[Zapisky - cast I.], [Zapisky - cast II.], [Zapisky - cast III.]
Po peknych dnoch stravenych na plazach v Englewoode, Venice a Sarasote som sa vybral vyssie na sever. Mojim dalsim cielom bol St. Petersburg, kde ako som pocul zije vela Cechoslovakov. Po niekolkych hodinach pohodlnej jazdy som sa priblizil k mestu na dosah. Ovsem pred tym, nez som do mesta dorazil, som zastavil na parkovisku na zaciatku jedneho vytvoru americkych stavbarov. Predo mnou sa v dialke crtal Sunshine Skyway Bridge. Tento most bol postaveny v roku 1954 ako jednoprudovy, ale po velkych skodach narobenych uraganom v roku 1971 bol prerobeny na dvojprudovy. Dlzka mostu je 4.1 mil alebo 6 a pol kilometra. Je to druha najvacsia stavba na Floride. Cesta tymto mostom bola naozajstnym zazitkom a zopakoval som ju niekolko krat.
St. Petersburg je dost velke mesto, leziace na brehu Mexickeho zalivu a od dalsieho velkomesta Tampy, ho oddeluje velky zaliv nazyvany Tampa Bay. Pretoze som nevedel, kde sa nachadza spolocensky klub rodakov, obratil som sa pre pomoc na prveho Troopera, na ktoreho som nadabil. Velmi ochotne sa podujal pomoct v mojom hladani, ale sam chudak nevedel, kde je lokacia tohto klubu. Ovsem po par minutach, ked sa spojil z centralou, mi presne na mape vysvetlil, ako sa tam dostanem. Bola sobota, na cestach slaba premavka a tak podla mapy som sa konecne dostal k cielu. Prizemna budova na priecely ktorej stoji napis: American-Czechoslovak Hall.
Prijemne zistenie, ze tu daleko od rodnej hrude sa ludia nedelia na Cechov a Slovakov. Vstupil som teda do budovy, ktora bola otvorena a hned pri vchode som stretol spravcov tohto klubu. Po srdecnom privitani manzelsky par spravcov ma informoval, ze zajtra maju nedelny obed, spojeny s posedenim a muzikou. Ihned som sa prihlasil, zaplatil 10 dolarov vstupne, v ktorom bol zahrnuty obed, pravy cesky budvar a poplatok miestnej ceskej kutalke. Pretoze bolo kratko po obede, vybral som sa na prehliadku mesta a plazi. Mesto samo nie je moc zaujimave, ale zato ma velke pristavisko pre jachty. Videl som naozaj krasne lode a podla mna, velmi vela z nich sa plavi pozdlz celeho pobrezia az na Caribske ostrovy. Tiez som sa okupal v teplych vodach Mexiskeho zalivu. Noc som stravil v moteli, ktory je umiestneny priamo na plazi. Bolo treba nabit baterie a urobit potrebnu udrzbu tela a satstva.
Na druhy den, po vydatnom spanku, som sa naranajkoval v nedalekom Coffee Time a pretoze sa blizil cas zaciatku posedenia, vybral som sa do klubu. Na parkovisku uz bolo velmi vela aut podla znaciek z roznych kutov Ameriky. Dokonca som nasiel dve auta od nas z Canady. Jedno z Ontaria a druhe z Britskej Columbie. Pani spravcova ma privitala a uviedla ma k stolu, pri ktorom sedel jedna starsia pani. Po vzajomnom predstaveni vysvitlo, ze pani ma 82 rokov, ze je rodackou z Parhy, vdovou a ze je byvala ucitelka klaviru. Cas nam pomaly plynul v prijemnom rozhovore a prisiel cas obeda. Prekvapenie pre mna. Na obed bola moja oblubena pochutka - vepro-knedlo-zelo. Dobre mi to padlo, lebo na ceste som sa neustale krmil jedlami z MacDonaldu a podobnych Fast food restaurants. Sice som si obcas uvaril, ked som niekde zakotvil na viac dni. Obed bol velmi chutny, pivko spravne vychladene, kapela zlozena z miestnych rodakov pekne hrala a cas letel. Bol cas sa rozlucit s milou panou. Na pamiatku som jej daroval niekolko kaziet s pesnickami Voskovca a Wericha a tiez Vlastu Buriana. Dalsim cielom bol Masaryk Town. Mestecko alebo dedinka postavena pred prvou svetovou vojnou slovenskymi vystahovalcami. Ich potomkovia dodnes hovoria slovensky alebo cesky. Rano som zistil, ze dost silno prsi a fuka silny vietor. Do Masaryk Townu bolo asi 150 kilometrov, takze nemusel som sa ponahlat. Pri jazde som si spomenul, ze uz dlhsi cas mam nejake problemy s autom a pretoze som narazil na service Good Year, zastavil som a poziadal o prehliadku auta. Po kratkej chvili mi mechanik oznamil, ze potrebujem vymenit oba zadne tlmice a nastavit brzdy. Suhlasil som s opravou a co je hlavne aj s cenou. Okolo druhej pobede bolo auto hotove. Cena za opravu 186.00 dolarov. Nie zle. Masaryk Town ma privital ako dedinka duchov. Pretoze stale prsalo, na uliciach nebolo ani ziveho vtacka. Presiel som skoro celu dedinku a co ma prekvapilo, boli nazvy ulic. Niesli mena slavnych osobnosti slovenskeho a ceskeho zivota.
Nechcem Vas dalej unuvat opisom dalsej cesty na sever, pretoze cesta sa podstatne vzdialila od pobrezia. K moru sa nedalo dostat, iba tak po baziny, ktore zaberali rozsiahle uzemie. Pocasie ako naschval nie a nie sa vylepsit, takze moc som v nasledujuce dni nevidel. Pomyslel som si, ze mozno na vychodnom pobrezi to bude lepsie. Otocil som volantom a kolesa zacali ukrajovat dalsie kilometre smerom na vychod. Na druhy den som dorazil na Cap Canaveral a uz cestou som citil, ze som sa mylil. Pocasie stejne ako na zapade. Navstivil som mesto Daytona Beach, ktore je preslavene jednak svojimi plazamai,
po ktorych sa jazdi normalne autom a taktiez preslavenu zavodnu drahu pre auta Nascar. Brana zavodiska bola otvorena a zavodisko pristupne pre navstevnikov. Tak som polozil svoje nohy na betonovy oval, po ktorom sa prehanaju velkou rychlostou rozne zavodne auta. Pretoze predpoved pocasia neslubovala nic dobreho, rozhodol som sa opat vratit do vnutrozemia a znovu navstivit Orlando, no tentoraz atrakciu SeaWorld, kde som sa bavil sledovanim hravych delfinov, velryb a inych morskych potvor.
Na Floride mi zostavalo navstivit este hlavne mesto statu Tallahassee a plaze na severnom pobrezi Mexickeho zalivu. Ale o tom az v nasledujucej casti.