Zapisky z cesty po Amerike II.

(Dusan Apfel)

(Predchadzajuca cast), (Zoznam vsetkych casti), (Nasledujuca cast)

Piatu cast mojich zapiskov zacnem trochu neobvykle.Vcera som si sadol za moj PC, kavicka a cigarety pripravene a zacal som pisat. Pisal som ako najaty a ked som dal poslednu bodku za vetami,ktorych bolo neurekom, pristupil som akoze k rutinnej casti - uschovat,previest a odoslat list mojmu editorovi.Vsetko sa stalo, az na to, ze som ani za boha potom nemohol list najst. Samozrejme, ze som klikol na nieco, co mi celu moju snahu vymazalo. Nuz len tak, aby ste vedeli, aky som ja to len operator osobneho komputru:-)Takze mi neostava nic ine, iba sa znovu pustit do pisania celeho listu este raz. Tu je.

Cele nasledujuce dva dni bolo velmi zle pocasie. Miestami zaprsalo a dul dost silny vychodny vietor od mora. Nedalo sa nikam ist, iba ak tak na ryby.Ako som tak pomaly postupoval hore na sever, hladal som nejaky obchod s rybarskymi potrebami, pretoze moje pruty neboli na rybarcenie v mori. Po kratkom hladani som nasiel dost velky obchod, ktory bol perfektne zasobeny vsetkym potrebnym pre rybarov. Heavy duty prut aj s navijakom ma vysiel na 68 dolarov.Navijak bol v priemere 3 inchovy  s lankom 36 poundov na tah.Kupil som aj nejake tie baits/navnady/ako shrimps a mrazene makrely, na ktore vraj dobre idu tresky.
Skoro na kazdej plazi je postaveny do mora takzvany Pier -  to je drevena konstrukcia, ktora je ukoncena hlboko v mori ako uzatvoreny most. Vacsinou su tieto sukromne a tak sa na niektore musi zaplatit vstupny poplatok okolo 1 az 2 dolare. Usalasil som na samom konci pieru, kde mimo mna bolo niekolko rybarov. Nedaleko odo mna sedela rodinka, manzelia a s nimi asi 15 rocny chlapcisko. Zacala rybacka. Mozem povedat, ze taku som este v mojom zivote nezazil. Co nahod, to ryba. Nic zvlastne a velke, vascinou morske sumceky, nejaky ten morsky uhor a dve tresky.Vsetko islo na spat, iba tie dve tresky som daroval mojim susedom.
Ked sa  mi zacinali minat zasoby mojich navnad, skusil som chytat na cerstvo ulovenu rybu, ktoru som hned po vytiahnuti fikol na dve polovicky. Nahodil som dost daleko, lebo vacsinou sa pouzivaju tazke zavazia a cakal. Naraz sa moj prut ohol ako steblo slamy a v zapati sa asi 60 metrov od pieru vynrstila z vody nejaka ryba. Moj sused chlapcisko zareval: SHARK! Prut sa ohybal ako konar v burke a ja som zacal zapasit s morskou potvorou, ktora sa odvazila zautocit na moju navnadu. No trvalo mi to skoro tristvrte hodiny nez som za hlasnej pomoci mojich susedov pritiahol odbojneho zraloka blizko k pieru. Bol tesne pod hladinou, nic moc, podla mojich susedov, asi tak meter dlhy. Obycajny, ziadny kladivak.Ja blazon som si myslel, ze sa mi ho podari vytiahnut hore na plosinu pieru, ktory bol nad hladinou vysoko asi 8 metrov. Chyba lavky a moja neskusenost dokonali moju snahu. Ked bol zralok asi pol metra od dreveneho stlpa, otvoril svoju nenazranu papulu, cvak a bol prec. Susedia mi potom povedali, ze taketo zraloky sa dobre platia v miestnych restauraciach. Ako mi bolo pred tym chladno, tak mi zrazu bolo uzasne teplo. Ani som nezbadal v tom zapale boja so zralokom, ze som sa spotil, ako za tridsat stupnovej horucavy.
Takto som na roznych miestach zabijal cas a utracal peniaze za navnady, hacky, olova a ine velmi potrebne veci na chytanie ryb.Cas letel ako voda a do odletu raketoplanu z Cap Canaveral ostavali iba dva dni.Pocasie sa zacalo na konci druheho dna zlepsovat, predpoved na nasledujuci den bola priazniva a tak som sa rozhodol, ze navstivim miesto, ktore je snom kazdeho dietata:-) - Disneyland. I ked som dospely chlap, velmi rad sa pozeram na rozne kreslene  filmy z dielne tohto majstra rozpravok Walta Disneyho.A teraz som mal moznost  vidiet svet rozpravok.
Do Orlanda z miesta kde som rybarcil na Vero Beach nie je daleko, asi tak dve a pol hodiny autom po dialnici 95, potom asi pol hodiny cez mestecko Orlando a ocitol som sa na parkovisku pred Magic Kingdom, ktory je jeden z troch hlavnych stredisk tohto zabavneho parku, v Amerike tak oblubeneho.Ovsem to co som videl, mi trochu vyrazilo dych. Obrovska plocha parkoviska zaberala rozlohu, ako som sa potom dozvedel, 52 hektarov.Nieco neuveritelne. Podla statistik, v lete za pekneho pocasia sa na taketo parkovisko zmesti okolo 15.000 aut.Miesto pre mensiu dedinku.Pretoze som nevedel co a ako, sledoval som inych ludi co budu robit.Vsetci a bolo ich so mnou asi dvesto pomaly kracali smerom k stromoradiu, ktore bolo nedaleko od nas. Za stromoradim bolo parkovisko dopravnych vlacikov, ktore vozili navstevnikov k vstupnej brane do Magic Kingdom. Nasadol som a a si po 20 minutach nas vylozili pre parkom, ktoremu dominovala velka hlavna brana.Vstupne 36.-dolarov zaplatila moja Visa karta a ja naplneny zvedavostou a nedockavostou som vosiel dnu. Za branou sa otvorilo mensie namestie, z ktoreho sa do troch smerov rozvetvovali ulice. Hlavna z nich - Main Street - koncila v dalsom kruhovom namesti, ktoremu dominoval prekrasny zamocek,ktory je akousi dominantou celeho objektuVsetky atrakcie su zdarma a zahrnute v cene vstupenky. A bolo ich tam neurekom. Rozne budovy s roznymi atrakciami, rozpravkovymi postavickami, naplnene hudbou z rozpravkovych filmov, po ulickach sa prechadzali Kacer Donald, Micky Mouse a jeho frajerka, Pes Pluto a ine, zname postavicky z kreslenych filmov zo studia Walta Disneyho.Navstivil som skoro vsetky atrakcie a citil som sa ako v raji. Nemal som moznost podelit sa z niekym o moje pocity, ale navsteva tohto zabavneho parku ma vratila do mojich detskych rokov.Ovsem na jednu z tychto atrakcii do smrti nezabudnem.Poslednou budovou, ktoru som chcel navstivit, bola budova Kozmickych vyskumnikov.Cela oblozena mramorovymi doskami, na prieceli dvaja kozmonauti. Hovorim si, moze to byt zaujimave. Tak som sa postavil do radu a cakal. Dlhy had ludi sa pomaly posuval a ked som prisiel na akysi peron, uz bolo neskoro, aby som sa vratil. Ani sa vlastne nedalo.Zriadenci, vacsinou mladez v povabnych kostymoch usadzali navstevnikov do trojmiestnych akoze lodiciek. Mne sa uslo miesto v cele tejto gondoly.Cela hala bola osvetlena sporymi svetlami, obcas sa ozval zvuk, ako ked pocut padajuci kamen a my sme sa pohli. Po 5 sekundach nastala tma a my sme sa rutili neznamo kam. Kolmo hore, ostra zatacka do prava, prudko dolu a zas dolava. Nad hlavou, ako som stacil registrovat pri tej sialenej rychlosti, sa obcas mihol nejaky vesmirny balvan,uz uz hrozil, ze mi padne na hlavu. Tato sialena a zivotu nebezpecna jazda trvala asi tri minuty:-). Konecne som stal na pevnej pode a zaprisahal sa, ze nikdy viac na nieco take nesadnem.Pocas tejto krkolomnej jazdy mi osediveli styri vlasy, stratil som cigarety, zapalovac a slnecne okuliare, ktore som mal v naprsnom vrecku mojej nedelnej kosele. UF. Iba pre dobrodruhov a sebevrahov by som povedal.
Po ukludneni sa nejakymi cigaretami, som sa potuloval po parku a s prekvapenim som zistil, ze uz viem, kam sa podeli peniaze, ktore nadseni obcania zbierali v roku 1969 na vystavbu Tatranskeho Alvegu. ALVEG postavili nie v Tatrach ale na Floride:-) Zase som sa postavil do rady a ked na mna prisiel rad, posadil som sa pekne a lanovka ma preeviezla z jedneho konca Magic Kingdom na druhy. Videl som vsetko pekne z vrchu .
Mozem povedat, ze som stravil pekny a zaujimavy den. Na zaver dna bola na Hlavnej ulici prehliadka alegorickych vozov, vsetkych postaviciek . Sprievod, ktory trval 45 minut, viedla perfektna kapela, ktorej kapelnik je Cech. Za kapelou isiel prvy voz tahany konmi a co ma skoro roztrhlo od smiechu bol chlapec, ktory isiel za vozom, v ruke mal metlu a lopatu a jeho naplnou prace, bolo pozametat konske : one....:-))
A tak skoncil vylet do Disneylandu, v Orlande. Prechadzal vecer a mne bolo treba si najst nejaky noclah. Pretoze v mestecku je nesmierne mnozstvo hotelov, motelov a inych ubytovacich zriadeni, nebol problem najst si za slusne peniaze slusne ubytovanie, ktore som vyuzil hlavne na dokladny odpocinok.


V utorok rano som sa slepacim tempom ak mi to premavka na dialnici dovolovala, zacal presuvat na miesto zvane:Cap Canaveral. Miesto, ktore je zname tym, ze je strediskom americkej kozmonautiky  a ze prave z tohto miesta startuju do vesmiru rozne kozmicke koraby s ludmi a aj bez nich.Ako som podotkol v niektorom z predchadzajucich prispevkov, blizil sa den, kedy mala z Cap Canaveral odstartovat na cestu hore, do vesmiru, dalsia raketa.
Na polostrov Canaveral som dorazil okolo obeda a hned som si zaistil miesto v campe. Cena za miesto 14.75 dolarov, moznosti pripojky elektriny a vody pre putnikov, ktori cestuju vo svojich  domoch na kolesach. Nabral som si ako zvycajne, ked sa dostanem na nove miesto, spustu propagacneho materialu a zacal studovat. Musel som najst miesto, odkial by bol najlepsi vyhlad na miesto, odkial raketoplany startuju.Camp bol situovany vedla sirokeho kanala, ktory sluzil ako pristavisko pre velke vyletne luxusne lode, ktore vozia vyletnikov na vyletne plavby do Caribskych oblasti.Podla podrobnej mapky som sa dostal na miesto. Breh obrovskej vodnej plochy, za ktorou sa nachadzalo miesto, odkial sa na svoju dlhu put vydavaju vesmirne lode.Od miesta startu som bol vzdialeny vzdusnou ciarou asi 5 kilometrov, co mi zabezpecovalo dobry vyhlad.Problem bol iba v tom, ze tam su startovacie rampy tri a nikto nevedel, z ktorej raketoplan Endeavour odstartuje.Tak teda miesto som si nasiel. Vedel som, ze start je planovany na niekolko minut pred deviatou hodinou rannou a tiez som predpokladal, ze sa tam navali velka masa ludi -zvedavcov, ako ja.Bojovy plan zostaveny, baterky do kamery dobite, bol som pripraveny. Vsetky pripravy som skoncil pred 4 hodinou poobede a tak som  mal dost casu na prechadzku popri kanali, ktorym sa prave sinula majestatna vyletna lod, vracajuca sa odniekial z juznych mori.Vsimol som si, ze na brehu sedi vela rybarov a ako ste si vsimli, tam kde sa chytaju ryby, ja nemozem chybat.Zasiel som si pre naradie a odpocival pri rybacke az dokial sa nezotmelo.
