Paperbackové (S)pamäti

spamätiMichalovi Hvoreckému rozumiem dokonale. Je to totižto môj rovesník, takže na všetky zmeny a transformačné procesy slovenskej súčasnosti sme nazerali očami rovnako mladých, respektíve rovnako starých chlapcov alebo mužov. Odlišuje nás však sčasti rôzne materské prostredie a vplyvy. To jeho bolo, a aj stále je predsa len viac intelektuálnejšie, čo Hvoreckého predurčilo, aby sa sám stal mladým slovenským intelektuálom. O rôznych myšlienkových vplyvoch a osobách, ktoré ovplyvnili jeho osobnostný rast, podáva tento mladý slovenský spisovateľ a publicista svoje svedectvo aj v jeho najnovšej knihe s názvom Spamäti.

Aby však nevznikol dojem, že Hvorecký si už v mladom biologickom a aj spisovateľskom veku stavia akýsi pomník, je nutné dodať, že v skutočnosti ide o akýsi kompilát jeho vlastných už odpublikovaných textov, či už vo virtuálnom priestore alebo v printových médiách. Tento fakt som si uvedomil už po pár stránkach knihy, keď som objavoval podozrivo známu znalosť napísaného textu. Uvedomil som si, že reťazovo plynúce glosy, fejtóny a výpovede som už čítal väčšinou v podobe statusov na jeho facebookovom profile, alebo ako príspevky na Michalovom blogu, ktorý tiež pravidelne sledujem.

V slovenskom knižnom svete síce už existuje pár knižných pokusov, keď bloger vydal svoje online texty ako knihu, ale Michalov počin je predsa len v niečom unikátny. Pamäti Spamäti sa totižto rodili priamo na sociálnej sieti, pričom každý príspevok bol okamžite okomentovaný niekedy až stovkami komentárov, a tak bol prežutý v búrlivých diskusiách virtuálneho davu.

Väčšina jeho reflexných statusov sa vždy šírili sieťou ako prívalová vlna, zdieľaním vytvárala akúsi spamovú reťazovú reakciu, ktorá sa šírila po stenách mnohých facebookových profilov. Na základe tohto prirovnania so spamom, názov knižky získava ešte ďalšiu rovinu, a to už podobnosť titulu s memoármi je milou slovnou hračkou.

Texty sú akousi retrospektívou štyroch rokov, aj keď v knižnej podobe ich Michal Hvorecký vytrhol z chronológie a precízne ich pomocou premostení poskladal úplne nanovo, čím vytvorili celkom nový literárno-esejistický celok. Je to tak autentický portrét autora, obraz Slovenska aj rôznych kútov sveta. Kritické slová na slovenskú realitu sa popritom prelínajú so spomienkami na detstvo v normalizačnej Bratislave a dospievanie v dobe mečiarizmu. Súčasťou akejsi kostry sú aj príbehy jeho rozvetvenej rodiny, rozprávanie o vlastnom otcovstve a rodičovstve, pričom nechýbajú ani skúsenosti z ciest, od Bratislavy po Michalovce a z Berlína, cez Palermo až do Kábulu.

Väčšina textu je však v konečnom dôsledku reflexiou mladého sociálneho liberála, ktorý formuje svoje názory na základe videného a odžitého. Vzhľadom na to, že ako jeden z prvých autorov prezentoval svoje meno a knihy prostredníctvom priameho kontaktu s čitateľským publikom, jeho postoje a glosy sú často výsledkom osobnej skúsenosti, a to nielen s pozitívami, ale aj s problémami nielen tejto krajiny a jej regiónov, ale aj konzumnej spoločnosti ako takej.

Jeho kozmopolitné názory sú často označované jeho kritikmi za akési pozérstvo mestského intelektuála, pričom hlavne národné kruhy prisudzujú jeho svetoobčianskym postojom pejoratívne hodnotenia. Svojim spôsobom je to aj pochopiteľné, aj keď neospravedlniteľné, keďže Hvorecký aj napriek príslušnosti k strednej spoločenskej vrstve a stredoeurópskemu mysleniu, vôbec nie je chladný voči sociálnej nespravodlivosti a slovenskej kultúre. Mnohé aj v knihe zahrnuté texty sú naopak kritikou establišmentu a sociálno-ekonomických pomerov, ktoré sú výsledkom nedobre spravovanej krajiny a spoločnosti.

Keďže však jeho pohľad je hlavne občiansky a subkultúrny, je jasné, že často naráža na bariéru národných predsudkov a mantinely väčšinovej kultúry. Aj napriek tomu je však knižka Spamäti malou veľkou obranou aj slovenského kultúrneho života. V textoch Hvorecký často vzdáva hold slovenskej klasickej hudbe, architektúre, histórii a literátom, a aj napriek pohybu v rôznych jazykových prostrediach, aj slovenskej jazykovej kultúre. Možno práve preto by si Spamäti mali prečítať hlavne Hvoreckého oponenti a kritici, aby pochopili, čo si tento celkom výrazný autor svojej generácie myslí, kade chodí a hlavne, čo formovalo jeho názory a postoje.

Michal Hvorecký:  Spamäti, Vydavateľstvo: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2013

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť