Eseje o vede od Frantiska Koukolika.

V ostatnych rokoch vysli v nakladatelstve Vysehrad tri knihy eseji Frantiska Koukolika: Housata a svaty Augustin (1994, 64.- KC), Lenochod a vesmir (1995) a Mravenec a vesmir (1997, 94.- KC). Prevazne sa jedna o upravene a rozsirene verzie prac uz predtym zverejnenych casopisecky (Vesmir, Lidove noviny, MF Dnes ... ), v rozhlase alebo v televizii.

Frantisek Koukolik je lekar - neuropatolog. Sam aktivne pracuje predovsetkym v oblasti analyzy vztahu mozgovych struktur a ludskeho spravania. Uz to vyzaduje rozsiahle znalosti: dotyka sa fyziologie, sociobiologie, psychologie, sociologie, molekularnej biologie a genetiky. Jeho zaujmy maju este sirsi zaber a sleduje rozvoj dalsich prirodovednych disciplin, astrofyziky a fyziky elementarnych castic. Uvahy a vztahu prirodovednych disciplin a ludskej duse prirodzene vyustuju do uvazovania o filozofii. Koukolik sa netvari ako expert na vsetky tieto odbory (to by ostatne nutne vyzeral ako podvodnik), ale dokaze pochopit ich zakladne myslienky a dokaze ich zrozumitelne vylozit. Jeho eseje su urcene ludom, ktori sa zaujimaju o svet a jeho podstatu a su ochotni aj trocha pouvazovat nad textom. Nemusia mat ziadnu dalsiu odbornu pripravu. Dokazu ich pochopit aj deti z vyssich rocnikov zakladnej skoly, ale rovnako mozu zaujat dospelych. Koukolik navyse velmi presne ukazuje dynamiku vedeckej metody poznavania a docasnost tvrdeni jednotlivych vied. Tym sa vyznamne - a v dobrom - lisi od skolskych ucebnic. Autorov, ktori dokazu takto pisat, je velmi malo. Frantisek Koukolik patri k spicke. Za zmienku stoji aj zoznam pouzitej literatury, uvedeny v zavere knihy Mravenec a vesmir. Nenajdete v nom sekundarne az kvarterne citacie, autor sa odvolava na povodne prace publikovane v serioznych vedeckych casopisoch Science a Nature.

Housata a svaty Augustin.

Nazov je velmi vystiznou skratkou obsahu knihy: su v nej eseje o biologii, etologii, evolucii (to reprezentuju husata) a ludskej dusi, viere a zmysle zivota cize tej biologie. To duchovne (reprezentovane svatym Augustinom) je nadstavbou toho hmotneho - tak mozno charakterizovat Koukolikovu filozofiu, ale i vystavbu jeho uvah. Dusevne prejavy su istym sposobom ukotvene v biologickych strukturach, najma v strukturach mozgu. Ako presne, to sa nedozviete, autor nepredstiera, ze by sme to uz vedeli. Ale pridete na vela zaujimavych smerov moznych uvah. Mame naozaj nasu emotivitu (ci pudovost) spolocnu s dinosaurmi? A je nas hrdy zdravy rozum naozaj tak mlady a neskuseny, ze ju nikdy nemoze ani pochopit, ani ovladnut?

Housata a svaty Augustin si zasluzia ****.

Mravenec a vesmir.

Mravenec a vesmir ma podtitul "O hvezdach, atomech, zivote a vedcich" a je rozdeleny na dve casti. "Nejvetsi a nejmensi svet" priblizuje aktualne otazky a pokusy o odpovede fyziky elementarnych castic a astrofyziky. Koukolik vyklada mozne interpretacie vzniku sveta a stavu vesmiru, spomina uspechy aj problemy a vysvetluje podstatu doteraz nezodpovedanych otazok. Dozviete sa ako si momentalne stoji teoria Big Bangu, a kde dnes (predbezne) konci hladanie najmensej a najelementarnejsej castice. Ocenite jednu z vyhod Koukolikovej pozicie vonkajsieho pozorovatela: sam nepatri k ziadnej skole a tym padom nie je zaujaty pre ziadny z existujucich modelov. "Nejslozitejsi svet" je svet biologie. Koukolik sa tu snazi vykladat biologicke mechanizmy - napr. biologicke hodiny - z evolucneho pohladu. V niekolkych esejach uvazuje o spolocenskych suvislostiach zivota na Zemi, o rizikach (ekologickych i politickych), ktore sme si vlastnou iniciativou, sem- tam z nevedomosti, sem-tam celkom vedome, sami navodili. Koukolik sa za svoje obavy o buducnost ludstva nehanbi, i ked v jeho vlasti podobne hlasy prave oblubene nie su. Do oboch casti autor zaradil zopar zivotopisnych nacrtov vyraznych vedeckych osobnosti, vratane dvoch, ktori sa vyrazne angazovali v mierovom a protijadrovom hnuti, Linusa Paulinga a Josefa Rotblata. V knihe je bohuzial zopar drobnych vecnych chyb - napr. sposob scitavania vektorov, tak ako je popisany na strane 35, je nespravny, alebo spravna skratka Human Genom Project je HUGO a nie HPG, ako je uvedene na strane 87. Su to sice len male chybicky krasy, ale obaja odborni recenzenti si ich vsimnut mali. Aj preto Mravenca a vesmir hodnotim ***.

Luba Lacinova