O piatej hodine rannej uz som bol hore. Kava bola uvarena za par minut, ranna hygiena tiez nezabrala vela casu a ja som sa vybral na miesto, ktore som si vybral vcera.Po prichode  som zaparkoval na travnatom okraji cesty, pustil si radio, na ktorom som mal vyladeny kanal riadiaceho strediska, takze som bol informovany o vsetkom,co sa deje v raketoplane.Popijal som si kavu a sledoval okolie, ktore sa pomaly zacalo naplnat autami roznych poznavacich znaciek, co bol jasny dokaz, ze ludia sa prisli na start pozriet skoro zo vsetkych americkych statov. Vedla mna zaparkoval chlap so svojim pick-up.Vyliezol z auta a podho, rovno k mojmu autu. Sklonil hlavu k okienku, podal mi ruku a povedal.: Volam sa Rick, som z New Yorku a ty?? Predstavil som sa aj ja, vyliezol z auta, ponukol mu kavu a dali sme sa do reci.Vysvitlo, ze prisiel z NY iba kvoli tomuto startu. Snazil sa vraj dostat listok priamo na vyhradene miesto pre navstevnikov, ale vraj bolo vsetko obsaden ludmi, ktori sa honosia skratkou VIP.Bol to velmi mily spolocnik. Nedaleko od miesta, kde sme parkovali, bola velka letecka zakladna a od chvile, kedy som zastavil, sa nepretrzitym prudom valili auta smerom k nej. Neskorsie som sa dozvedel, ze v den, kedy je naplanovany start rakeroplanu, vsetky zakladne na okoli maju plnu pohotovost. Neviem sice preco, ale je to tak.Tma ustupila rannemu svetlu a ja som zacal natacat okolie. V tom ma moj spolocnik Rick upozornil na oblohu. Zdvihol som hlavu hore a uvidel som nieco, co mi doteraz nevedel vysvetlit ziadny meteolog. Obloha bola ciastocne pod mrakmi. A v tych mrakoch boli tri stejne velke gulate diery. Jedna vedla druhej, cez ktore presvitali slnecne paprsky. Natocil som kameru a zacal zaberat tieto zvlastne utvary v mrakoch..

Blizila sa osma hodina ranna. Start bol nahlaseny na niekolko minut pred deviatou. Vsetci okolostojaci, sediaci, leziaci pozerali iba jedinym smerom.Severovychod.Pat minut pred startom hlasatel  z riadiaceho strediska oznamil ze start sa odklada o niekolko minut, pre silne vetry hore v stratosfere.Konecne sa v radii ozval hlas, ktory odpocitaval sekundy.Pat, styri, tri, dva GO!.
A v tom presne predomnou sa zacal odlepovat od zeme raketoplan. Najprv pomaly, akoby sa mu nechcelo, ale dvihal sa vyssie , stale sa stupnujucou rychlostou. Za niekolko okamihov k nam dolahol rachot raketovych motorov. A Endeavour s patclennou posadkou sa vzdaloval od zemskeho povrchu a za nim zostaval iba obrovsky biely dymovy chvost.
Sem tam sa nam stracal z dohladu, ked prelietaval vysoko polozene oblaky.Moja kamera priblizovala osem krat, takze som stale videl raketu, i ked stale mensiu a mensiu, az nakoniec zmizla z mojho hladacika.K zemi sa pomaly sklanal biely chvost, pozostatok spalenych pohonnych latok.Tazko opisat pocit, ktory sa ma zmocnil pri pohlade na stupajucu raketu. Pamatam si, ze som dost hlasno slovensky povedal: Stastny let Vam. A potom nieco anglicky, akoze :Good luck. Priznam sa, ze to bol zvlastny pocit a zaroven zelanie, aby sa cely let vydaril a posadke nic nestalo.Obrovsky zazitok.
Ludia sa zacali rozchadzat, I moj spoludivak Rick sa rozlucil.Ja som posedel na mieste este zopar minut a ked sa premavka zmiernila vydal som sa aj ja na dalsiu put. Kam? Cielovym miestom bolo mestecno Everglades City, na severnom okraji Everglades. Vzdialenost asi 650 kilometrov.Tam som chcel navstivit vychyrene aligatorske farmy, previezt sa po mociaroch a potom postupovat pomaly severnym smerom po zapadnom pobrezi. Ale o tom,az v nasledujucej casti.

 Skore rano ma zastihlo na dialnici 95,ktorou som sa pustil smerom na juh.V mestecku Cocoa som sa zastavil na ranajky a po nich som sa presiel po Main street,kde som videl mnozstvo prekrasnych domov. Niektore som si chcel natocit na kameru.Ale chyba sa stala.Vsetky tri baterie boli vybite  a tak som nemohol natacat nic.Pretoze na kazdej benzinovej pumpe su volne k pouzitiu zastrcky, zastavil som na prvej a ze si nabijem baterie.
Hlava hlupa, derava.Nabijacky nebolo.Rozmyslal som, kde som ju len mohol zapatrosit.No a po  chvilke zahrmelo a v mojej hlavicke sa rozsvietilo.Samozrejme na poslednom mieste kde som spal v moteli. A to bolo v Kissimmee, co je mestecko pod Orlandom.Neostaval nic ine, ako zas zmenit cestovny plan.Najprv som si vsak musel overit, ci to tam vobec nasli. Po kratkom telefonate som otocil auto a hura spat k Orlandu.Cestou po dialnici som chcel navstivit kraj okolo velkeho jazera Okeechobee, kde vraj je perfektna rybacka.No nic, aj inde sa daju chytat ryby .
Najkratsia cesta bola pouzitim cesty 532,ktorou som sa do motela  dostal asi za hodinu a pol. Bol som velmi rad, ked som si vyzdvihol nabijacku, ktoru nasla pokojska a odovzdala na recepcii.Pretoze mestecko je zaujimave svojimi obchodikmi, stravil som v nom dve hodiny a tiez som nakupil nejake drobne upomienkove predmety pre mojich priatelov v Canade.Z Kissimmee som zobral dialnicu  c.17. Cesta bola trochu nezazivna, lebo po oboch stranach cesty boli iba pomarancove haje.Skoro na kazdom kilometri bolo vidiet bedne pomarancov na predaj.
Prave bola sezona na ich oberanie a tak vreco pomarancov 20 poundove/co je asi 9 kg/ stalo iba 3 dolare.Kupil som si samozrejme I ked pomarance nejak zvlast neoblubujem.Ale v miestnych horucavach dobre padne pomarancova stava, ktora okamzite zavlazi vysusene usta.
   Po ceste som natrafil na niekolko mensich jazier,riek a mensich zavlazovacich potokov, ktore podla miestnych su plne ryb.Tak mi pomaly ubiehala cesta do severnych oblasti Everglades az som sa okolo 5 hodine vecernej dostal na okraj mestecka Everglades.Male, vystavne, malebne..Za mesteckom asi tak desat kilometrov bol na malom ostrove camp, kde som zakotvil na noc.
Kam len oko dovidelo, bol ostrovcek vedla ostrovceka a na kazdom vycnievali z korun paliem strechy domov. ako som sa dozvedel, vacsina ostrovcekov bola sukromnych a dalo sa na ne dostat iba motorovou lodou.Niektore boli obyvane po cely rok a niektore iba niekolko tyzdnov v roku.Samozrejme, ze som zas vyuzil moznost na rybarcenie, pretoze kludna a ticha voda zalivu, ma k tomu priamo vyprovokovala. U vody som stravil cely vecer. Naproste ticho, ktore bolo obcas prerusene krikom cajky alebo ineho vtaka. Z neochvejnou pravidelnostou sa k brehu valili male vlnky, ktore vzdy zanechali na piesocnatom brehu nejaky list, muslicku, morskego cerva, ktore s neobycajnou rychlostou sa opat zavrtavali do vlhkeho piesku. Po brehu sa prehanali krdle malickych vtackov, ktorych hlavnou potravou boli prave tieto morske cervy.Prekrasny vecer v prekrasnom prostredi.

