Mŕtvy(i) na Pekelnom vrchu

Mŕtvy na Pekelnom vrchu sa precíznym zasadením do historického stredovekého slovenského (hornouhorského) prostredia, môže už teraz zaradiť medzi diela slovenskej historicko-dobrodružnej románopiseckej tvorby. Hoci po prekvapivom Červenákovom vybočení z vychodených koľají žánru fantasy k detektívke, bol autor porovnávaný s najúspešnejším a možno aj jediným autorom slovenskej detektívky Dominikom Dánom, Červenákova novožánrová prvotina predsa len nie je klasická detektívka. Svojím historickým pozadím je oveľa bližšia k historickým románom už nežijúceho slovenského autora Jozefa Nižnanského a knihu s jej historicko-kriminálnym špecifikom, nemám osobne problém porovnávať ani s historickými detektívkami svetovo presláveného Roberta van Gulika.

Tak ako van Gulika preslávil sudca Ti, Červenákovi v česko-slovenskom priestore môže priniesť ešte väčšiu popularitu kapitán Joachim Stein. Práve táto literárna postava sa stala ústredným hrdinom románu Mŕtvy na Pekelnom vrchu, pričom autor už v súčasnosti pracuje aj na voľnom pokračovaní, v ktorom kapitána Steina detektívna práca zaveje aj do rudolfínskej Prahy.

Práve do tohto historického obdobia zasadil Červenák dobrodružstvá svojich nových románových hrdinov. Je to obdobie vlády Rudolfa II., keď Habsburgovci vzdorujú Turkom, no veľká časť Uhorska je stále pod nadvládou Osmanskej ríše. Dej románu Mŕtvy na Pekelnom vrchu sa teda odohráva na konci 16. storočia, konkrétne v Banskej Štiavnici, mimochodom aj v mieste súčasného bydliska autora.

V tomto slávnom banskom meste mal byť zavraždený šľachtic Konrád Velický. Miestom tohto hrdelného zločinu je románový Pekelný vrch, ktorý autor obohnal ešte aj mysterióznym oparom, a to tým, že toto poloreálne geografické miesto činu prepojil so strašidelnou povesťou o zhýralej meštianke Barbore Rösslovej, ktorú vraj za jej hriechy vtiahli do útrob zeme pekelné psy.

Vražda šľachtica však nie je primárnym vyšetrovacím prípadom kapitána Joachima Steina. On a jeho pomocník kaprál Jaroš – syn pražského kata, sú do Banskej Štiavnice vyslaní grófom Miklósom Pálffym, veliteľom uhorských vojsk v pohraničí a vrchným kapitánom banskej oblasti. Dôvodom má byť informácia o štiavnickom, Turkami podplatenom zradcovi, ktorý budínskemu pašovi prisľúbil vovedenie tureckých vojsk do opevneného a bohatého banského mesta. Červenák tak už od prvých kapitol roztočil kolotoč sprisahaní a vrážd, pričom sa mu remeselne podarilo dohnať čitateľa do niekoľkých slepých uličiek, čo je v prípade tohto žánru, neklamným znakom kvalitnej detektívky.

Keďže už dnes je známe, že Mŕtvy na Pekelnom vrchu je len začiatkom knižnej série, dôležitá bola aj profilácia hlavných postáv, ktorých osudy budú mať ďalšie pokračovania. Autor ani v tejto rovine nič nezanedbal. Po príchode dua Stein – Jaroš do Banskej Štiavnice, sa k „vyšetrovateľom“ pripojil aj miestny notár, právnik a vzdelanec Matej Barbarič. Tento mladý, pokrokovo a voľnomyšlienkársky zmýšľajúci mešťan je vynikajúcim protipólom konzervatívneho, čestného, ale trochu zadubeného vojaka Steina. Detektívnu trojku dopĺňa úslužný a introvertný kaprál Jaroš, ktorý je so zručnosťami a „vzdelaním“ kata – felčiara, akýmsi dobovým forenzným terénnym patológom.

Na odhaľovaní zločinov sa tak podpisuje efektívna kombinácia schopností a zručností malého detektívneho tímu, do ktorého Stein vnáša chladný rozum, predvídavosť a vytrvalosť, Barbarič logiku a nadhľad, no a Jaroš prispieva mimoriadnymi anatomickými znalosťami, a v prípade potreby aj represívnymi technikami a zručnosťami v stredovekej tortúre.

Juraj Červenák však neodflákol ani historické kulisy a reálie stredovekého Uhorska a baníckeho mesta. Súčasný turista obdivujúci krásy starobylého banského mesta by už asi ťažko uveril, že v predmetnom období sa Banská Štiavnica podobala skôr súčasným metropolám poznačeným priemyslovou výrobou. Presne takú historicky autentickú Banskú Štiavnicu však Červenák čitateľovi ponúka. Na jednej strane bohatstvo, na druhej strane stredoveké mesto nahlodané intenzívnou ťažbou drahých kovov. Navôkol dymiace miliere, v ktorých tlelo drevené uhlie pre hute a nad údolím odlesnené kopce. Okrem toho autor dokonale využil aj svoje znalosti stredoeurópskych neskorostredovekých dejín a namiešal tak skutočne napínavú historickú detektívku s prvkami mysteriózneho konšpiračného trileru.

 

Juraj Červenák: Mŕtvy na Pekelnom vrchu (Detektívny príbeh z čias protitureckých vojen),  Vydavateľstvo: Slovart, 2013

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť