipnúť, ako to celé dopadne. Ak ma autor prekvapí a zakončí príbeh inak ako ja, tak to bol pre mňa krásne strávený čas. Vy to zase spoznáte podľa toho, že sa so svojím nadšením zverím Sieťovke (aj teraz som tu).

Pochopiteľne, pointu vám dnes neprezradím, to by som bola za peknú hyenu, ale vedzte, že si už zháňam ďalší príbeh od Iana McEwana.
Do čítania, priatelia.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť