Adriana Macháčová: A teraz ma pobozkaj

Ak vo vás názov knižnej novinky Adriany Macháčovej vyvoláva asociáciu niečoho milého, romantického, tak hneď motto knihy, otváracia veta Anny Kareniny, by vás malo varovať, že dobré konce bývajú väčšinou len v rozprávkach. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch, hovorí známe porekadlo a autorkin trinásty román potvrdzuje symboliku, ktorú mu osudová číslovka pridáva do vienka.

Adriana Macháčová svojim postavám nič nedaruje. Ženie ich do hraničných situácií, aby mohli ukázať to najlepšie ale aj najhoršie zo seba. Henrietu zraní nevera jej atraktívneho manžela. Pre záchranu rodiny, najmä svojich troch detí, je odhodlaná prekročiť akékoľvek zábrany. Rozum otupený žiarlivosťou a zradou nedokázal udržať emócie na uzde.  V sekunde sa jej tak zmení život spôsobom, ktorý si nechcela pripustiť.  Spácha zločin, o ktorom sa zdôverí v zúfalstve priateľke a susede. Bezradná Aneta nevie ako s hrôzostrašnou informáciou naložiť, nakoľko má dosť svojich starostí. Sama stojí pred pred rozhodujúcou voľbou, či sa vzbúri a opustí neznesiteľne  puntičkárskeho manžela alebo prestane vnímať jeho posadnutosť poriadkom a  bude žiť len vedľa neho ale už nie s ním. Viac

Vražda dobrého mena sa netrestá

Vieme prvíPrečítala som knihu. Zriedka sa stane, že čitateľsky vybočím zo svojich artforáckych koľají, ale keď niečo napíšu moji priatelia, v tomto prípade Monsieur Bob (Róbert Dyda), rada urobím výnimku. Išlo to rýchlo, žiadne zdvorilostné trápenie, dej mal spád. Dvojica autorov, ktorá má na svedomí Šokujúcu aféru, prvotinu, čo rozvírila stojaté vody v ženskom oddelení kníhkupectiev, je v stabilnej forme. Adriana MacháčováRóbert Dyda našli v segmente na pomedzí akčnej a dámskej literatúry prázdne miesto a zdá sa, že svoju pozíciu mienia dôkladne zabetónovať.

Čítala som teda a každou kapitolou som bola nahnevanejšia. Svet redakcií bulvárnych novín je tristný a pre silné žalúdky. Za trocha peňazí, popularity, za pocit moci nad životmi iných, úspešnejších, obľúbenejších, či krajších, novinári v týchto médiách upíšu dušu prvému Mefistovi, ktorý o to požiada.

Keď príde objednávka na likvidáciu dobrého mena podnikateľa Petra Waltera, nikto ani na chvíľu nezaváha. To, že príbeh, ktorý v podstate nestojí za reč, patrične nafúknutý a skreslený, privedie jeho rodinu na pokraj skazy, že mu zničí renomé čestného človeka a filantropa, nehrá žiadnu úlohu. Ide len o to, ktoré noviny prídu prvé s najnovšou bublinou vytrhnutou z kontextu. Kráľom je počet predaných výtlačkov, nech je cena akákoľvek, u obetí, ale aj u žurnalistov, z ktorých sa po čase stanú len vyprázdnené, ale aspoň stále smrdiace žumpy. Bulvár zomelie každého.
Viac

Nie každý má rád farebné pančušky

titulkaUrčitý typ literatúry si žiada určité publikum. Tak ako sa žena posunie od čítania Cosmopolitanu (prvé rande, prvé pracovisko, modré očné linky) k Marianne (prvý rozvod, piate pracovisko, žiadne očné linky), tak sa presunie od mladistvej ženskej literatúry k … literatúre.

Blízke okolie vie veľmi dobre, aký rezervovaný je môj vzťah k ženským románom, ktoré vznikajú ako na bežiacom páse. Nemôžem sa rozhodne považovať za ich znalkyňu, pretože už aj ukážky sú pre mňa dostatočný repelent. Lenže prišlo na prorocké slová Jamesa B, že „never say never“ a mne sa ocitla v počítači prvotina Silvie Bystričanovej Každý deň má niekto narodeniny.

Po niekoľkých nádychoch a hojných kliatbach, som sa rozhodla, že:

1. Budem ku knihe pristupovať nezaujate.
2. Budem si predstavovať, že mám 25 rokov.

Dopadlo to nakoniec lepšie, ako som očakávala.

Príbeh Niny je o ceste za splnením sna o vlastnej čajovni, o nových a starých priateľstvách, o knihách, jedle, hudbe, básňach, prekonávaní strachu a samozrejme o láske. Je trendom doby, že predpokladom hladkého čítania je minimálne zdarne ukončené gymnaziálne štúdium, záľuba v literatúre, umení a solídny všeobecný prehľad. Akceptovala by som protiargument, že iný typ ľudí si predsa knihy nekupuje. Tí vzdelaní však nepotrebujú byť sústavne poučovaní.

Viac

Zradca, Judáš – bude z teba guláš!

Oto Čenko – Ty nie si náš, teba zožerieme

Sú knihy, ktoré si kúpim až vo výpredaji, keď už aj z internetu vyšumia všetky vydavateľské aj čitateľské recenzie. Robím tak hlavne pri debutoch, nepreverených a hlavne pre mňa neznámych autoroch. Do tejto kategórie spadá aj Oto Čenko a jeho absurdný román „Ty nie si náš, teba zožerieme“. V prípade tohto autora ma však okrem iného odrádzala aj v slovenskej literatúre stále populárnejšia mystifikácia okolo samotnej identity autora. V kníhkupectvách som sa často aj nad týmto menom ironicky pousmial a neodpustil som si poznámku, že sa opäť nad klávesnicou počítača niekto vtipnej kaše najedol a dosť kontraproduktívne sa hrá na syna starej chudery Čenkovej.

Potom prišiel čas na kúpu jeho knihy. Samozrejme našiel som ju v nejakom výpredaji a po kúpe som ju nechal ešte istý čas uloženú v knižnici, pretože tak to často s novokúpenými knihami robím. Pred samotným čítaním som si ešte niečo o autorovi a knihe vygooglil, prešiel som všetky už binárnym prachom zapadnuté recenzie a prečítal som si názory aj čitateľov, ktorí mi odporúčali vydržať nudný začiatok, pripraviť sa na vulgárny slovník, absurdný humor a dosť extrému politickú fikciu.

Viac