Graeme Simsion: Projekt ideálna manželka

By Diáda
8. decembra 2013

Skôr, ako budete pokračovať v čítaní ďalšieho textu, odpovedzte na môj výstižný dotazník. Myslím to s vami dobre. Ak odpoviete na všetkých 5 (slovom päť) otázok na 100 (slovom jednosto) percent, budete si môcť povedať, že ste čas strávený čítaním článku využili skutočne efektívne.
Vyplnenie dotazníka potrvá presne 54 sekúnd. Začnite teraz.
Otázka číslo 1:
Čo majú spoločné Don Tillman, Sheldon Cooper a Melvin Udall?
Otázka číslo 2:
Aký je najhumánnejší spôsob usmrtenia homára?
Otázka číslo 3:
Ako od seba spoľahlivo rozoznáte dieťa s aspergerovým syndrómom (ďalej len aspíka) od dieťaťa takpovediac bežného (ďalej len neaspíka)?
Otázka číslo 4:
Čo je najväčšou komplikáciou sexu u aspíkov?
Otázka číslo 5:
Máte už všetky darčeky na Vianoce?

Stačí, odovzdajte odpovede.

Don Tillman je divný. Teda, on si myslí, že divní sme my ostatní, ale kde je napísané, že to tak nie je? (Aj by som sa pustila do hlbokomyseľnej filozofickej dišputy, ale to vás, čitatelia moji, sotva zaujíma.)
Don Tillman, inak profesor genetiky na univerzite, je divný napríklad aj preto, že má každý týždeň ten istý jedálny lístok. Háá, ak si ťukáte na čelo, zastavte sa – viete, aké je to efektívne? Sotva Don vojde do obchodu, už majú predavači jeho obvyklý nákup nachystaný a on len zaplatí. V chladničke má minimum potravín, vlastne len to, čo potrebujete na obvyklé menu. Samotné varenie má Don tak zautomatizované, že sa nad výrobným postupom ani nezamýšľa. Vďaka tomu si dokáže načasovať svoj termínovník presne na minúty. Ibaže by mu na návštevu prišla krásna žena, ktorá všetko nabúra… ale to už predbieham.
Už spoznávate podobnosť so Sheldonom Cooperom z Teórie veľkého tresku? Austrálsky spisovateľ Simsion sa dušuje, že to nie je kópia a že mal základný príbeh napísaný už pred piatimi rokmi. Ja mu verím a aj keby to tak nebolo, odpúšťam mu, lebo si s písaním poradil mimoriadne dobre. Už som vravela, že sa to číta na jeden dych? Občas musíte čítanie prerušiť kvôli vyliatej káve, ktorá sa rozprskla na stránky knižky pri ktoromsi vtipnom odseku, ale inak to ide veľmi rýchlo.
Aby bola odpoveď k prvej otázke kompletná, musím dodať, že Melvin Udall je ten dlaždice preskakujúci chlapík z filmu Lepšie to už nebude (hral ho Jack Nicholson) a okrem podobnej psychiatrickej diagnózy majú spoločnú absenciu citov a snahu zmeniť sa.
Už vám začína byť hlavný hrdina sympatický? Keď vám poviem, že má geniálnu pamäť a za večer sa nadriluje receptúry všetkých známych drinkov len preto, aby pomohol kamoške nájsť neznámeho otca pomocou tajne odobratých vzoriek DNA z dopitých pohárov?
Takže si to zhrnieme (a Don to robí často a rád):
A) máme tu mentálne nedokonalého profesora, ktorý má na začiatku 3 (slovom troch) priateľov – z toho jeden je chronický sukničkár, druhý je jeho manželka a osobná psychologička v jednom a tretí, resp. tretia, stará pani od susedov, ktorá už zomrela, takže reálne sú vlastne len dvaja;
B) máme tu sociálne vyžadovanú potrebu oženiť sa.
Riešenie: Nazveme to Projekt ideálna manželka a prvou fázou bude vypracovanie sofistikovaného dotazníka pre uchádzačky.

Lenže – to by mu do cesty nesmela prísť barmanka Rosie, ktorá nespĺňa takmer nič z požadovaných kvalít na manželku. Okrem toho ani nevie, s kým ju matka splodila – mimochodom, aj vy vidíte tú skvelú príležitosť na otvorenie ďalšieho Projektu otec?
Nebudem prezrádzať koniec, autor Graeme Simsion však tvrdí, že sa dlho rozhodoval, či z toho spraviť frašku alebo tragédiu.
Nakoniec z toho vyšiel láskavý a vtipný román, pri ktorom nemáte pocit, žeby si z hrdinu robil nemiestne posmešky, naopak. Začínate Dona chápať a držíte mu palce, aby bol šťastný – samozrejme v rámci mantinelov, ktoré mu nastavila príroda, lebo pocitom šťastia alebo smútku celkom nerozumie.
Už ste asi zvedaví na ďalšie odpovede. Poďme na homáriu otázku číslo 2. Použijem citát z knižky:

Vytiahol som homára z vane.
„Ach, do riti,“ povedala Rosie.
„Nemáte rada homáre?“ Odniesol som ho do kuchyne.
„Mám rada homáte, ale…“
Problém bol jasný, mal som preň pochopenie.
„Je vám nepríjemný proces zabíjania. Súhlasím.“
Vložil som homára do mrazničky a vysvetlil som jej, že som preskúmal všetky metódy popravovania homárov a metóda s mrazničkou sa mi zdala najhumánnejšia. Dal som jej odkaz na príslušnú webovú stránku.
Kým homár umieral, Rosie pokračovala vo svojom snorení.

Poučné. Tuším si konečne uvarím homára aj ja, len neviem, či v tej mrazničke nebude veľký hluk. To by možno riešili štuple do uší.
Prepána, môj časový plán je vážne narušený. Rýchlo, rýchlo tretia odpoveď. Ako je to s tými aspíkmi? Opäť prišiel čas na ukážku – ide v nej o časť Donovej prednášky o aspergerovom syndróme, na ktorú si pozval rovnako postihnuté deti.

Usúdil som, že by bolo užitočné uviesť nejaký príklad, vychádzajúci z príbehu, v ktorom by emočné správanie malo katastrofálne následky.
„Predstavte si,“ začal som, „že sa ukrývate v pivnici. Vás a vašich priateľov hľadá nepriateľ. Všetci musia byť absolútne ticho, ale je tam dieťa, ktoré plače.“ Urobil som dramatickú prestávku. „Máte zbraň.“
Všetky ruky sa zdvihli.
„S tlmičom. Blížia sa. Všetkých pozabíjajú. Čo urobíte? Dieťa plače…“
Decká sa nevedeli dočkať, aby mi odpovedali. Jedno vykríklo: „Zastreľte dieťa!“ Čoskoro už všetky kričali: “ Zastreľte dieťa, zastreľte dieťa!“ Jeden chlapec zvolal: „Zastreľte nepriateľa!“ A ďalší dodal: „Zaútočte na nich!“
Návrhy sa len tak sypali.
„Použite dieťa ako návnadu!“
„Koľko máme zbraní?“
„Zapchajte mu ústa!“
„Koľko vydrží bez vzduchu?“
Ako som očakával, všetky návrhy prišli od detí, „trpiacich“ aspergerom. Rodičia nemali žiadne konštruktívne návrhy, niektorí sa dokonca pokúšali kreativitu svojich detí potlačiť.

Rýchlo prebehnime ten sex.

„Už si mal niekedy sex?“ spýtal sa Gene.
„Pravdaže,“ odpovedal som. „Môj lekár to rozhodne schvaľuje.“
„Hraničná oblasť lekárskej vedy,“ povedal Gene.
Pravdepodobne žartoval. Myslím, že význam pravidelného sexu je už dlhší čas nepopierateľný.
Pokračoval som vo vysvetľovaní. „Ide len o to, že pripojenie ďalšej osoby to trochu komplikuje.“
„Prirodzene, mal som na to myslieť. Čo tak zohnať si o tom knihu?“

Nuž, všetko má svoje riešenie. A aj vy – prestaňte si konečne trhať vlasy zo zúfalstva, čo kúpiť babičke, svokrovi, vnukovi či neveste pod stromček a kúpte im knihu. Napríklad tú, ktorú má na konte spisovateľ z ďalekej Austrálie.