Hong Kong

Time: 21:15
Date: 29. Jun 1997
Flight: Cathay Pacific flight 082
Plane: Jumbo 747


"Piip, piip !" male svetielko oziarilo znacku 'Priputat sa!'

"Klik klik klik' cvakaju pasy a v okienku pozdne vecernu cern vystriedalo more svetielok. Nahnutie sa na pravu stranu a o niekolko minut pristavame. Snad ako jedine mesto na svete Hong Kong ohromi svojho navstevnika este pred tym ako vystupi na zem. Ani nie panoramou, ani nie hrou svetiel ale poslednou minutou vo vzduchu. Letisko Kai Tak je totiz uprostred preludneneho mesta, vystrcene z Kowloonu do prieplavu. Obytne domy vyrastli este v case, ked tu letisko este nebolo, a tak posledne stovky metrov sa huciace Jumbo sunie s vysunutymi klapkami uprostred koridoru vysokych panelakov, doslovne sa preplieta medzi nimi. Rychlost je minimalna a balkony sa posuvaju tak tusim desat metrov od konca kridla. Horne poschodia su nad lietadlom a dolu vidiet rodinky ako pozdne veceraju. Neuveritelne ! Posledne pohlady do bytikov a drrrrum ! Skutocna skuska pilotovych nervov !

Still British, still lovely ! City ake ma byt - uchopi navstevnika do pazurov a ostreluje impresiami. 6.7 miliona obyvatelov sa tiesni na malom kusku maleho Hong Kongu - takmer vsetci Cinania hlavne z nedalekeho Kantonu, ale aj Sanghaja. Taxikar sice nevie anglicky, ale strci mi pred nos vysielacku a dispecerka mu to prelozi. Ping pong usmevov. Na tachometri pociatocnych 14 HK dolarov a strikujeme sa k hotelu Evergreen http://www.asiatravel.com/evergreen/index.html v centre Kowloonu. Po navrate som sa s prekvapenim dozvedel, ze mnohi sa na handover ceremony ani nepokusali dostat, lebo sa dozvedeli, ze hotely su uz dva roky zabookovane. Well, stacilo si iba sadnut k browseru a recepcna si zafajkla dalsieho hosta. Niekedy je dobre nevediet ! :-)

Malicky hotelik je zasity pri nocnom trhu. Teply dazd sa leje ale v recepcii mrazi ladova aircon jaskyna. Recepcny ma oslovi foneticky spravne a prisunie kluc a maly balicek. Balicek je handover prezent a ukryval plexisklovy stojancek na fotografiu :-) ("Nemels to tam nechat!" pokarhal ma neskor Mirek. Hadam to prezili...) Malicka izbicka bez okien - postel, skrinka, telefon a kupelna. Vo vani mrtvy svab. Prvy ! Na druhy den som cosi robil na koberci a nieco ma zasimralo na pate. Druhy ! A este dalsich dvoch kamaratov som odpravil energickym splachnutim. Vecer skrabka na dvere hotelovy zamestnanec a pyta sa s usmevom: " Iz evrysing oukej ?" "No! I've found a few roaches!" mracim sa a prstami naznacujem lezuceho svaba. "Ohhh!" vyletela ruka pred usta a usmev sa rozjaril. "Really ? We try to kill them !" starsi pan veselo informuje. Keby som sa predtym nedocital, ze cim vacsi usmev tym vacsie ospravedlnenie aj by som vybuchol. Vyzeralo to, ze zriadenec sa pri predstave svaba ohromne bavi. Ale pri odchode z hotela bol ucet cca o 20% mensi. Vazne ! Neviem preco, ale pripisujem to svabom a mojmu prechodnemu image novinara. Hotel Evergreen - do smrti mi bude zniet zvonkohra na chodbach. "Klink klank, klink klink ! " sprvoti prijemna melodia o chvilu zvuci v hlave cely den. Mirek ju dobre pozna, nasli sme ju v pozadi jednej skladby Velvet underground - mozno ju niekto poznate - zensky hlas (Nico?) a text je o Sunday morning atd. Poznate to ? Tell me please !

Hotel Evergreen mal jednu prednost - bol avizovany ako Breakfast included. Cinske podotykam. A tak som sa rano cerstvy vybral na prve poschodie ocakavajuc bufet plny vsakovakych exotickych somariniek. Mala poloprazdna jedalen vsak pripominala skolsku druzinu. Stoly, stolicky a maly pultik v rohu. Bufet nikde, zato vsak za pultikov stala pani a pozerala na TV. Posunul som jej ranajkovy preukaz a ona sa poodstupila a odhalila dva hrnce. Odsunula pokrievku a ukazali sa parene buchty. "Date si?" naznacila mimicky. Nuz, ak mam pravdu povedat parene buchty na ranajky ... " Nooo, OK " naznacil som a dve buchticky sa presunuli do bambusovej misky. S napatim som pozoroval druhy hrniec - nesklamal ma - o chvilu sa uz do malej misky liala ryzova kasa. Tot vsjo a asi pol hodinu som rozpacito d~ubal palickami do buchiet, plnenych zeleninovo-masovou plnkou a mrzuto prehltal naberacky ryzovej kase. Breakfast included ! Nikdy neverte Cinanom!


Hong Kong, Hong Kong, malicky a nie King Kong, skor ako stol na ping pong, nevstupuj vsak don ak si plonk ...

(Otazka pre jeesa - nehovori sa tomu dokonaly rym ? Hong Kong, King Kong?)

Nikdy never Cinanom ! Musim to doplnit :) - pokial ich nepoznas. A poznas ich teda tazko - Mirek by mohol rozpravat ... ;-)

Uvedomil som si, ze v tychto rychlo cestopisoch furt hovorim o cestovani hore dolu a nie o ludoch. Zmenim to teda a doplnim, to co som uz naznacil raz - su tam tak krasne ze.., ehm (oprava) krasni ludia ! Za a/ - staraju sa o svoj look and feel and smell, b/ - jednoducho sa obliekaju a dobre sa nesu. Vazne - stravil som dost casu, ze som sa dival do roznych sikmych oci (The best things in the life are free!) a kochal sa stylom, aky sa u nas len tak nevidi. Mozno aj tym, ze objekty mojho obdivu sa casto na mna usmievali. U nas sa priamy pohlad chape ako vyzva ku kontaktu, tam som ho vnimal skor ako pozdrav! So nice, so missing here! Neafektovana gestikulacia, nevyzyvave chovanie. OK, OK - nehovorim o povahe a osobnosti, OK, OK boli to len tri tyzdne, ale neberte mi iluzie, boli fakt krasne, hmm hmmm ! :) (Ti ludia!) Well, co sa tyka ich vnutra - uvediem nazor Mirka, ktory tam uz nejaky rok zije - su ini, ale vo vnutri rovnaki ako my. Takze ziadne monstra! A verit im mozno - give Asians a chance ! ;))

Ale spat - priznam sa len vam, medzi 520 ocami - mnoho ludi ma tam cakalo - ani by ste neverili, ze mnoho ludi vo svete je ochotnych pre vas mnoho urobit a pritom vas ani nepoznaju. Ja viem - je to sok, zili sme v presvedceni, ze je to unikatna slovenska vlastnost - zial, musim sklamat - najdu sa taki aj inde. Steven je jednych z nich (piatok 1. bol o tom clanok v SME, na Gratexe som ho ale nenasiel - mozno sa mylim..). Je to zvlastne sa stretnut s ludmi, s ktorymi sa spoznate cez screen a keyboard - jednoho dna stojite na recepcii famous novinarskeho klubu, z dveri vybehne pomensi chlapik "Hi Martin! Let's have some lunch!" a o chvilu uz sedite a debatujete akoby ste sa iba vcera rozisli.

Odbocka - raz v nebi ma mozno zavolaju "Mate navstevu na brane!" Zdvihnem rucho a pricupitam. "Kto je to ?" spytam sa Petra, uvidiac vyssieho muza karhajuceho nebesku straz. "Nejaky Hedvicek, v pekle se ho vsichni boji - nadava jim tam do komunistu ( coz je nakonec pravda) a hasi je tam vapnem." "Nazdar Rosto!" zamavam - a on sa utrhne a namieri si to dnu. Po ceste vsak este sykne na Sv. Petra - "Neni si ty ten Petr, co zradil?" (Ale nespoliehaj sa na tento scenar Rosto! V nebi nie su pri moci liberali!:)

Nuz ale spat - ten novinarsky klub v Hong Kongu ma cosi do seba - je tam super bar spojeny s restauraciou, po stenach spickove fotky, cover stranky tych roznych Timesov a Postov a Newsweekov) Okolo relaxuju damy a pani a Steve ma stucha - vsimni si toho - ten odfotil vo Vietname to dievcatko co bezi po ulici zasiahnute napalmom, a tamten je zasa z Time a tamta ... Co clovek to story a Steve ich vsecky pozna. Well, ani neviem ako som zjedol toho lososa a vravel som si - Clovece, ked to budem na SME-L vypravat .. :) Ako Dalimil vravi - 90% info na Inete je junk, ale tych 10% stoji za to.

Steve dotiahol Marka Robertiho, autora bestselleru o Hong Kongu a Mark zodpovedal vsetky questions a este pomohol s nahravanim pre radio. Tesne pred tym ako som prvy krat musel odist prisiel do FCC Martin Lee - vodca demokratov. Inokedy tam zase chodieval guverner - skutocne information at your fingertips ! :)

Ale von do ulic - Central, co je district na HK island, je miestom, kde dostane zabrat vasa priestorova orientacia - jednak je to do svahu, jednak je to cele poprepletane systemom nadchodov a podchodov a priechodov cez mrakodrapy, ulice a ine prechody. Vsade plno ludi vsetkych ras a pokuste sa v tom najst napr taku Wanchai Street !

Hong Kong ma fascinoval tym, ze je tu vsetko akosi na dosah ruky, stale pulzujuce zivotom, obrovske ale plne roznych detailov - to by mohol niekto porozpravat len o takom minimeste ako su Chun King Mansions - najlacnejsie ubytovanie v prepchatom HK uprostred Tsimhatsui, nedaleko Star Ferry - svet sam o sebe. Ako ktosi povedal "If you don't mind rats it's probably the most romantic place in Hong Kong!" Restauracie, obchody, ubytovacie bloky. V Hong Kongu si staci sadnut na ulicu a hodiny ju pozorovat - neustaly ludsky ohnostroj tvari, spravania sa, komunikacie, farieb, zvukov a voni. Obchodiky plne roznych makkysov, korenia, ovocia, ryb, vone a zen senu, voni a zapachov. A vobec vam ani nebude vadit, ak podchvilou prsi - tusim iba na jesen je to OK - teplo a furt jasno. HK je neustala drama a rozumiem preco sa tu tak dari akcnym filmom.

Akokolvek, mam pocit, ze to je jedno z miest, kde som vnimal, aki su skini, rasisti, nacionalisti a ini -isti tupi a obmedzeni. Staci sa len pozriet do peknych usmievavych oci ! :)

A co sa tyka Le Pena a tych co ho pozvali - svoj nazor vyjadrim Ivanovym citatom - Vie prasa lietat ?


Okienko do politiky !

Ice House Street neukryva len FCC ale aj Central Government building, kam som sa tiez jedneho relativne slnecneho popoludnia vybral. Well, to si vytiahnete tie najlepsie nohavice (mal som len jedne na ten ucel, o to to bolo jednoduchsie), pod pazuchy si frcnete daky smrad (zena ma do toho nuti, neviem preco - pocul som stazovat sa aj inych kamosov, nechapem co maju tie zenske s nosmi), date na seba rozhalenku v ktorej vam vytrca chlpata hrud a na ktorej vynikne masivna zlata retaz, ehhhmm, sorry - to bolo na tom Taiwane s Mirkom, uz stracam pamat, nie nie tam som si dal len nejaku cistu koselu, do ruky pretazky magnetofon zo Slobodky, k tomu pozicany fotak a vybehnete pred hotel s hlavou neistou plnou otazok o otazkach a bezite na metro. Lebo ist na schodzku z jednou z najvplyvnejsich zien sveta - to si zoberiete aj ciste ponozky a k tomu cisty kapesnik !

Ice House je pomerne mala nenapadna ulicka v elegantnej stvrti Central plnej de-luxe mrakodrapov. Po chvilke hladania som konecne nasiel vchod do obdoby nasho uradu vlady a vosiel. Neviem ci ste boli v nasom Urade vlady na Namesti slobody. Pochvalim sa (alebo zdiskreditujem?) - bol som tam uz viac krat. Hned za vchodom do budovy stoja ochrankari a musite ukazat tasku a prejst cez detektorovy ram. Musite dat doklady a zapisu vas na recepcii a odtial vam vyvolaju premiera, alebo za kym idete. Dotycny si vas vyzdvihne. V Hong Kongu ste vsak donedavna mohli stretnut guvernera bez ochranky na trhu alebo v Rollse na ceste, ako sa mi stalo. A v Central Government je za vchodom maly pultik, kde stoji chlapik v uniforme, usmieva sa a pristrci vam (skoro hanblivo) knihu navstev, kam sa zapisete. Doklady nekontroloval. Tomu sa hovori rule of law a jeho dosledky. Zrejme tam guverner netrpi paranoickymi snami, ktoze sa ho to zase chysta odrovnat. Tam mali guvernera radi ! Ale klud - ideme dalej - vytahom na stvrte, kde sa nachadza foyer v nicom nerozoznatelny od nejakych biznis buildings. Na jednych dverach je tabulka s menom - Emily Lau, lebo k nej som isiel (http://www.emilylau.org.hk) a za nimi ma vita sekretarka, mlada baba cosi cez 20. Ospravedlnuje sa, ale vo vnutri je uz ktosi - nevadi, prisiel som cca o 5 minut skor. Vypadnem zatial na toaletu a vsimol som si zaujimave napisy na wecku. :) Totiz v takej government building necakate nejake napisy, ale su tam! "Nezabudnite vypnut svetlo po pouziti toalety ! Setrite energiou !" Kohutiky su take co musite do nich prastit a oni chvilku cvrkaju vodu. Well, treba ist prikladom.

Spat do kanclika a chystam si aparaturu. Blizi sa cas, na ktorom sme sa dohodli a naozaj, mumlanie vo vedlajsej kancelarii preslo do razneho zenskeho "Prepacte, ale musime uz koncit !", este to tam premumlalo a dvere sa otvorili. Vybehol z nich nejaky starsi Japonec s vercajgom a kablami a za nim sa zjavila mensia (cca 160cm) stihla zena v jednoduchom lahkom ciernom kostyme s usmevom - "Hi Martin !" Nuz, Emily je profesionalna politicka a novinarka, o ktorej je zname, ze sa nepara a ten chlapik predo mnou nemal vitazny usmev na tvari. Nevadi, tieto typy zien trochu poznam - staci byt uprimne slusny a da sa s nimi vyjst. (Nie zeby k ostatnym mozno byt neslusny, to som nepovedal !) Ono je to zaujimave - vedla vas na pohovke sedi zena, o ktorej bezia stories - o jej vplyve, razantnosti, inteligencii ale aj bohatstve a vy si otvarate zositok s nacarbanymi otazkami a premyslate ako to cele vypali. Nastastie nie som v roli novinara, ktory sa musi pytat na uplne zakulisne detaily - nas posluchac by im nerozumel - potebuje kontext. Vysvetlujem jej to a Emily prikyvne - OK.

Takze zacnem vseobecne ale nie prilis, pretoze to sa da najst hockde na webe. " V mene koho hovorite ?" je gros prvej otazky, teda profil jej volicov. Nadychne sa a spusti - jasne, jednoducho ale emocionalne podfarbene. Trochu gestikuluje a ja v hlave multitaskujem - jednak treba sledovat cas (mam len 30 minut), druhak sledovat uroven zaznamu - flochnem obcas na rucicku, ktora poskakuje na hranici zeleneho a cerveneho pola, tretiak premyslam o tom co akurat vravi, a nastastie zachytavam vsetky vtipky s usmevom a strvtak sledujem time schedule rozhovoru, aby sa na vsetky otazky dostalo. Well, nemam v umysle ju tlacit k muru, ale zo dvakrat sa mi to podarilo, nastastie s usmevom - Mate cudzi pas ? (lebo to je zaujimave, ze mnoho bohatych ma vo vacku britske, americke alebo ine pasy - well, to potom situacia vyzera inak, ze ano ?) Emily sa nadychne, zavaha (zrejme nad tou drzostou sa pytat na take sukromne veci, asi som si u nej urobil minivrubik, pretoze po interview mi jednu podobnu (otazku) zavesi aj ona - ale nepredbiehajme) - "Ano, som britska obcianka. Meni to nieco na vasej situacii ? Nuz - u nas je sloboda a kazdy sa moze rozhodnut. Moji volici to o mne vedia, a nevadi im to. Ste ochotna ostat v HK za kazdu cenu ? Hmmm, chcem tu ostat pokial to bude mozne. Nehovorim, ze svoje rozhodnutie raz nezrevidujem." Za tieto mini-pichy som si potom od Stevena vysluzil pochvalu pred nastupenou jednotkou. O aky krasny zivot novinara - pytate sa drzo na intimne veci, a este vas za to aj platia ! :) Rozhovor prebieha pomerne plynule, nastastie je Emily ostrielana novinarka, ktora sa vyjadruje konzistentne a bohato - staci to len prepisat a robotu mate hotovu, aj ked za mna ju urobili na 80% chalani v Slobodke. Hlupe alebo slabe otazky vyuziva ako prilezitost povedat, vydolovat nieco zaujimave. Citim sa prijemne, vtipnu narazku odmenuje usmev, mate pocit, ze hovorite s clovekom, s ktorym si rozumiete. O HK si nerobi iluzie, a najma nie o praktikach komunistov. Ked o nich hovori tak jej hlas stvrdne ironickymi slahmi. Uvedomujem si, ze takto to je. Ti co robia ucelove kompromisy s ne-moralkou sa zakonite stracaju v prepadlisku dejin, aj keby sa na chvilu stali decision makermi. Ti, ktori sa vyjadruju vnutorne konzistentne a jasne bez okolkov - su sami sebou. Jej charizma vas uchvati, a tak zacinam byt tiez nasrdeny na tu bolsevicku zberbu. Teraz uz je jasne, preco Emily, ako nezavisla, s prehladom vyhrala volby do parlamentu ! Bola zaroven najpopularnejsim poslancom celeho parlamentu ! "Akokolvek, niekedy plati ze narod ma taku vladu aku si zasluzi, aspon tu v HK je to pravda. Ako to vyzera na Slovensku ?" pyta sa uz po skonceni interview. Nuz - nacrtnem situaciu 4-5 vetami. "Uhmmm, takze aj vy mate taku vladu aku si zasluzite !?" s usmevom jej zaiskria oci. "Nuzz, " prehltam a Emily sa ocividne bavi. Mam pocit, ze je to odplata za tie otazky na pas. Ale podava mi ruku a este sa vyfotime. Siroky usmev a "Vela stastia !"

S priblblym usmevom dobalim a rozmyslam o zene v politike.

"Keby taka bola, bolo by to kraasne, keby takaaa bola, zial je to len sen !"

Mile damy feministky ale aj tie kolaborujuce - kde je ta charizmaticka osobnost, ktora ma v hlave jasno a vie zatocit aj s oplzlymi chrapunmi ? Nie je zaujimave, ze z krajin s tradicne muzskou dominanciou pochadza mnoho skvelych zien politiciek ? Thatcher, Aquino len zum Beispiel ...

Ach, Hong Kong ! Spominam si na chvilu tesne po TEJ polnoci, ktoru som stravil na britskej party medzi expatriatmi, ked kamarat Nigel v prvych sekundach zahlasil: "Pamatajte si, ze som prvy, ktory skonstatoval, ze Hong Kong uz nie je tym co byval !" :-)))

Je to mesto, ktore mi kdesi zostalo vzadu v srdci - mozno aj preto, ze som si na chvilu pripadal v inom svete, aj vdaka chalanom zo SME a Slobodky, ale aj kvoli ludom, ktorych som stretol. Well, emocie - tych sa nezbavite ! :)

Ale to som este netusil, co ma caka na Taiwane ! :) Tes se, Karle - Taiwan prichazi !!!

Martin

Prispevok bol povodne postovany pre diskusnu skupinu sme-l