Na
druhy den rano po vydatnych ranajkach som si spravil asi pat kilometrovu
turu po slavnej Daytona beach.Na nestastie
zasa bolo chladno, fukal neprijemne studeny vietor priamo z mora, more
bolo trochu rozburene, ale zvedavost ma hnala po plazi dalej a dalej. Obzeral
som si hotely, condominia, sukromne domy a samozrejme som sa pokusal hladat
musle. Sem tam nejaka lezala na piesku, ale ziadna velka o ktorej som snival,
ze ju najdem.Pocas mojej prechadzky som stretaval jednotlivcov I starsie
pary, ktori vraj kazdodenne absolvuju taketo prechadzky po pobrezi.Vraj
to pomaha hlavne chorym na dychacie cesty.Ako si tak pomaly kracam po plazi,
naraz som pocul hluk motora za mnou. Zastal som a obzrel som sa. A co to?
Po plazi sa hnali asi 4 auta.Az teraz som si spomenul na to, ze Daytona
Beach je pristupna aj pre uzivatelov aut a ludia si mozu jazdit po plazi.Minuly
ma tri jeepy a jedna limuzina, v ktorej sedeli mladi ludia, samozrejme
hulakajuci a mavajuci na vsetky strany.Co ma zaujalo tiez, bolo velmi vela
mladych ludi, ktori vyuzivali velke vlny na surfovanie. Kupil som si listok
na pier - co je dreveny , asi po 200 m, konciaci most, dal som si kavu
a pozeral som na zaujimavy sport, ktory by som ale nechcel skusit.Taky
pad do vody musi boliet.Nad hlavami mi kruzili cajky a obrovske kormorany,
ktore sa z vysok pustali do vody a lovili ryby.Nedaleko mna sedela dvojica
rybarov, starsi pani, s ktorymi som sa pustil do reci. Za chvilku sme sa
bavili ako keby sme sa poznali najmenej 10 rokov.Vypytoval som sa na miestne
zaujimavost, ako sa zije po cely rok na Floride, ako sa da vyzit z penzie
a hlavne, ci sa da v Amerike zit a pracovat bez toho, aby clovek mal potrebnu
Zelenu kartu.
Dedkovia boli velmi mili a ochotne odpovedali na moje otazky. Zaujal
ich prizvuk v mojej anglictine a tak sa jeden z nich spytal, ze odkial
som. Na moju odpoved ze z Ceskoslovenska, mi jeden z nich odpovedal, ze
jeho sestra je vydata za Slovaka, ktory prisiel do Ameriky v patdesiatich
rokoch.Vypytovali sa tiez, ako cestujem , kam cestujem, ci sa mi na Floride
paci, kde mam rodinu a podobne. Stravili sme v rozhovore asi 2 hodiny,
pocas ktorych chytili asi 6 ryb, medzi inymi aj jednu tresku, ktora mala
vyse 12 kg.Na ich radu som si neskorsie kupil aj ja rybarsky listok, ktory
ma opravnoval chytat ryby v slanych a sladkych vodach.Tento som neskorsie
aj plne vyuzil a rybarcil kde sa len dalo.Ani som nezbadal ako cas leti.
Tak som sa rozlucil s prijemnou dvojicou americkych penzistov a pustil
sa na dalsie obdivovanie sa floridskych prirodnych kras.
Dalsou letmou zastavkou bola New Smyrna Beach a Canaveral National
Seashore.Cesta viedla pomedzi vysoke pieskove duny a iba obcas za znizili,
takze bolo vidiet more.Pretoze sa nikde nedalo zajst na plaz zamieril som
na polostrov Canaveral.Tam som s autom vosiel do National Park, kde je
velka rezervacia vodneho vtactva.Videl som snad vsetky druhy vtakov, zijucich
na Floride. Pocas prehliadky rezervacie som sa najedol zo zasob, kupenych
minuly den, postavil na kavu v mojom kavovare, takze som sa nemusel zdrziavat
navstevou nejakej restauracie alebo MacDonaldu.
Cakal
ma totiz este presun do centra americkej kozmonautiky, na Cape Canaveral,
kde je niekolko plosne obrovskych muzei. Iba v jedno z nich sa plati a
svtupenka stala sest a pol dolara.Ovsem za tie peniaze to naozaj stalo.
Vonku na priestranstve pred budovami, ktorych je tam niekolko, staly vstycene
hore noson k nebu vsetky rakety, ktore Nasa pouzila.V budovach boli vystavene
vsetky skafandre americkych kozmonautov zaroven aj s predmetmi, ktore jednotlivy
kozmonauti pouzivali.Videl som aj kus mesacneho kamena, pero, ktorym pisal
jeden z kozmonautov,naramkove hodinky,kompletne denne jedlo, ktore kozmonauti
jedli a vela inych zaujimavych veci.Na informaciach som sa dozvedel, ze
za nedlho bude z Cape Canaveral odlietat raketoplan. To bolo nieco, v co
som tajne dufal.
Vidiet
na vlastne oci start raketoplanu.Uff.Zaradoval som sa nesmierne a hned
som sa pustil do prevadzania zmien v mojom itinerari.Mal som teda dost
casu pustit sa uplne dole na juh, navstivit Ft.Lauderdale, Miami a hlavne
preslavene floridske Keys.Takze dalsia cesta nadalej viedla po ceste A1A.Minul
som tiez preslavenu West Palm Beach a dalsie mensie a menej zname plaze
a mestecka. Bol som prekvapeny, ze nie je vela takzvanych verejnych plazi.
Sem tam som videl tabulku oznacujucu vjazd na takuto plaz, ale naprosta
vacsina plazi je na Floride sukromna.Urcite useky patria roznym spolocnostiam
, ktore vlastnia hotely, condominia a motely, ktore su postavene jeden
vedla druheho, po oboch stran cesty. Samozrejme, ze tie ktore stoja priamo
na pobrezi, su omnoho drahsie.Cesta ubiehala a ja som sa ocitol na okraji
Miami.Pretoze viem, ze v Miami je dost nebezpecne - velka kriminalita -
rozhodol som sa cez toto velke mesto iba prejst .Mal som sice v umysle
prezriet si vychyrene miamske plaze, ale rozhodol som sa, ze tak spravim
az na spiatocnej ceste.Po opusteni Miami som zacal pozorovat na okoli znamky
nejakej katastrofy.Ano. Blizil som sa k miestam Floridy, ktore boli nedavnym
hurikanom postihnute najviac.
Ale co, povedal som si.Mam dost casu na neprijemne veci.Podme za krasou.
Motor auta si spokojene priadol na dialnici, smerom von z Miami.Stale na
juhovychod.Sem tam som videl polamane a vyvratene palmy.Mestecko Cutler
ma privitalo okolo siestej vecer.Rozhodol som sa ze prespim niekde v motely,
pretoze mi bolo treba dobit baterie do videa.Bohuzial, bola sezona a tak
vsetko bolo obsadene.Nasiel som ale RV park - to je miesto, kde parkuju
velke motorhomy a rozne mobilehomy .Miesto na noclah ma stalo iba 6 $ a
mal som moznost vyuzit zastrcku, co bolo hlavne.Po nezbytnej hygiene a
veceri som sa trochu poprechadzal po upravenych cestickach parku.Pretoze
sedenia som mal za cely den dost,vybral som sa na pobrezie oceanu.Pohlad,
ktory sa my naskytol,stal za vsetko.Blizko brehu sa totiz prehanalo stado
delfinov.
Tisko
som si sadol na piesok a dival sa a dival sa.Bolo to nieco neuveritelne,
ako sa tieto delfiny vyhadzovali z vody,jeden cez druheho.Ich nahanacka
trvala asi pol hodiny a naraz z nenazdajky zmizli.Odtrhol som pohlad z
blizkej hladiny a na obzore som zas uvidel velku zaoceansku lod, bliziacu
sa do Miamskeho pristavu.Posedel som si na brehu oceanu asi dve hodinky
.Pretoze od vody zacal povievat cerstvy vetrik a uz bola pomaly aj tma,
bol cas pobrat sa spat.
Utorok
5.januara som sa prebudil na hrozny skrek.Vystrcil som rozospatu hlavu
z auta a rovno nad mojou hlavou, v korune vysokej palmy skriekali dva prekrasne
vyfarbene papagaje.Nuz co robit, pomyslel som si, asi maju rodinnu poradu.Aj
tak uz bolo 7 hodin a ja som sa chcel v tento den dostat az na samy koniec
retazca ostrovov, z ktorych sa Floridske Keys skladaju.
Co vlastne Florida Keys su?
Retaz asi 6o ostrovov ide od skoro od Miami smerom dolu na juhozapad.Jednotlive
ostrovy su spojene mostami a od pevniny po koniec je dlzka ciest
a mostov asi 200km.Najznamejsimi ostrovmi su Key Largo Key Marathon a Key
West.Preco vlastne som chcel na tieto Keys ist? Nielen preto, ze su vychyrene
svojou krasou, plazami a cistou, priezracnou vodou, ale hlavne preto, aby
som mohol na vlastne oci uvidiet dom, v ktorom zil a pracoval velky spisovatel
Ernest Hemingway.A tak zase za volant a auto zacalo za prekrasneho slnecneho
rana ukrajovat dalsie kilometre.Na Key Largo som zastavil a isiel si omocit
nohy do teplej vody oceanu.Tiez som si presrel zopar obchodov zo suvenirmy,
kde sa dali kupit morske spongie, musle, korale.korytnacie panciere, zralocie
celuste a ine veci z mora. Dokonca ponukali aj nejake strieborne mince,
udajne najdene vo vraku spanielskej karavely, ktora vraj stroskotala na
nedalekych koralovych utesoch.
Samozrejme,ze turista mojho typu si nemoze dovolit utracat peniaze
za taketo suveniry. Dufal som ale, ze postupom casu sa nieco na brehu mora
predsa len da najst. Konecne prislo Key West. Zaparkoval som auto na sukromnom
parkovisku, do tasky od videa nacpal dve coly a dve krabicky cigariet a
vydal som sa pesie prehliadku tohoto ostrova, ktore bolo 90-tych rokoch
minuleho storocia najvacsim mestom Floridy. Na zapadnom okraji ostrova
su umiestnene drevene poschodove domy, postavene na prelome storocia a
ktore vlastnili a vlastnia vyznacnych americanov.
Maju
tu domy dve rodiny byvalych americkych prezidentov a tiez niekolko vyznacnych
priemyselnikov.Na pobrezi je obrovska letecka zakladna. No a uplnom konci
je tabula, ktora navstevnikovi oznamuje ze je na najjuznozapadnom mieste
USA.Dalsia tabulka hovori, ze od Cuby vas deli iba 90 mili.
No a prisiel cas navstivit Hemingweyov dom. Vstupne dost vysoke 12.50$
ale prehliadka pre milovnika Hemingweyovych knih, stoji za to.Pri vstupe
do objektu ma privitalo niekolko desiatok maciek, povalujucich sa kde tu.Vraj
su to priamy potomkovia maciek, ktore sam Hemingwey choval.V prvej budove
sa nachadzali objekty dennej potreby, spalna, jedalen hostovska, kuchyna
a ine miestnosti.Vsetky veci boli podla sprievodcu originalne a majetkom
Hemingweyovym.V druhom dome, nazvanom Veza,boli vsetky veci, ktore spisovatel
pouzival na pisanie.V tejto miestnosti sa rodil velky roman Starec a more
a mnoho inych dalsich romanov.
Zaver dna patril posedeniu na dlhom a sirokom moste, ktory patril najznamejsej
restauracii na Key West. Sedel som na konci mostu, predo mnou bolo uz len
Mexicky zaliv, po ktorom sa majestatne plavili rozne druhy plachetnic,
prehanali sa motorove clny, nad hlavou poletovali cajky a albatrosy.
Cesta zpat do vnutrozemia z Key West ubiehala pomaly, pretoze casu bolo
dost. Slnko od skoreho rana zaplavovalo svojimi lucmi dialnicu, more
po jej oboch stranach. Pohoda trvala iba do casu, ked sa kolesa mojho auta
zacali krutit po uliciach mestecka Homestead. Uz pred prijazdom do mestecka
sa zacali objavovat znamky niciveho huricanu Andrew, ktory sa prehnal nad
touto oblastou v auguste minuleho roku.Polamane a vyvalene palmy a ine
stromy, domy bez striech, mobilehomy na strechach,proste zkaza.Ovsem najlepsi
dokaz nicivej sily prirody ma cakal v samotnom strede mestecka, kde
je obrovske nakupne stredisko v ktorom bolo sustredenych niekolko velkych
obchodov. Bohuzial - bolo zatvorene.Strecha tohoto nakupneho strediska
totiz nebola na svojom mieste. Cast bola odtrhnuta a odnesena vetrom do
vzdialenosti 35o metrov a druha cast proste zavalila miestnosti, ktore
mala vlastne chranit. Pod padnutou strechov naslo smrt 14 osob a vela bolo
zranenych. V blizkom okoli mestecka, ktore je zname svojou zeleninovou
zakladnou,bolo postavenych vela nudzovych barakov pre ludi, ktory pri vycinani
huricanu prisli o vsetko.
Dalsimi, najviac postihnutimi mesteckami boli Lake by the Bay a Naranja
Lakes, ktore hurican zmietol z povrchu zemskeho. Prezeranim a filmovanim
som stravil asi 3 hodiny. Necitil som sa moc bezpecne v tychto koncinach,
pretoze tieto su obyvane prevazne cernoskym a mexickym obyvatelstvom, ktore
je zvacsa nezamestnane a zije s podpory statu. Pracu na velkych lanoch
zeleninovych poli robia sezonny robotnici privazany z vacsa z Mexika. Lacne
pracovne sily a ochotne pracovat za kazdeho pocasia. Teploty sa totiz pohybuju
nad 33 stupnov Celzia.
Mojim dalsim cielom su slavne Everglades a ich National Park.Tato oblast
sa rozprestiera v juhozapadnej casti Floridy a zabera vyse 10.000 stvorcovych
kilometrov.Samotny National parka zabera rozlohu vyse 6000 stvorcovych
kilometrov. Tato obrovska plocha je zaplnena plytkymi vodami, ktore prudia
z jazera Okeechobee do Mexickeho a Floridskeho zalivu.
V
celej oblasti , v ktorej prevlada tropicke rastlinstvo, je vela ostrovcekov,
na ktorych hniezdia miliardy vodnych vtakov, medzi nimi rozne volavky,
herony, ibisky, plameniaky. V nedavnych casoch tu zili tiez jelene, pumy,
medvede . Hlavnou atrakciou su vsak aligatory, rozne druhu korytnaciek
a hadov.Jedinym druhom dopravy po Everglades su motorove clny s plochym
dnom, upravene auta na obrovskych, sirokych kolesach a ploche clny, ktore
su pohanane vzdusnou vrtulou, umiestnenou na konci plavidla.
Z
povodnych obyvatelov Floridy, ktorymi boli kmene Calusa a Seminole, zije
dnes iba zopar ludi.
Cesta do Flaminga, co je vlastne pomenovanie campu na pobrezi mexickeho
zalivu, viedla cez dlhy usek
paliem, ploch pokrytych roznymi druhmi travin - zvanych :saw grass
a roznych vodnych kanalov. Pocas cesty ma turista moznost odbocit na niektore
z odpocivadiel. Na jednom z nich som sa rozhodol zastavit a trochu sa posilnit,
pretoze i ked vsetky okna v aute boli otvorene, bolo tak horuco, ze som
sedel iba v plavkach a pot zo mna stekal prudom. Na ploche velkej, asi
tak 500 krat 500 metrov, bol krdel vodnych orlov, ktore inac majestatne
kruzia vo vzduchu po cele dni. Prave sa zaoberali krmenim. Tesne na brehu
bolo vyhodenych z vody asi desat ryb a tito vzdusny krali sa na nich hostili.
Sedel som tichucko aby som ich nevyrusil a pozoroval som, ako sa krmia.
Do Falminga som dorazil , az ked sa zotmievalo. Bolo sa po celej ceste
na co pozerat.Na jednom z odpocivadiel bol totiz aj akysi krokodili park,
kde som po prvy krat videl krokodile v prirode volne, bez nejakej ochranej
ohrady. Povalovali sa tam teda riadne kusky.Pytal som sa rangera, ktory
tam bol, ze aku dlzku dosahuju tieto prenadherne exemplare .Odpoved? Niektore
az 5-8 metrov. No poviem Vam, nechcel by som sa ocitnut v tesnej blizkosti
takehoto aligatora.