    Na druhy den rano som sa majitelky campu povypytoval na miestne zaujimavosti.Postarsia pani mi velmi ochotne porozpravala, co sa v blizkom okoli da pekne vidiet. Vraj v nedalekom mestecku, alebo osade, Ochopee sa da ist na vyhliadku Evergladskych mociarov, navstivit krokodiliu farmu.To bola voda na moj mlyn. Pekne som sa podakoval za prijemny a tichy noclah v jej campe a podme do Ochopee. Cesta tam trvala asi 30 minut.Na priestranstve pred pristaviskom obrovskych Air boatov nebolo nikoho. Bolo este skore rano, nieco pred deviatou.Tak som sa prechadzal popri ohrade a po moli. Dival som sa na prekrasne oleandre, ktorych bolo vsade neurekom a ktore mali kvety vsetkych cervenych odtienov.Sem tam povetrim zafrncal nejaky maly vtak a ozvalo sa zblnknutie vody. Zaujal ma nejaky pohyb vo vode, asi tri metre od miesta, kde som stal.Pozrel som sa tym smerom a zostal som zarazeny. Z vody vykukovala velka podlhovasta hlava aligatora.
Lezal v tej vode ako kus velkeho polena.Za chvilku sa vedla neho objavili este dalsie dve hlavy a nehybne na mna pozerali. Rozmyslali asi, ci by som im bol dost na ranajky. Preto som radsej odisiel trochu dalej od ohrady. Medzitym na parkovisku pribudlo zopar aut, objavili sa tiez nejaky zamestanci tohoto  parku a v pokladni sa objavila statna postava predavacky listkov a suvenirov.Listok na Air boat stal 10$ a vozili sme sa asi 20 minut po mociaroch.
Moc sme toho nevideli, sem tam nejaku volavku,stromy Mango, rozne traviny.Pilot boatu sice rozpraval o  miestnej faune, ale pre velky hluk motoru nebolo rozumiet skoro nic. Vedla pristaviska bola farma, kde chovali aligatory.V niekolkych bazenoch boli aligatory roznych velkosti.Sprievodca hovoril, ze medzi tymi najvacsimi su aligatory, ktore ochutnali ludske maso a preto ich maju utratit. Dalsou zaujimavostou boli klietky a ohrady, v ktorych bolo rozne tropicke vtactvo a zver.Takisto v jednom bazene bolo niekolko desiatok hadov, zijucich na uzemi Everglades, z ktorych bolo zopar prudko jedovatych.
  Po prehliadke dalsia cesta viedla na Marko Island.
Marko Island je znamy tym,ze ma prekrasne plaze, na ktorych je uplne biely piesok.Taktiez voda je fantasticka, priezracna a tepla. Samozrejme, ze som sa kupal a kupal, opaloval a pozeral na pekne dievcata, ktorych tam bolo velmi vela.Pri vode som stravil cely den a vecer som bol tak unaveny a vysuseny zo slnka, ze som zaspal aj bez vecere.
Zistil som zaujimavu skutocnost, ze ked som bol na plazi, stale ma to tahalo do vody. Nie plavat, ale iba stat po prsia vo vode a nechat sa nadnasat vlnami.Obcas sa mi o nohy otrela nejaka ryba, ci meduza a pretoze som mal aj vodne okuliare, mal som moznost divat sa pod vodu a sledovat rozne morske zivocichy.Tiez som hladal musle, ale bohuzial na juznom pobrezi sa toho vela najst neda.
Nasledujuci den som nacal zastavkou v  Statnom parku - Seminole.Chranena prirodna oblast, plna vtactva, paliem roznych druhov, kvetov.Pre turistov su urobene drevene chodniky, po ktorych sa da obist cely park za niekolko hodin.Odtial ma cesta doviedla do mestaecka Naples, kde je takisto vela moznosti na pekne kupanie sa . Z cesty cislo 41 som pred Fort Mayers odbocil na Bonita Beach, kde som kupanim stravil zase cely den.Pretoze sa mi ale zacalo objavovat dno v mojej prenosnej chladnicke, bol cas, doplnit zasoby. A tak pred vecerom som dorazil do mesta Fort Mayers, kde som navstivil miestny velkoobchod s potravinami a nakupil zasob na cely tyzden.Vo Fort Mayers na mna cakali dve miesta, ktore som chcel stoj co stoj navstivit. Prvym bolo zimne sidlo priekopnika a krala automobiloveho priemyslu H.Forda a druhym, dom a laboratorium velkeho vedca  T.A.Edisona.