Noclah v campe, kde polplatok za miesto cinil 8 dolarov, prebehol v
klude a tichu. Skore rano ma naslo na brehu zalivu, kde som sa ocitol aj
s mojimi rybarskymi prutmi.Rybarcil som az do deviatej trano, kedy uz slnko
neznesitelne palilo a na mojich hackoch sa trepotalo nuiekolko morskych
sumcov, jedna mala raja a
nejaky druh cervenej ryby.Neskorsie som sa dozvedel, ze to bola jedna
z chutovo najlepsich ryb : Red Graper.
Nasledujuci ciel bol Biscayne National Park na vychodnom pobrezi,
tesne pod Miami.Moj plan, prist a vidiet, bol dobry, ale nevysiel. Pretoze
aj tato oblast bola zdevastovana hurikanom Andrew.Vsetko udajne pod vodou,
takze pre turistov bolo vsetko nepristupne. A tak mi nezostavalo nic ine,
iba sa vybrat pomaly do Miami, na preslavene Miamske plaze.
Neviem preco, ale na juhu Floridy ma stihalo jedno aklamanie za druhym.Vestko,
co som chcel vidiet bolo znicene a zatvorene. Blizko downtownu je odbocka
na plaze, ktore su na tom polostrove styri. Sodoma a Gomora. Z prekrasnych
vysokych paliem zostali iba zalostne zbytky,plaze znecistene roznym haraburdim
voda, inac cista a priezracna, bola zakalena a to prosim uz bolo niekolko
mesiacov potom, co sa tadeto prehnala zivelna pohroma. Sklamany som otocil
volantom a aspo, na utechu som sa previezol po Miami.
Okna
a dvere zatvorene, obranny spray na dosah ruky, macheta z Dominikanskej
republiky za sedadlom.Preco? Nuz na upozornenia priatelov som sa rozhodol
vobec v Miami nezastavovat, neotvarat okna.Pripady, ze turisti su prepadnuty
a okradnuty za bieleho, su tam na dennom poriadku, hlavne v okrajovych
stvrtiach.Takze co sa dalo vidiet pocas jazdy, a nebolo toho vela, som
videl. Pristav z mnozstvom obrovskych turistickych lodi, medzinarodne letisko
centum mesta, zo samozrejmymi mrakodrapmi .Po autoprehliadke Miami,dalsia
cesta viedla po vychodnom pobrezi hore smerom na sever.Presiel som dalsim
znamym zimoviskom canadskych statnych prislusnikov Fort Lauderdale, na
konci ktoreho som zaparkoval dobre sluziace auto v campe, kde som sa rozhodol
prespat a nabrat sil na dalsiu put.
Vsetky tieto campy, parky a ine strediska cestujucich na kolesach su
pocas zimnej zezony preplnene, takze clovek ma obcas aj stastie, ked najde
jedno volne miesto.Zaparkoval som , [postavil na picknic table kavovar
a plynovy vari, ze si uvarim veceru.Dvere na aute otvorene a z magnetofonu
sa ozyval spev skupiny Elan, ktorych pasku som mal medziinymi zo
sebou.Zaujaty miesanim v kastroliku, postavenom na varici, som si nevsimol,
ze sa ku mne blizi starsi par. Obleceny v bielych kratasoch a trickach.
Zastavili sa pri mne a chvilku boli ticho, akoby pocuvali hudbu. Naraz
sa pani ozvala: Prepacte, Vy ste Slovak???
Bol som tak prekvapeny, ze som po anglicky vykoktal:Yes, I’m. Why?
A pan nato, ze ked pocuvam slovensky spievane pesnicky musim mat nieco
spolocne s tym jazykom.A tak v campe na Floride som sa stretol z manzelmi,
ktori ziju v Usa od roku 1949 a ziju v state California. Cely rok travia
na cestach po Spojenych statoch, navstevuju rozne campy. Pretoze obaja
uz boli v penzii cely rok travili na cestach po Spojenych statoch.Boli
takisto clenmi nejakeho cestovneho klubu, ktory mal centrum v San Diegu
a ktory zlucoval vo svojich radach majitelov motorhomes. Stravil som s
tymito milymi ludmi rozhovorom dve hodinky. Vymenili sme si adresy, telefonne
cisl;a a oni ma pozvali k nim, ak nahodou zavitam do Californie.
Samozrejme, ze v mojich planoch toto bolo.A tak do mojho adresara pribudli
dalsie mena a telefonne cisla .
(pokracovanie)